Radnica na Palmovke

Stavba novej radnice neodmysliteľne patrí k najprestížnejším architektonickým verejným zákazkám. V prvom rade musí dôstojne reprezentovať mestskú samosprávu pred občanmi. Úrady vnútri budovy sú určené potrebám obyvateľov. Spojenie tejto primárnej funkcie s prvkom veľkého komerčného centra, ktoré plánuje Praha 8, sa zdá ako naozaj odvážny experiment.

Na základe experimentov v stavebníctve a urbanizme došlo po druhej svetovej vojne k veľkému množstvu omylov. Preukázateľne sa zistilo, že oveľa lepšie fungujú tradičné koncepty riešení. Ako bude reálne vyzerať koexistencia supermarketu, reštaurácie a obchodných jednotiek s verejnou inštitúciou v jednej budove? Ak budeme predpokladať, že komerčné funkcie budú zodpovedať kúpnej sile obyvateľov v spádovej oblasti, potom nemožno čakať vznik podobného shopping mallu ako v centre mesta. Na takéto spojenie komerčnej a verejnej funkcie sa veľmi ťažko hľadá referencia, ktorá by preukázala, že toto riešenie bude životaschopné a prinesie proklamovanú finančnú návratnosť investovaných verejných prostriedkov. Aj keby tu v súčasnosti existoval reálny dopyt po kancelárskych a komerčných plochách, nedá sa garantovať, že bude existovať aj v čase dokončenia budovy, t. j. napríklad za 3 až 4 roky. Tisíce štvorcových metrov neobsadených kancelárskych plôch na opačnom predmostí Libeňského mosta, do ktorých sa nikdy nepodarilo nájsť nájomcov, by mali byť varovaním pred ilúziou rýchlej finančnej návratnosti.

Nebolo by pre dôstojnosť úradov mestskej samosprávy v očiach verejnosti lepšie, keby sa o jednu strechu delila napríklad s pobočkou mestskej knižnice a komerčné funkcie by v plánovanej budove neprevažovali, ale boli by maximálne doplnkové v úrovni parteru? Pre obraz samosprávy by bolo určite lepšie, keby si postavila skromnejšiu radnicu na základe architektonickej súťaže a väčšiu časť zo svojich prostriedkov investovala do výstavby a rekonštrukcie infraštruktúry.

Zodpovedajúca architektúra?
Dostupné informácie o navrhnutej polyfunkčnej budove na Palmovke sú vzhľadom na schematickosť a nedostatočne podrobné spracovanie absolútne nepostačujúce na serióznu analýzu kvality architektonického riešenia. Rozsah spracovania zodpovedá skôr snahe obhajovať ekonomickú stránku návrhu a jej nie celkom presvedčivú rentabilitu, nie však úsiliu presvedčivo prezentovať urbanistické a architektonické riešenie, ktoré bude mať dlhodobý dosah na život celej mestskej časti. Prezentácia investičného zámeru, ktorá by mala byť presvedčivým dokladom na schválenie zastupiteľstvom a zároveň plne obhájiteľným dokumentom pred verejnosťou, svojou formou zodpovedá skôr podkladu na zadanie architektonickej súťaže. Umiestnenie a hmotové riešenie novej budovy radnice mestskej časti nie je presvedčivé najmä z toho dôvodu, že neexistuje možnosť porovnania s ďalšími návrhmi, ktoré by boli výsledkom architektonickej súťaže.

Spôsobom výberu architekta, pri ktorom sa vyberalo na základe netransparentných podmienok z úzkeho okruhu niekoľkých súťažiacich, bola naozajstná súťaž so všetkými jej výhodami eliminovaná. Výberové konania, v ktorých je ponuka najnižšej ceny relevantným kritériom zhodnotenia, sú vhodné napríklad pri nákupe tovaru alebo stavebných prácach, keď možno predpísať podmienky kvality dodávky. Kvalita architektonických služieb sa však vopred stanoviť nedá a podmienky ako referencie alebo výška obratu uchádzača sú diskriminačné, obmedzujú súťažné pole, a sú teda nevhodné. Dôsledkom nie sú úspory, ale zúfalo nízka kvalita množstva realizovaných stavieb, ktoré sa pre zlé projekty predražujú oveľa viac, ako sa na projekte ušetrí.

Pre zadávanie väčšiny verejných zákaziek v oblasti architektúry, územného plánovania a niektorých technických stavieb je najlepším riešením súťaž o návrh. Vypisovateľovi architektonickej súťaže prináša nenahraditeľný zisk v podobe prepracovania úlohy z mnohých pohľadov. Dáva veľkú nádej zmeniť vynaložené finančné prostriedky za optimálnu protihodnotu. Je to efektívne konanie mieriace k najlepšiemu zhodnoteniu cenného verejného priestoru alebo pozemkov. Náklady na architektonickú súťaž predstavujú zanedbateľné promile celkových nákladov na samotnú stavbu.

Príklady zo zahraničia
Na ilustráciu problematiky novostavby radnice možno uviesť niekoľko príkladov budov porovnateľných svojím významom s projektom plánovanej budovy na Palmovke.

Pozitívne možno hodnotiť výstavbu novej radnice v Murcii od španielskeho architekta Rafaela Monea z 90. rokov minulého storočia. Príprave projektu sa venovalo zodpovedajúce úsilie a čas. Výsledkom je racionálne riešená a z estetického hľadiska bezchybne navrhnutá budova, ktorá sa dokázala dobre začleniť do mimoriadne náročného kontextu hlavného mestského námestia starobylého historického mesta. Z hľadiska uvažovaného zámeru dostavby Staromestskej radnice možno budovu radnice v Murcii považovať za vzor úspešného projektu, ktorému sa nielen podarilo nezdevastovať historický kontext okolia, ale ktorý, naopak, dokázal vniesť do tohto prostredia novú, kvalitatívne rovnocennú vrstvu. Na rozdiel od bežnej produkcie architektúry 90. rokov sa nezdá, že by stavba začala po takmer dvoch dekádach zastarávať.

Ako skutočne odstrašujúci protiklad možno uviesť novostavbu Bostonskej radnice zo 60. rokov. V čase najväčšieho rozkvetu povojnovej modernistickej architektúry sa mesto rozhodlo postaviť novú modernú radnicu v centre Bostonu, ktorý je jedným z mála amerických veľkomiest so zachovaným kompaktným historickým jadrom. Architekti Kallmann a McKinnell navrhli budovu plne v súlade s dobovými trendmi a stavbu v čase jej vzniku pokladali za špičkové riešenie, o ktorého kvalite a správnosti neboli v 60. rokoch žiadne pochybnosti. Aj keď Boston City Hall získala po svojej realizácii rôzne ocenenia a prezentovala sa ako ikona betónového brutalizmu, dnes, po viac ako 40 rokoch, je z nej prázdna, beznádejne technologicky aj morálne zastaraná schránka.

S výnimkou prezentácie stavby od autorov, inak renomovaných amerických architektov, možno dnes len ťažko pri hľadaní informácií o budove nájsť pozitívne hodnotenie. Stavba z pohľadového betónu dokončená v roku 1969 trpí podľa dostupných informácií komplexným syndrómom chorých budov. Jej prevádzka je vzhľadom na dobovo módne riešenie dispozície s nefunkčnými voľnými priestormi a betónovým obvodovým plášťom extrémne nákladná. Medzi obyvateľmi mesta je budova, nazývaná aj Hall of Shame, krajne neobľúbená.
Problémom v súčasnosti nie je len samotná stavba, ale aj plaza, t. j. obrovská dláždená plocha v jej okolí. Ani predimenzovaný verejný priestor navrhnutý v duchu doktríny 60. rokov sa nepodaril tak, aby fungoval podľa predstáv autorov projektu.

Nová radnica sa nestala symbolom mesta, ale, naopak, symbolom krátkej životnosti trendov modernej architektúry a unáhleného rozhodnutia vedenia mesta v roku 1961. Dôsledky tohto rozhodnutia dnes z finančných dôvodov nie je ľahké zmeniť ani v Massachusetts, ktoré spolu s Novým Anglickom dlhodobo patrí medzi najbohatšie regióny planéty. Nedávny pokus predať budovu súkromným investorom a presťahovať radnicu bol neúspešný. V českom kontexte možno s úľavou konštatovať, že je dobre, že sa nezrealizoval niektorý z víťazných návrhov súťaže na Staromestskú radnicu, ktoré boli navrhnuté v podobnom duchu. Je to šťastie nielen pre centrum Prahy, ale aj pre samotných autorov víťazných návrhov, ktorí sa realizáciou doživotne profesionálne nekompromitovali tak ako architekti Kallmann a McKinnell v Bostone.

Súťaže prospejú verejnosti
Architektonické súťaže sú najracionálnejším spôsobom, ako spravodlivo rozdeľovať verejné zákazky a ťažiť z pozitívnych efektov súťaživosti. Operujú so spektrom spoľahlivých nástrojov a spôsobov, ako udržať ducha spravodlivej súťaže a obmedzovať diskrimináciu a klientelizmus. Sú dobrým spôsobom, ako pre verejný sektor vydobyť čo najlepší výsledok. Stav zadávania verejných zákaziek v Českej republike je však alarmujúci.

Z asi 1 500 verejných zákaziek na projekty ročne sa prostredníctvom architektonických súťaží zadá len zlomok. Ide pritom o celkom samozrejmý model fungujúci vo všetkých vyspelých krajinách.

Ak už dôjde k nejakému typu výberového konania, takmer vždy je, bohužiaľ, hlavným kritériom posudzovanie nie konkrétneho riešenia stavby, ale len obchodných parametrov (cena projektu, výška obratu firmy, skúsenosť s podobnou zákazkou, portfólio atď.). Často tak pre nedôslednú a netransparentnú prípravu zadania zákazky dochádza k zbytočnému preinvestovaniu finančných prostriedkov.

Od polovice 19. storočia, keď architektonické súťaže zdomácneli u nás aj v ostatnom vyspelom svete, vnímali sa ako dobrá cesta k vzniku znamenitých diel, ale aj ako nástroj efektívneho zadávania významných verejných zákaziek. Architektonická súťaž je už svojou podstatou odlišná od ostatných typov verejných súťaží alebo zadaní. Vyhodnotenie medzi anonymnými návrhmi je nezávislé od osôb tvorcov (nerozhoduje sa o osobách, ale o riešeniach), nerozhoduje sa pri nich na základe minulých zásluh a referencií, ktoré úplne negarantujú kvalitné riešenie, ale na základe pohotového aktuálneho prístupu a konkrétnej situácie zadania.

Súťaž o návrh umožňuje naozajstnú transparentnosť, odborné a korektné hodnotenie ponúk podľa množstva kritérií, vďaka čomu sa na týchto súťažiach zúčastňuje neporovnateľne vyšší počet uchádzačov ako na iných výberových konaniach. Vo vyspelých krajinách je súťaž o návrh celkom bežná a úroveň realizácií verejného sektora tomu zodpovedá. Dlhá tradícia súťaží u nás, vďaka ktorej sa realizovalo veľké množstvo kvalitných verejných stavieb, sa, bohužiaľ, v poslednej dekáde prerušila. Použitie súťaže o návrh, primerané konkrétnej situácii, nie je primárne v záujme architektov samotných, ale výsostne vo verejnom záujme. Architektonickú súťaž vyhodnocuje s po­užitím dlhodobo overených a medzinárodne používaných pravidiel porota, ktorá sa skladá zo zástupcov vypisovateľa (investora) a z nezávislých odborníkov (architektov, urbanistov, dopravných expertov, odborníkov na pamiatkovú problematiku).

Renomovaní tvorcovia
Ak teda nebude zámer výstavby budovy radnice na Palmovke ako celok posúdený zodpovedne a uvážlivo, krátko po realizácii môžeme zistiť, že nejde o megalomanskú a nepotrebnú stavbu s nezmyselne zadaným programom na začiatku. Meno vychýreného a renomovaného autora nemôže byť garanciou vzniku kvalitnej verejnej stavby, ak tento tvorca nebol vybraný na základe regulárnej verejnej architektonickej súťaže. Len na základe porovnania s ďalšími súťažnými návrhmi možno posúdiť, že je navrhnutý koncept riešenia naozaj tým najlepším. Aj tí najväčší svetoví architekti, ktorí svojou tvorbou významne ovplyvnili celé 20. storočie, sa dopustili omylov, a to spravidla v čase, keď im projekt zadali bez súťaže na základe slávy a pozitívnych referencií. Užívatelia ich stavieb sú tu stále a stretávajú sa s nedostatkami ich návrhov, aj keď autori často dávno nie sú medzi nami. Koncept mestského domu s obrími hodinami od Josefa Pleskota môže byť dnes na prvý pohľad zaujímavou súdobou architektúrou. Naozajstnú kvalitu sa však nepodarilo overiť v súťaži, ktorá by možno priniesla lepšie riešenie alebo by minimálne umožnila porovnanie a legitimizovala vybraný návrh.  

Andrej Fencl je architekt a dizajnér, absolvent FA ČVUT, ktorý si v roku 2008 založil vlastnú prax. Aktívne sa zaujíma o dianie v Prahe 8, kde žije.

TEXT: ANDREJ FENCL
Foto: ARCHÍV AUTORA

Článok bol uverejnený v časopise ASB.