Lávka ako tajuplný zážitok

Znalci diela Carla Gustava Junga poznajú numinozitu ako dynamické, hlbokými emóciami sprevádzané pôsobenie, ktoré je nezávislé od vedomej vôle človeka. O takýto zážitok podivnej zmeny vnímania sveta sa pokúsili autori lávky, ktorá sa prebojovala medzi finalistov Českej ceny za architektúru svojím odvážnym skulpturálnym poňatím.

Lávka ponad Dřetovický potok vo Vrapiciach pri Kladne sa nachádza na pešej ceste z dediny na cintorín. Je osadená do pozoruhodného prírodného kontextu, ktorý do určitej miery nahrádza urbanizovaný verejný priestor v obci.

Krajina v okolí Vrapíc je geologicky veľmi zaujímavá, nachádza sa tu napríklad nálezisko skamenených žraločích zubov. Lúka v okolí lávky býva často zaplavená a krajina v bezprostrednom okolí je charakteristická sústavnými ľudskými zásahmi i relatívnou divokosťou, určenou neustálymi zmenami vyvolanými povodňami.

Neobvyklá konštrukcia

Lávka je koncipovaná vo vyššom zmysle ako magický portál medzi svetom živých a mŕtvych. Je z vysokopevnostného mrazuvzdorného UHPC betónu triedy C 100/130 s rozptýlenou výstužou. Unikátny architektonický návrh skúma hranice ľahkosti a subtílnosti pešej lávky a výtvarne je založený na uhrančivosti čierneho technologicky extrémne vy­spelého materiálu.

Konštrukčné riešenie na rozstup 10 m so vzopätím 0,4 m vhodne využíva dvojité zakrivenie geometrie lávky, stabilizuje konštrukciu v obidvoch podstatných smeroch a umožňuje jed­noduché závetrie zábradlia. Priečny profil lávky má šírku 1,5 m, objem spotrebovaného materiálu je 1,4 m3, hmotnosť lávky je asi 3,5 t.

V priebehu overovania vlastností konštrukcie a technológie odlievania bol vytvorený prototyp, ktorý bol podrobený záťažovým skúškam. Materiál je zafarbený v hmote, povrchovo patinovaný leptaním a v dôležitých detailoch ručne dobrúsený.

Socha ako súčasť kompozície

Ako kontrapunkt k lávke je umiestnená socha „Strážca“ z ateliéru sochára prof. Jana Hendrycha. Ten je mimochodom popredným odborníkom na barokovú sochu umiestnenú v kontexte mosta a krajiny a jej plastickú modeláciu.

Socha vychádza z pôvodných barokových predobrazov (napr. Jan Nepomucký), umiestňovaných do komponovanej krajiny, a dopĺňa celkovú priestorovú kompozíciu mosta. Dôležitou kompozičnou témou je aj koncepcia mosta ako sokla či priestorového kontextu pre sochu.