Lávka ako tajuplný zážitok

Znalci diela Carla Gustava Junga poznajú numinozitu ako dynamické, hlbokými emóciami sprevádzané pôsobenie, ktoré je nezávislé od vedomej vôle človeka. O takýto zážitok podivnej zmeny vnímania sveta sa pokúsili autori lávky, ktorá sa prebojovala medzi finalistov Českej ceny za architektúru svojím odvážnym skulpturálnym poňatím.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Lávka ponad Dřetovický potok vo Vrapiciach pri Kladne sa nachádza na pešej ceste z dediny na cintorín. Je osadená do pozoruhodného prírodného kontextu, ktorý do určitej miery nahrádza urbanizovaný verejný priestor v obci.

Krajina v okolí Vrapíc je geologicky veľmi zaujímavá, nachádza sa tu napríklad nálezisko skamenených žraločích zubov. Lúka v okolí lávky býva často zaplavená a krajina v bezprostrednom okolí je charakteristická sústavnými ľudskými zásahmi i relatívnou divokosťou, určenou neustálymi zmenami vyvolanými povodňami.

Neobvyklá konštrukcia

Lávka je koncipovaná vo vyššom zmysle ako magický portál medzi svetom živých a mŕtvych. Je z vysokopevnostného mrazuvzdorného UHPC betónu triedy C 100/130 s rozptýlenou výstužou. Unikátny architektonický návrh skúma hranice ľahkosti a subtílnosti pešej lávky a výtvarne je založený na uhrančivosti čierneho technologicky extrémne vy­spelého materiálu.

Konštrukčné riešenie na rozstup 10 m so vzopätím 0,4 m vhodne využíva dvojité zakrivenie geometrie lávky, stabilizuje konštrukciu v obidvoch podstatných smeroch a umožňuje jed­noduché závetrie zábradlia. Priečny profil lávky má šírku 1,5 m, objem spotrebovaného materiálu je 1,4 m3, hmotnosť lávky je asi 3,5 t.

V priebehu overovania vlastností konštrukcie a technológie odlievania bol vytvorený prototyp, ktorý bol podrobený záťažovým skúškam. Materiál je zafarbený v hmote, povrchovo patinovaný leptaním a v dôležitých detailoch ručne dobrúsený.

Socha ako súčasť kompozície

Ako kontrapunkt k lávke je umiestnená socha „Strážca“ z ateliéru sochára prof. Jana Hendrycha. Ten je mimochodom popredným odborníkom na barokovú sochu umiestnenú v kontexte mosta a krajiny a jej plastickú modeláciu.

Socha vychádza z pôvodných barokových predobrazov (napr. Jan Nepomucký), umiestňovaných do komponovanej krajiny, a dopĺňa celkovú priestorovú kompozíciu mosta. Dôležitou kompozičnou témou je aj koncepcia mosta ako sokla či priestorového kontextu pre sochu.