Remeselná pekáreň a raňajkáreň Buny je miestom, kde architektúra „nakysne“ spolu s cestom

V parteri obytného domu na sídlisku 500 bytov vznikla pekáreň Buny – projekt nominovaný na ocenenie CE ZA AR 2025 premieňa každodenný priestor na miesto s výraznou identitou. Stavia na surovej kráse pôvodných konštrukcií a rozvíja ju do podoby, kde sa stretáva remeslo, dizajn aj každodenný život ulice.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Remeselná pekáreň a raňajkáreň Buny sa nachádza v objekte so stenovo-stĺpovým konštrukčným systémom. Tvoria ho železobetónové stĺpy, murované steny z plnej pálenej tehly a strop z betónových prefabrikátov. Práve tieto prvky sa stali východiskom návrhu – architekti sa ich rozhodli zachovať v čo najväčšej miere a pracovať s ich prirodzenou materialitou, vrátane nedokonalostí, ktoré miestu dodávajú autentický výraz.

Ako uvádzajú autori návrhu, už po odstránení vrstiev z predchádzajúcej prevádzky bolo zrejmé, že priestor má kvalitné proporcie, dostatok denného svetla a silnú materiálovú bázu, ktorú stačí odhaliť. Pôvodnú štruktúru preto očistili od nánosov a tehlové murivo doplnili a zjednotili. Nové zásahy obmedzili na minimum.

Deformácia tvaru

Hlavnou témou interiéru je odkrývanie vrstiev a narábanie so stavebnými prvkami, doplnené o princíp „deformácie“ inšpirovaný procesom práce s cestom. Ten sa prejavuje najmä na nových prvkoch – napríklad v zaoblení steny hygienického zázemia. Podľa architektov nejde o samoúčelný vizuálny prvok, ale o reakciu na potreby prevádzky a ergonómiu pohybu.

„Naším rukopisom v tvorbe je okrem iného práca s detailom, a preto sme sa snažili prepojiť vydarenú grafiku s informačným systémom, použitým napríklad ako madlo na dverách do predsiene WC s nápisom „toilet“ alebo policu na poháre s nápisom „voda,“ povedal Juraj Hubinský.

Materiálová skladba interiéru je postavená na kontraste. Nahrubo opracované pôvodné konštrukcie dopĺňajú hladké nerezové povrchy. Nerez sa objavuje najmä na vstavanom mobiliári spracovanom zámočnícky a postupne preniká z technologického zázemia až do zákazníckej časti.

V zázemí sa materiálové riešenie prispôsobuje aj nárokom podniku. „V časti pekárne a kuchyne sme steny obložili do potrebnej výšky maloformátovou gresovou dlažbou a doplnili zvukovo izolačnú vrstvu s hrubozrnnou minerálnou omietkou s lazúrou v obdobnej farebnosti, akú má zvyšok prevádzky,“ spomenul Juraj.

Podlahu tvorí brúsený poterový betón s riečnym štrkom, ktorý nadväzuje na konštrukčný charakter. Kontrast k technickému výrazu prinášajú drevené prvky – dubové rámy okien, parapety či mobiliár od značky Javorina, ktoré ju zjemňujú a približujú k mierke človeka.

Mikro-urbanizmus v praxi

Dispozičné riešenie si vyžiadalo len minimálne stavebné zásahy. Prevádzka je organizovaná pozdĺž osi stĺpov, ktoré prirodzene členia plochu na kaviarenskú, kuchynskú a pekárenskú časť.

Deliace priečky z recyklovaných tehál nadväzujú na pôvodné murivo, pričom hygienické zázemie je vybudované z plnej pálenej tehly ako jeho prirodzené pokračovanie. Zaujímavým detailom je predsieň toaliet s nerezovým umývadlom osadeným do ostenia okna, ktoré umožňuje vizuálny kontakt s ulicou aj v tejto sekundárnej časti.

Významnou témou návrhu je aj presah interiéru do verejného priestoru. Veľkoformátové okná nie sú len zdrojom denného svetla, ale aj aktívnym prvkom parteru. Parapety sú navrhnuté tak, aby umožňovali sedenie zvnútra aj zvonka a fungovali ako prirodzené miesto krátkeho zastavenia.

Autori projektu vysvetlili, že parapet vnímajú ako hranu medzi interiérom a exteriérom, ktorá môže podporovať interakciu, pozorovanie a každodenný mestský život. Tento „mikro-urbanizmus“ pomáha aktivovať ulicu a robí z podniku prirodzenú súčasť jej diania.