Všetci architekti sú politici

Cross Border Xpress Otay USA a Tijuana Mexico

Politika a architektúra sú v úzkom vzťahu. Zákony, finančné prostriedky a súťaže o verejné projekty určujú architektonický proces. Akú úlohu však môžu zohrávať, zohrávajú a mali by zohrávať architekti pri ovplyvňovaní politiky?

Andrés Jaque, španielsky architekt a zakladateľ štúdia Kancelária pre politické inovácie, tvrdí, že „všetci architekti sú politici“ z princípu a skutočná otázka je, akú jej formu je jednotlivec ochotný obhajovať. „Politika má dočinenia s tým, ako sa veci spájajú a či sú určité situácie vôbec možné. Do tých potom architekti vstupujú,“ vysvetľuje Jaque v rozhovore pre portál ArchDaily.

„To však neznamená, že všetci architekti sú si vedomí politického aspektu toho, čo navrhujú. Ani to neznamená, že len architekt je ten, kto robí architektúru politickou. Veľakrát sa stane, že tento význam jej dá niekto úplne iný a v úplne inom smere, ako autor zamýšľal. Znamená to ale, že architekti by si mali v určitom okamihu uvedomiť politický potenciál, ktorý majú ich stavby, dizajn a postupy.”

Laureát Kieslerovej ceny za architektúru a umenie tým nemyslí stavebné práce alebo generické typológie. Má na mysli skôr architektonické nástroje – koncept, ktorý zahŕňa mestské plány, budovy, interiér, nábytok aj infraštruktúru. Jaque nehovorí o binárnom vzťahu medzi klientom a architektom, ale o spoločnosti, v ktorej sú všetci aktéri navzájom prepojení a ovplyvňovaní ako produkt heterogénnej, mechanizovanej a konfliktnej kultúry. Sú to ľudia, nie architektúra, kto vytvára život – dobré prostredie nás samo osebe neurobí šťastnými.

Ale jedno je isté: architektúra a urbanistické plánovanie ovplyvňujú nás a naše snahy dobrý život a dôstojnú existenciu. Sú schopné podporiť naše snahy a aktivity. Naše životy, túžby a sny závisia od okolia, v ktorom konáme. Vysoká architektonická kvalita pomáha vytvárať dobré predpoklady na každodenné bývanie.

Architektúra je dôležitým občianskym záujmom. Celé naše fyzické prostredie, domy, školy, pracoviská, budovy pre kultúru, budovy pre šport a rekreáciu, budovy pre zdravotnú starostlivosť, narodenie aj umieranie, mestá, obce, parky, krajiny a celá dopravná infraštruktúra, všetko je nejakým spôsobom plánované a navrhnuté. Architektúra vytvára zároveň každodenné skúsenosti aj trvalé hodnoty.

V súčasnosti prežívame globálny nárast populizmu a nacionalizmu. Národy proti národom a ľudia proti ľudom, to sa v našom medializovanom svete odohráva denne. Aké nástroje na odhalenie myšlienok, ktoré dominujú v Európe, máme k dispozícií?

„Nie je to aktivita pretavená do demonštrácií,” tvrdí Jaque, „náš aktivizmus spočíva v tom, že navrhujeme svet, ktorého súčasťou sme. My architekti máme takpovediac hlas pri tvorbe každodenného života. To je formálny aktivizmus, ktorý stojí za mnohými našimi návrhmi.“

Cross Border Xpress Otay USA a Tijuana Mexico
Cross Border Xpress Otay USA a Tijuana Mexico. Namiesto budovania múru na mexicko-americkej hranici, ako to navrhuje americký prezident Donald Trump, mexická firma Legorreta ešte v roku 2016 vybudovala most pre peších, ktorý túto hranicu jednoducho prekračuje. Uzavretá lávka obložená jasnofialovými panelmi spája existujúce medzinárodné letisko Tijuana v Mexiku s novým terminálom v San Diegu, čím vzniklo prvé skutočne medzinárodné letisko. „Hranica medzi USA a Mexikom je jedna z najviac opevnených, ale najrušnejších hraníc na svete,“ napísala Legorreta. Oddelenia migrácie obidvoch krajín potrebovali na zjednodušenie svojej práce priame prepojenie medzi tzv. checkpointami. A ako sa ukazuje, už za dva roky existencie sa stal aj dôležitým prvkom, ktorý podnecuje prebiehajúci ekonomický rozvoj v celom regióne. |
Text: Karolína Barényi
Foto: David Harrison

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2019.

Komentáre