Rozsiahle vyjadrenie Finepu. Bývalá Cvernovka ožije ako Jurkovičova tepláreň, so zmenou fasády 118-metrovej veže už nepočítame

Bratislava môže získať ďalšiu obnovenú industriálnu pamiatku a novú výškovú dominantu. Český developer Finep, po komplikovanom priebehu a problémoch s poslednou etapou Jégeho alej V, predstavil zásadné novinky týkajúce sa záverečnej fázy projektu. V rozsiahlom vyjadrení pre ASB približuje, či hrozí opakovanie problémov z minulosti, ako sa zmení industriálny palác a ako zapadne pripravovaná druhá najvyššia obytná budova Bratislavy do charakteru a panorámy Ružinova.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Komplikovaná cesta k uznaniu

Úvodné etapy Jégého aleje vstúpili do organizmu Bratislavy ešte v prvom desaťročí tohto milénia. Veľký zámer s vyše piatimi stovkami bytov dokončený v roku 2009 sa o štyri roky neskôr rozrástol o tretiu etapu a v roku 2016 o štvrtú fázu. Komplex tak postupne vyformoval novú tvár štvrte, ktorá bola v minulosti typická priemyselným charakterom, keďže sa tu nachádzali industriálne a výrobné objekty bývalej továrne na nite Cvernovky.

Český developer Finep však svoju víziu plánoval doplniť aj záverečnou fázou a naplánoval Jégého Alej V. Išlo o najambicióznejšiu etapu zo všetkých. Jej súčasťou je výstavba dvoch bytových objektov, dvoch výškových budov a rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky – bývalej Cvernovky. Cesta Finepu však bola komplikovaná a stretla sa s kritikou verejnosti.

Dôvodom bola zmena výrazu prvej z veží Danubius One,  ktorú navrhlo prestížne české štúdio A69 – Architekti. Zámer však v minulosti získal územné rozhodnutie pod iným developerom, čo znamená, že podoba veže bola do istej miery daná. Finep po získaní projektu s architektmi neuskutočnili výraznejšie zmeny, aby ostalo územné rozhodnutie platné. Aj napriek tomu vytvorili prijateľný výraz budovy, ktorej podobu však museli tesne pred dokončením zmeniť.

Tento zásah bol podľa developera nutný pre pandémiu ochorenia covid-19, chýbajúci materiál aj dostupnosť pracovníkov. Výsledok bol z pohľadu časti verejnosti prijatý veľmi kriticky. Verejnosť poukazovala na nízku úroveň architektúry, ako aj na blízkosť bytového domu s chránenou pamiatkou bývalej Cvernovky, ktoré sú od seba vzdialené len niekoľko metrov (v galérii, pozn. red.).

Kritiku vystriedalo dlhé čakanie na finálne povolenie

Domy prvej etapy záverečnej fázy boli v roku 2023 dokončené a Finep sa postupne približoval k najnáročnejšej časti projektu – rekonštrukcii historickej Cvernovky a výstavbe 118-metrovej dominanty, ktorá navždy zmení panorámu Ružinova. K tomu mal však developer ďaleko.

Na kľúčové povolenie poslednej etapy musela firma čakať niekoľko rokov. Finep v médiách viackrát kritizoval rýchlosť povoľovacieho konania, ktoré jeho plány na dlhý čas obmedzovali. Česká spoločnosť sa stavebného povolenia napokon dočkala vo februári tohto roka, čím mohol projekt vstúpiť do svojej poslednej fázy.

Jégého alej ako protipól bratislavského downtownu?

V uplynulých dňoch Finep odštartoval predaj bytov v novej výškovej dominante aj v chránenej pamiatke a zároveň predstavil ich budúcu podobu. Firma pre redakciu ASB poskytla rozsiahle stanovisko, tlak si nepripúšťa a vyzdvihuje svoje predchádzajúce etapy. „Rozvoj bývalého priemyselného areálu sme započali v roku 2007, odvtedy sme urobili veľký kus práce. Posledné etapy projektu Danubius sú toho dôkazom – koniec koncov, výsledky hovoria samy za seba,” vraví Tomáš Hečko, hovorca developera.

„Posledné navrhnuté etapy idú ešte ďalej. Tak plánovaná výstavba výškovej budovy, ako aj budúca piazzetta, a najmä plánovaná prestavba historickej priemyselnej pamiatky v spolupráci a pod dohľadom pamiatkového úradu prinášajú do lokality vizuálnu kvalitu, ktorá bude oproti súčasnému stavu veľkým pokrokom,” hovorí ďalej hovorca českého Finepu.

Podľa neho získa Bratislava ďalšiu zaujímavú oblasť: „Spolu so susednou plánovanou výstavbou na mieste bývalého Domu ROH (nový Istropolis, pozn. red.) a s nákupnou galériou Centrál bude náš projekt tvoriť ťažisko tohto územia. K súčasnému novému centru Bratislavy tak vznikne protipól.”

Tomáš Hečko tým naráža aj na koncentráciu veží, ktorá bude v lokalite Trnavskej cesty pomerne výrazná. Výstavba 118-metrového mrakodrapu Danubius Two a 116-metrového vežiaka v projekte nového Istropolisu od spoločnosti Immocap spolu s postavenou 83-metrovou vežou Danubius One a 84-metrovou vežou obchodného centra Centrál budú v prevažne nízkopodlažnej oblasti neprehliadnuteľné. Neďaleko Jégého aleje sa nachádza aj neslávne známa budova Gloria s výškou až 100 metrov.

Vyšší je už len mrakodrap Eurovea Tower

Naplánovaná 118-metrová dominanta Danubius Two sa po dokončení stane najvyššou budovou mimo bratislavského downtownu, ale aj druhou najvyššou rezidenčnou budovou v hlavnom meste. Na 34 nadzemných podlažiach ponúkne 177 bytov a apartmánov od jednoizbových jednotiek až po luxusné päťizbové mezonety. Vyššou bytovou stavbou je už len prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower od JTRE, pričom Danubius Two o dva metre predbehne bytový dom Klingerka so 116 metrami, taktiež od JTRE.

Podľa Tomáša Hečka objekt do lokality Ružinova zapadne. „Rovnako ako si svoje miesto našli súčasné dominanty pri Dunaji, nájde si ho aj naša stavba. Budova má štíhle proporcie – niečo, čo zatiaľ v Bratislave nevídať. Náš zámer nezostane v lokalite osamotený a nemyslíme si, že zámerom Bratislavy je stavať objekty podobné priemernému americkému mestu. Teda centrum s koncentrovanými výškovými budovami obklopené nízkou zástavbou,” konštatuje hovorca českého developera.

Ten vníma vznik rôznych výškových stavieb po meste ako výhodu oproti konzervatívnym mestám ako Praha alebo Budapešť. „Z nášho objektu budú napríklad oveľa zaujímavejšie výhľady než v bratislavskom downtowne. Z veže uvidíte nielen výškové stavby pri Dunaji, ale aj Bratislavský hrad či Slavín. To všetko z budovy, kde majú miestnosti svetlú výšku viac než päť metrov a nachádzajú sa vo výške od 90 metrov nad zemou,” dodáva Tomáš Hečko.

So zmenou dizajnu fasády tentoraz nepočítajú

Finep tentokrát nepočíta so zmenou podoby Danubius Two na poslednú chvíľu, ako to bolo v prípade Danubius One: „S niečím podobným nepočítame. Zmena fasády pri predchádzajúcej stavbe bola vynútená technologickou zmenou. Budúci vzhľad objektu Danubius Two korešponduje s predchádzajúcou etapou. Návrh bol pripravený tak, aby po dokončení spoločne vytvorili jednu kompozíciu a mali jednotnú identitu.”

Developer musel prispôsobiť výške veže aj použité materiály. „Používame technológiu liateho betónového jadra a fasády, pričom s ohľadom na výšku budovy budeme aplikovať celý rad riešení, ktoré sa pri nižších budovách nepoužívajú. Musela napríklad vzniknúť veterná štúdia, ktorá stanovila tlak na okná budovy, aby sme mohli zvoliť ich vhodnú konštrukciu,” opisuje hovorca Finepu Tomáš Hečko.

Aj z tohto dôvodu sú súčasťou štandardu bytov hliníkové okná s izolačným trojsklom, umelé vetranie a centrálne chladenie. Distribúcia vody je zase zabezpečená v troch tlakovým pásmach. V bytoch od 2. po 28. podlažie by v byte mal byťkeramický obklad či laminátové podlahy, od 28. podlažia bude štandard vyšší – nechýba mramor či možnosť výberu laminátových podláh v niekoľkých dekoroch, ale ani svetlá výška stropov až päť metrov.

Dnes najlacnejšou jednotkou je jednoizbový byt s rozlohou 42 m² s loggiou s výmerou 4 m² na 15. podlaží za takmer 264-tisíc eur. Naopak, k najdrahším nehnuteľnostiam patrí päťizbový mezonet s rozlohou 128 m² a loggiou s výmerou 11 m² na 29. podlaží za 822 196 eur. Štvorizbové byty presahujú sumu 600- aj 700-tisíc eur, pričom trojizbové si možno zaobstarať od 383-tisíc eur. Dvojizbové byty sú k dispozícii od 269-tisíc eur, avšak niektoré atakujú hranicu aj pol milióna.

Z industriálneho paláca bude luxusné loftové bývanie

Súčasťou poslednej etapy Jégého alej V je taktiež rekonštrukcia a nadstavba známeho industriálneho pokladu Bratislavy – bývalej Cvernovky. Finep túto časť projektu pomenoval Danubius Lofts, čím naráža najmä na ikonické loftové bývanie. Pôvodne štvorpodlažný objekt bude nadstavaný o ďalšie dve podlažia formou prístavby a ponúkne 71 bytových jednotiek. Keďže ide o chránenú pamiatku, rekonštrukcia prebehne pod prísnym drobnohľadom pamiatkarov.

Celý proces premeny musel Finep konzultovať s pamiatkarmi už počas povoľovacieho procesu a projektovej prípravy. „Pamiatkový úrad určil a kontroluje, ktoré historické prvky budú zachované a aké farby je potrebné použiť. Nové prvky boli takisto vopred schválené. Dizajn objektu pritom jasne rozlišuje medzi historickými a súčasnými prvkami,” uvádza hovorca spoločnosti.

„To znamená, že to, čo bude zachované, obnovíme do čo najpôvodnejšieho stavu, a to, čo je nové, musí vzhľadovo jasne odkazovať na súčasnosť. Tento mix nakoniec vytvorí dynamickú a zreteľne čitateľnú vizuálnu podobu s osobitým šarmom. Najväčšou zmenou oproti súčasnému stavu budú nové penthousy – mezonety na streche. Vďaka tomuto riešeniu získa časť strechy zmysluplné využitie formou nových strešných terás, z ktorých budú krásne výhľady najmä smerom na západ,” opisuje ďalej Hečko.

Záujemcovia môžu získať jednoizbové až štvorizbové jednotky so zachovanými industriálnymi prvkami v kombinácii so súčasnými technológiami. Loftové byty budú mať svetlú výšku stropov až sedem metrov, pričom niektoré jednotky na prízemí disponujú súkromnými predzáhradkami a terasami.

Aktuálne je najlacnejší jednoizbový byt s výmerou 63 m² na druhom podlaží za 369-tisíc eur. Najdrahšie jednotky presahujú milión eur – k dispozícii je trojizbový apartmán s rozlohou 215 m² na štvrtom podlaží za 1 121 360 eur. V týchto cenových kategóriách sa pohybujú aj štvorizbové jednotky, trojizbové si možno zaobstarať od 476-tisíc eur, avšak niektoré taktiež presahujú hranicu milión eur. „Dvojizbáky” sú dostupné od 371-tisíc až po 881-tisíc eur.

Bývalá Cvernovka ožije ako Jurkovičova tepláreň

Niekdajšia Cvernova továreň bude určená aj pre verejnosť: „Plánujeme tu reštauráciu, služby aj kancelárie, ktoré budú prístupné aj verejnosti, no zároveň ostane zachované súkromie budúcich majiteľov bytových jednotiek.”

„V rámci budovy vznikne moderné zastrešené átrium, ktorého dominantou bude, po dohode s pamiatkarmi, odhalený a zachovaný nosný stĺpový systém budovy v jeho pôvodnej kráse. Spolu s modernými prvkami tak vznikne vizuálne veľmi zaujímavý priestor a Bratislava získa ďalšiu zrekonštruovanú industriálnu budovu, podobne ako v prípade Jurkovičovej teplárne. Veríme, že budova prinesie radosť nielen tamojším majiteľom jednotiek, ale aj návštevníkom objektu,” hovorí Tomáš Hečko.

Industriálna pamiatka tak ožije podobne ako Jurkovičova tepláreň, Pradiareň 1900 alebo Sklad č. 7, čo sú jedny z mála zachovaných a obnovených priemyselných stavieb Bratislavy. S výstavbou poslednej fázy Jégého aleje V môže Finep začať už čoskoro: „Začiatok výstavby plánujeme v priebehu jesene tohto roka. Náklady zodpovedajú súčasným trhovým cenám podobne náročných stavieb,” uzavrel hovorca developera Finep Tomáš Hečko.