Sme otvorení environmentálnym trendom vo výstavbe?

Nad objemom stavebných prác visí v tomto období veľký otáznik. Oveľa menej sa ale hovorí o charaktere budúcich realizovaných objektov. Niektorí predpokladajú, že po vytriezvení sa bude trh uberať cestou kvalitnejších projektov. Do akej miery bude súčasťou pridanej hodnoty aj znižovanie energetickej náročnosti budov? Na súčasný stav a riešenie tejto problematiky v našej krajine sa pozrelo niekoľko odborníkov.

Slabá informovanosť
Primárnym problémom Slovenska v súvislosti s nízkoenergetickou výstavbou je ešte vždy veľká absencia znalostí o tejto problematike. Dôležitú úlohu preto zohráva najmä vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti o ekologických stavbách. „Mať málo informácií je oveľa horšie, než mať málo peňazí,“ tvrdí Bjorn Kierulf z architektonického štúdia Creattera, za­oberajúceho sa ekologickou architektúrou, zakladajúci člen Inštitútu pre energeticky pasívne domy na Slovensku (IEPD). Svojím pohľadom na problematiku zelených stavieb, ich predností a významu, otvoril diskusné stretnutie internetového  magazínu Stavebné fórum.sk s názvom Environmentálne trendy a eknomika. Podľa názoru Bjorna Kierulfa panuje v našej krajine nedostatok stimulov či trhových mechanizmov, ktoré by pomohli realizovať nízko­energetické stavby. Druhým problémom je snaha developerov dosiahnuť v krátkom čase čo najviac čistého zisku. Podotýka však, že pre nízkoenergetické domy treba skôr hľadať iné finančné modely, ktoré využijú potenciál budúcich úspor. 

Architekt Roman Talaš hovorí, že úspech takzvaných green buildings závisí od toho, ako dokážeme ich filozofiu aplikovať v prostredí trhovej ekonomiky. Podľa jeho skúseností sa developeri celkom legitímne pýtajú, koľko výstavba takejto budovy bude stáť a aké trhové výhody im ako investorom prinesie. „Na začiatku definujeme základné parametre budovy, ktoré sa neodvíjajú od architektonického riešenia, ale od fyzikálnych zákonitostí.

Zaujíma nás funkčné hľadisko stavby, využitie jednotlivých miestností, ich zaťaženie. Z toho potom vyplynú fyzikálne požiadavky na vonkajší plášť budovy, ktoré premietame do konkrétneho materiálu, odhadujeme investičné náklady a porovnávame ich s prevádzkovými nákladmi. Aký pozitívny trhový dosah by mohla mať výstavba nízkoenergetického bytového domu za mierne zvýšené náklady, keby už pri prezentácii projektu developer potenciálnym kupcom deklaroval, že budú platiť omnoho nižšie náklady na teplo než v štandardnej stavbe?“ uvažuje Roman Talaš. Ako dodáva, filozofia zelenej architektúry spočíva už v efektívnom plánovaní všetkých činností, ktoré sa spájajú s prípravou projektu či samotnou výstavbou – v minimalizácii nadbytočných aktivít, ktoré vedú k produkcii emisií, a majú teda negatívny vplyv na životné prostredie (napríklad takým detailom, akým je samotná organizácia projektu, ktorej cieľom by malo byť minimalizovanie spotreby papiera, alebo dovážanie materiálu z najbližších možných lokalít pri realizácii projektu).

Nedostatočná podpora štátu
V oblasti propagácie nízkoenergetickej výstavby je v našej krajine aktívny predovšetkým tretí sektor – napríklad v zastúpení takých organizácií, akými sú IEPD alebo Energetické centrum Bratislava (ECB). „Nestretli sme sa s výraznejšími aktivitami zo strany štátu na zvyšovanie povedomia v tejto oblasti. Určité náznaky možno nájsť v rôznych operačných programoch štrukturálnych fondov, napríklad v Regionálnom operačnom programe. Primárnym cieľom programu však bolo riešiť nevyhovujúci technický stav, nie zavádzanie nízkoenergetického štandardu,“ hovorí Marcel Lauko z ECB.

Z hľadiska legislatívy prispieva k obmedzeniu spotreby energie zákon č. 555 /2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý sa ďalej riadi vyhláškou č. 311/2009. Dokumenty dopĺňa Koncepcia energetickej efektívnosti z roku 2007, v ktorej sa hovorí o sektore budov ako o najväčšom konzumentovi energie. Koncepcia definuje ciele, systémové kroky a opatrenia na redukciu spotreby energie vo výstavbe. „Energetická trieda B ako minimálna hranica, pod ktorú musia spadať novostavby, môže vzbudzovať dojem nízkoenergetického štandardu. V skutočnosti horná hranica energetickej triedy B požiadavky nízko­energetickej výstavby nespĺňa, znamená zníženie energetickej náročnosti – a v tom je rozdiel,“ podotýka Marcel Lauko. Prvé náznaky konkrétnych opatrení podľa jeho slov prináša prvý Akčný plán energetickej efektívnosti. Sú v ňom definované opatrenia zamerané na vzdelávanie, šírenie informácií a financovanie nízkoenergetickej výstavby, väčšina z nich sa pritom odvoláva na využitie štrukturálnych fondov.

„Ani široko propagovaný program zatepľovania nepredstavuje podporu nízko­energetického štandardu. Zlepšuje síce energetickú hospodárnosť budov, ale nie natoľko, aby sme o nich mohli hovoriť ako o nízkoenergetických,“ podotýka Marcel Lauko. Dopĺňa, že oblasť komerčného financovania výstavby a bývania rovnako nepodporuje zelenú architektúru žiadnymi špeciálnymi produktmi. Nízkoenergetické domy by pritom podľa Bjorna Kierulfa vyžadovali podstatne menšie mesačné platby. Budova postavená v tomto duchu ponúka kvalitu v podobe dlhej životnosti a funkčnosti. Hodnota takejto nehnuteľnosti potom vytvára aj predpoklad výhodnejšieho predaja. „To by mohlo byť dostatočným podnetom na to, aby banky vytvorili komerčný produkt, v ktorom by výhody takejto výstavby boli pretlmočené napríklad do zníženej úrokovej sadzby,“ myslí si Bjorn Kierulf.

Nízky stavebný štandard
Nízkoenergetické objekty spĺňajú kritériá udržateľnosti, ku ktorým možno zaradiť funkčnosť, životnosť, energetickú či materiálovú efektívnosť a zdravie. Významným prínosom zelených stavieb je aj vyššia energetická nezávislosť, najmä od spotreby fosílnych palív. „Ušetriť energiu je podstatne lacnejšie, ako ju vyrobiť,“ upozorňuje Bjorn Kierulf. Jedným z trendov je aj výstavba domov, či dokonca bytových domov, škôl alebo administratívnych budov v pasívnom štandarde, ktorý stanovuje mernú spotrebu tepla na vykurovanie na 15 kWh/m²/rok. „Vo Viedni sa tento rok postavilo v tomto štandarde 23 % nových bytov. Vo Frankfurte plánujú do roku 2013 vybudovať 2 300 takýchto bytov. V pilotných projektoch pasívnych domov mali síce vysoké investičné náklady, tie však v súčasnosti rapídne klesajú. V Nemecku sa v priemere počíta približne s 8-percentným zvýšením v porovnaní s tradičnou výstavbou. Príčinou ekonomickej nevýhody pasívnych stavieb na Slovensku môže byť nízky stavebný štandard. Keď sa zvyšuje na úroveň pasívneho, prakticky to znamená náhle preskočenie niekoľkých úrovní kvality. V Nemecku k tomu dochádzalo postupne,“ dodáva Bjorn Kierulf.

Problémy s pozemkami
Slovensko sa nachádza aj v začiatočnom štádiu rozvoja fotovoltiky. Pritom v Nemecku sa táto oblasť rozvinula do najväčších trhových rozmerov v Európe, predovšetkým vďaka dobre nastaveným regulačným pravidlám. Patrí k najčistejším obnoviteľným zdrojom, ktorý ponúka možnosti využitia schátraných priemyselných areálov, bývalých skládok odpadov a iných priemyselných zón. „Rozmiestnenie fotovoltických zdrojov v EÚ nedeterminuje intenzita slnečného žiarenia, ale legislatívne mechanizmy, ktoré určujú podporu tohto odvetvia,“ podotýka Ján Karaba zo spoločnosti SolarEnergia. V tomto roku sa priaznivci fotovoltiky potešili schváleniu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, ktorý stanovuje 15-ročnú garanciu výkupnej ceny pre zdroje do 10 MW. Najväčšou nevýhodou fotovoltických zdrojov je však ich nákladnosť – ide o drahý spôsob získavania energie, ktorý dotuje štát.

„Prezentuje sa často ako nestály zdroj, ale my ho skôr vnímame ako variabilný. Vieme odhadnúť množstvo produkcie elektrickej energie v rámci jedného mesiaca či roka. Dochádza tu k 10- až 20-percentnej účinnosti. V 70. rokoch minulého storočia, keď sa tieto produkty začali v USA komercionalizovať, bola priemerná účinnosť na úrovni 6 %. V priebehu 30 rokov však došlo k viac ako 200-percentnému nárastu. Treba si uvedomiť technologický pokrok týchto zariadení, ako aj cenový pokles. Za posledných 18 mesiacov cena typických fotovoltických panelov, ktoré tvoria často až 60 % ceny celého systému, klesla o 50 %. Zariadenie má menej ako dvojročnú návratnosť vzhľadom na množstvo energie, spotrebovanej na výrobu jedného fotovoltického panela a množstva, ktoré tento panel vyrobí počas svojho života,“ obhajuje možnosti využitia fotovoltiky Ján Karaba.

Súčasným trendom sú tiež strešné fotovoltické inštalácie či zabudovanie týchto systémov do samotných budov vrátane drevených konštrukcií. Možno ich inštalovať pomocou závesných lán, takže netreba použiť ďalšie konštrukčné prvky, napríklad oceľové pilóty. Na druhej strane však Ján Karaba kritizuje mechanizmus podpory komerčných projektov prostredníctvom štrukturálnych fondov z EÚ. Problémom je aj obmedzená kapacita 22-kilovoltovej distribučnej sústavy a pripájanie do 110-kilovoltovej je príliš nákladné. Veľa špekulatívnych žiadostí o pripojenie zasa predlžuje čas ich vybavenia. Ťažkosti spôsobujú aj zložité majetkovoprávne vzťahy pozemkov. Banky sú pre malé skúsenosti s financovaním takýchto projektov nedôverčivejšie a stanovujú prísnejšie kritériá.

Podpora a realizácia projektov nízkoenergetickej výstavby má na Slovensku, ako vidieť, stále veľké rezervy. Ak už však s nádejou hľadíme do budúcnosti, možno by sme sa mohli hlbšie zamyslieť nad tým, čo by nám environmentálny prístup mohol priniesť.

Anna Salvová
Foto: archív JAGA, autorka

Článok bol uverejnený v časopise ASB.