Príprava novej stavebnej legislatívy je nekončiaci príbeh. Podľa vlády ju treba zrevidovať a novelizovať platnú v súčasnosti

Stavebná legislatíva, ktorá vstúpi do platnosti od apríla 2024, vyvolala po schválení v parlamente v roku 2022 rôzne názory a aktuálne je v rôznom stupni prípravy. Vláda má k nej výhrady a legislatívci budú mať opäť plné ruky práce.

Aký postoj zaujala  vláda k reforme stavebnej legislatívy? V programovom vyhlásení, ktoré prijala vláda sa jednoznačne uvádza, že pripraví novelu aktuálne účinného stavebného zákona. Cieľom zabezpečiť v prechodnej dobe výrazné urýchlenie procesov umiestňovania a povoľovania stavieb s využitím inštitútov platnej stavebnej legislatívy.

Vláda:  Nový zákon je nevykonateľný

Ku novým stavebným predpisom je vláda veľmi kritická podobne ako Združenie miest a obcí Slovenska. Stavebný zákon prijatý počas predchádzajúcej vlády je podľa súčasného vládneho kabinetu v aktuálnom stave inštitucionálnej pripravenosti k danému dátumu účinnosti nevykonateľný.

„Jeho zavedenie by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy je nepripravená, a to nielen po technickej a organizačnej stránke, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády. Je nevyhnutné odložiť účinnosť tejto právnej úpravy a v spolupráci so zástupcami samosprávy spracovať rozsiahlejšiu revíziu uvedenej legislatívy, ktorá napraví najväčšie nedostatky.

Zákony o územnom plánovaní a výstavbe nahradili súčasne platný stavebný zákon, ktorý vznikol ešte počas bývalého režimu. Bol často novelizovaný aj procesne stále niesol pečať minulosti. Najmä dĺžka a administratíva spojená s povoľovaním je tŕňom v oku predkladateľov stavebných zámerov.

Vyšla vyhláška pre územné plánovanie a výstavbu

Trvalo dlhé roky, kým sa našla politická vôľa začať proces prípravy a po veľmi intenzívnej práci, náročných rokovaniach a spracúvaní veľkého množstva pripomienok k prvému návrhu, dotiahnuť ho do konca v parlamente a reálne pracovať na digitalizácii povoľovania.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR aktuálne pripravuje viacero vykonávacích predpisov pre potreby zákonov pre územné plánovanie a výstavbu, ktorých konzultácie končia v novembri. Už v októbri vyšla v Zbierke zákonov dôležitá vyhláška o územnoplánovacej dokumentácii. Hovorí o spracovaní územnoplánovacej dokumentácie aj požiadavkách na funkčnom využití územia.

Úrad sa pripravuje na otvorenie 8 regionálnych pobočiek, do každej z nich plánuje prijať výhľadovo až do 100 zamestnancov. Na jeho oficiálnej stránke je možno nájsť grafické zobrazenie stavebných procesov pre drobnú a jednoduchú stavbu. Úrad zároveň školí odbornú verejnosť v novej stavebnej legislatíve.

Nová legislatíva o EIA má urýchliť procesy

Súčasťou reformy stavebného práva má byť aj nová legislatíva, ktorá sa týka posudzovania vplyvov predložených stavebných zámerov na životné prostredie – proces EIA. Ján Budaj ako minister životného prostredia presadil, že envirorezort  bude „špeciálnym stavebným úradom“ pre stavby, ktoré podliehajú EIA.  ASB sa zaujímal ako je ministerstvo životného prostredia pripravené na svoju časť nových stavebných predpisov.

Rezort v reakcii konštatoval dlhodobo známy fakt, že schvaľovacie procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie trvajú oveľa dlhšie ako zákony stanovujú v lehotách. „Jednou z priorít nového vedenia ministerstva životného prostredia bude pripraviť novú legislatívu v oblasti EIA, ktorá bude plniť prísne environmentálne normy EÚ, ale zároveň umožní zrýchliť procesy, ktoré nemôžu byť nahrádzané svojvôľou úradníkov, alebo vytvárajú priestore pre netransparentné šikanózne konanie,“ napísal tlačový odbor ministerstva.

ZMOS žiada posunúť účinnosť zákonov

Napriek pomerne vysokému stupňu prípravy neutícha nedôvera a  kritické názory z rôznych príčin, napríklad zo strany samosprávy. Samospráva príde o stavebné úrady v rámci preneseného štátnej správy, ktoré jej spolu s územným plánovaním dávali kontrolu nad územím. Najradikálnejšie je ZMOS.

ZMOS žiada o zastavenie účinnosti novej stavebnej legislatívy minimálne do roku 2026 a do tohto obdobia žiada o jej komplexné a zásadné prepracovanie. „Dôvodom sú hrozby v aplikačnej praxi,  problémy vo výkone agendy, vrátane úplného kolapsu systému územného plánovania, povoľovania stavieb, ochrany verejného záujmu a ohrozenia čerpania eurofondov,“ dôvodí ZMOS. Sú však aj obce, pre ktoré je stavebný úrad záťažou, pretože doplávajú k platom jeho úradníkov.

Úrad pripravuje komunikáciu so samosprávou

Nové postupy, ktoré so sebou nesie schválená stavebná legislatíva, prirodzene otvárajú otázky, ktorým čelia predstavitelia jednotlivých samospráv. Keďže ide o zásadnú zmenu, ktorá prepíše aktuálny systém fungovania, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR plánuje komunikáciu cielenú priamo na predstaviteľov obcí a miest.

„Už dva roky pred vznikom úradu prebiehali široké rokovania a prípravy znenia novej stavebnej legislatívy. Ak sa ako krajina chceme priblížiť európskym štandardom, musíme vykročiť práve týmto smerom. Chceme v tom byť maximálne nápomocní aj samospráve, preto pripravujeme na našej stránke samostatnú sekciu pre starostov a primátorov, na ktorej nájdu všetky potrebné informácie v zrozumiteľnej forme,“ uviedol Martin Hypký, predseda úradu na margo pochybností zo strany samospráv.

Bratislava vidí riziká v zákone o výstavbe

Z iného súdka sú výhrady architekta, odborníka na legislatívu a zároveň bratislavského hlavného architekta Juraja Šujana.   Návrhy zákonov, ktoré predložila vláda do parlamentu považuje za „veľmi slušný výkon“.  Obsahujú tézy, na ktorých je dohoda, ale tiež ustanovenia, ktoré treba „dopovedať“ vykonávacími vyhláškami.

Bratislavská mestská samospráva považuje zákon o územnom plánovaní vďaka vyhláške o územnoplánovacej dokumentácii za lepšie pripravený ako zákon o výstavbe. S rozhovorov s kolegami na pražskom IPR viem, že ju pozitívne vnímajú aj českí odborníci. Momentálne sa k nej dokončuje  metodika, na príprave ktorej sa čiastočne podieľame,“ uviedol Šujan počas Realitného fóra v novembri s tým, že  sa osobitne v nej budú  riešené Bratislava a Košice.

Hlavný architekt je v zásade stotožnený s digitalizáciou dokumentácie, doručovania či archivácie, nie však s digitálnymi procesmi posudzovania súladu s územným plánom a povoľovania stavieb, pretože „to nie je matematický vzorec“. Riziká vidí najmä v zákone o výstavbe, v prechode stavebných úradov na štátnu správu.

Najdôležitejšie stavby, ktoré podliehajú EIA, má podľa schváleného zákona posudzovať rezort životného prostredia. „To sú veci, o ktorých sa zatiaľ veľa nehovorí, krajina nie je na ne pripravená a budú potrebovať istý odklad,“ uzavrel.