Architektonická súťaž Vydrica má výsledky
Ako sme vás už dávnejšie informovali, bratislavská Vydrica by mala v blízkej budúcnosti získať novú tvár. Developerská spoločnosť Zillion pri hľadaní konceptu zástavby vsadila na otvorený dialóg s odbornou verejnosťou a vypísala medzinárodnú architektonickú súťaž. Vyhlasovatelia súťaže sa rozhodli rozdeliť územie na menšie časti a vypísať päť paralelných súťaží. Mala by sa tak dosiahnuť rôznorodosť architektonických rukopisov s väčšou šírkou vizuálnych a architektonických podnetov. Výsledky súťaže určila medzinárodná odborná porota a medzi ocenenými sa umiestnil aj tím talianskych architektov či mladý architekt z Poľska.
Chcú architekti súťaže?
Slovenskí architekti opäť potvrdili, že radšej pracujú na priamo získaných zákazkách, ako by sa venovali architektonickým súťažiam, z ktorých „biznis“ nemusí byť istý. Do prvého kola sa prihlásilo 46 anonymných návrhov a len polovica z nich boli slovenskí architekti, pričom medzi mini boli len dva až tri známe architektonické ateliéry. Predseda predstavenstva spoločnosti Zillion Martin Adásek s rozčarovaním konštatuje: „Vzhľadom na to, aké vášne vyvoláva toto územie, je pre nás extrémnym sklamaním, že sa súťaže s výnimkou architektov Hermanna a Žitňanského nezúčastnil žiaden významný slovenský ateliér.“
Do druhého kola nechala porota po prvej selekcii dopracovať 21 súťažných návrhov, ktoré postúpili z prvého kola. Porota bola zostavená vo veľkom štýle – okrem zástupcov investora Vydrica, a. s., a developera Zillion, a. s., ju tvorili hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta, architekti Michal Bogár a Karol Hoffmann, zo zahraničia boli prizvaní svetoznáma architektka Eva Jiřičná, architekt Peter Gero z Hamburgu a za Českú komoru architektov architekt Ludvík Grym. Ani takéto zloženie poroty, ktoré zaručuje nestrannosť výsledkov, a taká výzva, akou bratislavská Vydrica nesporne je, slovenských architektov nemotivovalo zapojiť sa do súťaže.
„Na toku Dunaja nepoznám žiadnu inú nezastavanú mestskú lokalitu takéhoto významu v dotyku s historickým centrom,“ hovorí o význame Vydrice architekt Peter Beňuška, ktorý sa podieľal na príprave predchádzajúcich súťaží na toto územie. Predseda poroty Karol Hoffmann k nezáujmu architektov hovorí: „Žiaľ, málokto na Slovensku verí, že súťaže môžu priniesť niečo reálne.“
Výsledkom dominuje zahraničie
Päť z deviatich udelených ocenení získali Taliani. Víťazstvo ateliéru T studio architektov Roberta Gria, Guendalinu Salimeiho a kol. nie je prekvapením – poznali lokalitu, lebo s návrhmi na jej riešenie súťažili už pred 12 rokmi a vyhrali architektonickú súťaž Europan 4. K známejším zahraničným účastníkom patril tím architektov SIAL z Liberca, z domácich sa okrem už spomínaných tímov architekta Hermanna a Žitňanského zúčastnili Cakov-Makara či trojica mladých architektov Matúš Vallo, Oliver Sadovský a Matúš Podskalický.
 |
| Taliansky tím získal najlepšie umiestnenie aj pri blokoch V1, V2 a V3. |
 |
| Víťazný projekt blokov V5, V7 od mladého poľského architekta Lukasza Gawlasa |
 |
| V súťaži blokov V8 a V10 sa umiestnili najvyššie V. Šimkovič, M. Čatloš, L. Bartko, Š. Kačáni a J. Kamenský. |
 |
| Pri blokoch V11, V12, V13 a V14 opäť dominoval taliansky tím. |
Výsledky súťaže Vydrica
Na projekte sa pracuje ďalej
To, že na Slovensku sa architektonické súťaže často končia bez akéhokoľvek výsledku, nie je pravidlom. Investor berie výsledky súťaže Vydrica vážne. Podľa slov Martina Adáska zo spoločnosti Zillion developer v súčasnosti komunikuje s architektonickými tímami, ktoré v každej zo súťaží skončili na najlepších miestach, aby sa jednotlivé návrhy dopracovali, navzájom sa zharmonizovali a vznikol z nich jednotný celok. Pozemky v oblasti Vydrice zatiaľ nie sú všetky vo vlastníctve investora, minoritná časť mu zatiaľ nepatrí, ale má v záujme ich odkúpiť.
Staršie, staré, nové a novšie
Ako to už s investičnými projektmi na území historickej zástavby býva, ani projekt Vydrice sa nezaobišiel bez námietok širokej verejnosti a názorov, že nová zástavba by nemala byť moderná, ale mala by mať historizujúci charakter. Porota i všetci architekti sa prikláňajú k názoru, že treba priznať, v ktorom tisícročí projekt vzniká.
Podľa Štefana Šlachtu je Vydrica konfliktom starého a nového, ale namiesto popretia tohto konfliktu sa dá z neho mnohé vyťažiť formou zaujímavého a citlivého kontrastu súčasného a historického. „Napokon, aj to staré raz bolo novým. Vydrica žila svojím životom dlhé stáročia. Do ktorého obdobia Vydrice sa chceme vrátiť? V takýchto prípadoch v princípe nejde o čas vzniku, ale o kvalitu architektúry, a tá, ak chceme byť úprimní, musí byť súčasná,“ uvažuje Š. Šlachta.
Martina Jakušová
Vizualizácie: Vydrica, a. s.
