Praha ako vzor pre Bratislavu? Pri tvorbe úzmeného plánu si máme z čoho brať príklad

Zmierili sme sa s tým, že príprava nového územného plánu hlavného mesta ešte potrvá. To však neznamená, že by kompetentní mali dovtedy sedieť so založenými rukami.

Teraz je ten správny čas otvoriť diskusiu a položiť si najzásadnejšiu otázku: Ako ho koncipovať tak, aby vyhovel čo najširšej vrstve spoločnosti? Územný plán má byť spoločenskou dohodou. Poďme sa dohodnúť na tom, že by mal byť čo najkvalitnejší.

Aby mesto vedelo vypracovať kvalitný územný plán, ktorý vydrží aj zub času, musí mať jasnú víziu, kam sa chce uberať. Má svoju víziu aj Bratislava? Veľmi teoreticky áno.

Na roky 2010 – 2020 malo mesto vypracovaný dokument Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR). Mal ukázať, aké sú priority a ciele magistrátu pre rozvoj a skvalitnenie života. Prišiel rok 2020 a museli sme konštatovať, že z PHSR sa stal iba formálny dokument, na ktorého dodržiavanie sa príliš neprihliadalo. Mnohé z ideí sa nikdy nedočkali realizácie.

Bol však podmienkou Európskej únie na to, aby mohlo mesto čerpať z eurofondov, a tak jednoducho bol. Na konci roka 2018 vyhral primátorské voľby bývalý architekt Matúš Vallo. Ešte na jar spolu s odborníkmi napísal publikáciu Plán Bratislava, kde sme mohli vidieť, ako si predstavuje smerovanie metropoly.

Plán Bratislava pripomínal skôr populárno-náučnú knihu než politický program, no popri peknom dizajne a pekných slovách v nej boli zadefinované aj konkrétnejšie ciele – územné plány zón, potreba nového územného plánu, akčný plán adaptácie na zmenu klímy či tvorba kvalitných, výskumných a analytických dokumentov a dát.

Stále však išlo skôr o neformálny volebný sľub. Po vstupe do novej dekády začal magistrát tvoriť kľúčový dokument – nový plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Dostal chytľavý názov Bratislava 2030. Má ísť o zatiaľ najucelenejšiu víziu toho, kam by sa mohlo mesto uberať, v celej jeho histórii.

Podľa informácií z magistrátu bude plán pripravený a predložený na schválenie v prvom polroku 2022. Plánu Bratislava 2030 sa venujeme na nasledujúcich stránkach časopisu.

Inšpirácia Prahou

Už v Pláne Bratislava Vallo deklaroval, že sa chce inšpirovať Prahou. U susedov majú ešte starší územný plán – pochádza z roku 1999. Na rozdiel od Bratislavy však podlieha stovkám zmien ročne a kompetentné orgány pripravujú niekoľko zmien zároveň.

Neprichádzajú v balíčkoch, ale prejednávajú sa jednotlivo. Obyvatelia môžu stav zmien sledovať prostredníctvom aplikácie. Ani tento stav však nebol ideálny, a preto prišiel rad na úvahy o novom „zakreslení“ Prahy. Rozhodnutie o tvorbe Metropolitného plánu padlo ešte v roku 2012 a odhaduje sa, že v roku 2023 by mohol nadobudnúť účinnosť.

Keď sa pozriete na jeho základné piliere, všetky v zásade nájdete aj vo Vallových víziách. Metropolitný plán zamedzuje tomu, aby sa Praha rozrastala do okolitej krajiny, nastavuje výškovú zonáciu, chráni a revitalizuje verejné priestranstvá a charakter lokalít. V pláne má aj revitalizovať staré brownfieldy, ktorých je podobne ako v Bratislave neúrekom.

MIB ako náprotivok IPR

Nový územný plán chystá Inštitút plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy (IPR). Vznikol v roku 2013 ako príspevková organizácia transformáciou útvaru hlavného architekta a v súčasnosti má viac než 200 zamestnancov. Spracováva strategické, urbanistické a rozvojové dokumenty, radí v otázkach mestského plánovania a zastupuje Prahu v územných konaniach.

Dôležitou zložkou IPR je komunikácia s verejnosťou. V súvislosti s predstavením Metropolitného plánu vyrazil IPR do ulíc s informačným kontajnerom, kde ľuďom prezentovali, ako bude dokument vyzerať.

Po vzore IPR predstavil Vallo v Pláne Bratislava novú mestskú organizáciu Metropolitný inštitút (MIB). Na inštitúciu sú od jej vzniku v roku 2019 kladené veľké očakávania. Zatiaľ sa venuje iniciatíve Živé miesta, prostredníctvom ktorej pomáha vytvárať súťaže na premenu verejného priestoru a pripravuje dokument Bratislava 2030.

Neprajníci tvrdia, že MIB len kreslí stromčeky na viditeľných miestach ako súčasť Vallovej predvolebnej kampane. Keď sa však inštitútu podarí prežiť politické turbulencie a dostane svoj čas, môže byť veľkým prínosom.

Poučme sa z chýb

Praha a jej územné plánovanie sa často uvádzajú ako vzor, cesta, kam by sme sa mohli uberať. Aj česká metropola však urobila zásadné chyby, z ktorých sa môže Bratislava včas poučiť.

Metropolitný plán je vnímaný kontroverzne aj skrze osobu architekta Romana Kouckého, ktorý stál pri jeho zrode. Okrem toho, že sa o jeho odstúpenie snažili pražskí poslanci, ležal v žalúdku aj viacerým profesijným kolegom. K prvej verzii Metropolitného plánu tak prišli desiatky tisíc pripomienok.

Ako píše Pražský denník, kritici Kouckému vytýkali napríklad necitlivý prístup k pražskej panoráme, prehnanú podporu výstavby výškových budov a to, že je jeho návrh územného plánu celkovo veľmi nekoncepčný.

Koucký na druhej strane dlhodobo kritizuje „snahy o zakonzervovanie Prahy“. V januári 2021, rok predtým, ako mala byť hotová finálna verzia plánu, Koucký ako šéf kancelárie Metropolitného plánu skončil a ostal v IPR už len ako externý konzultant.

Okrem Kouckého sa odborná verejnosť, ale aj mestské časti, sťažovali na nedostatočne participatívny proces. Práve Metropolitný plán mal byť iný v tom, že bude, ako sa hovorí, pre všetkých. Kancelária však najprv presadzovala svoju víziu a až postupne pozývala zainteresované strany.

Mala by byť tvorba ÚP participatívna?

Bratislava aj Praha hovoria o tom, že moderné územné plány európskych metropol vznikajú participatívnym procesom, a teda aj za účasti verejnosti. Takýto postup je politicky veľmi sympatický, nesie však so sebou aj úskalia.

Pri príprave nového územného plánu má verejnosť priamo zo zákona minimálne štyri možnosti na priame podanie stanoviska, pričom mesto musí každú jednu pripomienku de iure vyhodnotiť.

Otázkou je len to, ako tieto etapy odkomunikuje. Podľa urbanistu Matúša Bizoňa sa s verejnosťou nedá diskutovať na odborné témy, napríklad o tom, či je vhodnejšie regulovať stavebný objem indexom podlažných plôch, alebo kombináciou zastavanosti a výšky.

„Participatívne plánovanie je nástroj komunálnej politiky. Má viac lokálny charakter. Využiť sa dá, povedzme, pri rekonštrukcii jednej ulice. Aj to možno výsledky procesu pomerne presne predvídať. Celomestským súvislostiam má problém porozumieť aj odborná verejnosť, nieto ešte občania rôznorodých profesií.

V rozvoji mesta sa nikdy nebude dať vyhovieť všetkým. Navyše v poslednom čase sme svedkami toho, že aj najušľachtilejšie myšlienky si nájdu svojich odporcov. Dobrý urbanizmus potrebuje lídra a nedá sa robiť bez obety,“ myslí si Bizoň.