Zostane jedna z najlepších Bellušových stavieb opustená? Maroš Žilinka chce presťahovať Generálnu prokuratúru do novej budovy

Generálna prokuratúra sídli v monumentálnom diele od architekta Emila Belluša už niekoľko dekád. Stavba na Štúrovej ulici v Bratislave patrí k vrcholom slovenského funkcionalizmu a pôvodne slúžila ako sídlo Národnej banky Československej. Podľa najnovších informácií jej kapacita prestáva vyhovovať potrebám prokuratúry a situáciu má vyriešiť jediná možnosť – kúpa novej budovy za desiatky miliónov eur. Čo ale bude s Bellušovou stavbou?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Klenot medzi klenotmi

Ak kráčate Štúrovou ulicou, narazíte na niekoľko architektonických dominánt Bratislavy. V smere od Kamenného námestia si najskôr všimnete bývalú budovu Mestskej sporiteľne od architekta Juraja Tvarožka. Označovaná je za najrevolučnejšiu modernú funkcionalistickú stavbu na Slovensku svojich čias. Bezprostredne na ňu nadväzuje ďalší funkcionalistický klenot od architekta Jana Víšeka – obytný a obchodný dom Luxor, zrekonštruovaný v roku 1998 podľa návrhu Jána Bahnu.

Oproti týmto stavbám dominuje jedno z najluxusnejších bývaní Bratislavy – City Gate, niekdajšie sídlo Slovenskej národnej banky spojené s divadelnými priestormi. Dnes sa tu nachádza Divadlo Pavla Orságha Hviezdoslava, autormi budovy sú architekti Štefan Lukačovič a Eugen Kramár. A keď prejdete ešte pár krokov, zazriete jedno z najlepších diel architekta Emila Belluša – bývalú budovu Národnej banky československej.

Pamiatka už generálnej prokuratúre kapacitne nestačí

Podľa odborníkov z Registra modernej architektúry Historického ústavu SAV je budova banky dôkazom Bellušových schopností citlivo reagovať prostredníctvom architektúry na aktuálne zmeny. Dominantné je najmä vstupné priečelie s veľkým prázdnym otvorom medzi hmotami vyšších bočných krídel. Pre objekt je typický travertínový obklad, ktorý prechádza z hrubého opracovania v parteri do hladkých kvádrov na poschodiach.

Bývalú Národnú banku československú postavili Jozef Berný a Jozef Petri v rokoch 1936 až 1938 na pomerne úzkej parcele, ktorá predurčila podobu stavby. Postavená je ako trojtrakt s vnútorným dvorom, v čelnom krídle sú situované reprezentačné priestory s hlavnou bankovou halou na poschodí. V bočných krídlach sa kedysi nachádzali byty, vzhľadom na zvyšujúce sa nároky prevádzky banky však boli prestavané na kancelárie.

Od deväťdesiatych rokov ide o sídlo Generálnej prokuratúry SR, ktorá sa v budove nachádza dodnes. Podľa najnovších informácií však štátnej inštitúcii priestory nevyhovujú, upozornil na to Denník SME. Generálny prokurátor Maroš Žilinka predložil do parlamentu správu o činnosti za minulý rok, v ktorej opisuje stav prokuratúry, jej činnosť, plnenie úloh, ale aj problémy s nedostatkom priestorov v aktuálnej budove od architekta Emila Belluša.

Situácia sa údajne ešte zhoršila, keď vlani koalícia zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, sídliaci v Pezinku. Prokurátori sa presunuli do bratislavských pracovísk – prokuratúra totiž nemá sídlo len v niekdajšej budove banky. „Organizačné zložky Generálnej prokuratúry sídlili aj v roku 2024 vo viacerých budovách, a to na Štúrovej ulici a Kvetnej ulici v Bratislave, ktoré má generálna prokuratúra vo svojej správe, a od júla 2023 aj na Radlinského ulici,” píše Žilinka.

„Okrem toho sídlia niektoré organizačné zložky Generálnej prokuratúry aj vo vypožičaných priestoroch Ministerstva obrany SR na Špitálskej ulici v Bratislave. V roku 2023 získala generálna prokuratúra do svojej správy aj budovu na Hanulovej ulici v Bratislave, kde je nevyhnutná rekonštrukcia budovy,” uvádza ďalej generálny prokurátor v zverejnenej správe.

Nové sídlo za 70 miliónov eur?

Maroš Žilinka zverejnil riešenie problémov s hlavnou budovou na Štúrovej ulici. Podľa neho je potrebné zakúpiť novú budovu. „Kúpa budovy pre Generálnu prokuratúru SR predstavuje podľa predbežných zistení z roku 2024 sumu približne 70 000 000 eur,” konkretizuje generálny prokurátor. Ide o vysokú sumu mimo bežného rozpočtu prokuratúry, ktorú by musela schváliť vláda.

Maroš Žilinka nešpecifikuje, akú stavbu by mohla Generálna prokuratúra za túto sumu zakúpiť. Musí však spĺňať vysoké bezpečnostné nároky, poskytovať moderné a reprezentatívne zázemie a disponovať dostatočnou kapacitou pre presun všetkých zamestnancov Generálnej prokuratúry z viacerých súčasných pracovísk.

Téma zaobstarania novej budovy bude mimoriadne politicky citlivá, keďže štát konsoliduje a uvedená suma je mimoriadnym kapitálovým výdavkom na už aj tak zaťažený štátny rozpočet. Koniec koncov, ak by aj štát dal tejto sume zelenú, sťahovanie so všetkými byrokratickými krokmi potrvá roky.

Zaujímavosťou je, že Generálna prokuratúra v publikovanej správe nepočíta s výstavbou nového sídla, ale priamo s kúpou novej budovy. Rovnako nepočíta s komplexnou rekonštrukciou existujúcej budovy (len s obnovou sociálnych zariadení), ako napríklad preferuje Najvyšší súd SR so svojím sídlom na Župnom námestí. Ten taktiež vykonáva svoju funkciu vo viacerých objektoch, pričom len o vyhlásení medzinárodnej architektonickej súťaže sa hovorilo dva roky. Dnes už beží.

Dôvodom absencie možnosti rekonštruovať bývalú budovu banky môže byť fakt, že stavbu už nie je kam nafúknuť. Blok je komplexne zastavaný a jediným riešením by bolo vyplniť existujúci dvor novou dostavbou. Túto výraznú zmenu by takmer určite nedovolil Pamiatkový úrad SR, keďže sídlo Generálnej prokuratúry na Štúrovej ulici je národnou kultúrnou pamiatkou a išlo by o výrazný zásah do vzácnej Bellušovej architektúry.

Prokuratúra však niektoré stavby chce rekonštruovať po získaní finančných prostriedkov. Väčšinou ide o čiastkové úpravy budov po celom Slovensku, ako napríklad objekty Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, Ružomberok, Košice II, Humenné, Veľký Krtíš, Zvolen či Vzdelávacie a rehabilitačné centrum Stará Lesná, kam chodia prokurátori na školenia. Čiastkové úpravy žiada Žilinka aj pre bratislavské budovy na Kvetnej ulici či Hanulovej ulici.

Zostane najlepšia Bellušova stavba opustená?

Táto otázka je mimoriadne dôležitá a relevantná. Aktuálne sídlo Generálnej prokuratúry vlastní štát, ktorý sa o svoje budovy, žiaľ, nedokáže systematicky starať. Dokazuje to aj správa z roku 2023, kde je uvedené, že až 75 percent budov štátnej správy má nevyhovujúce podmienky – ide o administratívne objekty, nemocnice, školy či mnohé ďalšie zariadenia. Ich rekonštrukcia by sa pohybovala v miliardách eur.

Bývalá budova banky na Štúrovej ulici, v ktorej dnes sídli prokuratúra, má 86 rokov. Nie je v ideálnom stave a najvhodnejším riešením by bola jej komplexná rekonštrukcia, ktorá by bola nesmierne nákladná. Ak by však Generálna prokuratúra z tohto objektu odišla, môže nastať situácia podobná stovkám až tisíckam ďalších budov patriacich štátu – objekt bývalej banky zostane nevyužitý, opustený a bude pomaly chátrať.

Štát by mal preto vypracovať možnosti využitia budovy po odchode Generálnej prokuratúry a hľadať inštitúcie, ktoré by ju mohli efektívne obsadiť a zmysluplne využiť. Kľúčové je, aby štát konal v predstihu, transparentne, v spolupráci s mestom a odbornou verejnosťou, čím sa zníži riziko, že historicky a architektonicky hodnotná budova zostane bez využitia. Redakcia ASB oslovila s otázkami Generálnu prokuratúru, po získaní odpovedí článok aktualizujeme.