Okrúhly stôl ASB: Stavebníctvo je stále v útlme

Ekonomická situácia v Európe je stále nestabilná a tento fakt sa odráža aj v slovenskom stavebníctve, ktoré stále nevykazuje významnejšie oživenie. Aké sú prognózy vývoja vo všetkých segmentoch stavebného trhu a ktoré faktory budú na to vplývať – to boli ústredné otázky Okrúhleho stola ASB, ktoré sa v diskusii nevyhlo ani takým negatívnym javom v stavebnej praxi, ale aj v spoločenskom živote, ako je korupcia, či netransparentnosť vo verejnom obstarávaní. Okrúhly stôl sa konal pri príležitosti 6. ročníka ASB GALA večera, ktorý sa uskutoční 22. mája. Účastníkmi diskusie za okrúhlym stolom boli nominované osobnosti a zástupcovia spoločností nominovaných na hlavné ocenenia ASB GALA večera 2012, ako aj zástupcovia reklamných partnerov ASB GALA večer 2012.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Peter Bouda, Bouda a Masár, architektonická kancelária	Ladislav Grebec, generálny manažér spoločnosti Hansgrohe CS, s. r. o., pre ČR a SR	Slavomír Jankovič, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti HB Reavis Slovakia
Miroslav Marynčák, partner spoločnosti PeeMDe Global, a. s., starosta obce Chorvátsky Grob	Štefan Moravčík, architekt	Pavol Kollár, konateľ spoločností INVEST IN, STAVMAT
Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate	Martina Pisoňová, marketingový manažér v spoločnosti Knauf Insulation	Radek Slabák, riaditeľ spoločnosti Inoutic / Deceuninck, spol. s r. o.
Štefan Šlachta, architekt	Miroslav Vajda, obchodný riaditeľ v spoločnosti Velux Slovensko, spol. s r. o.	Ladislav Veršovský, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti YIT Reding

Ako sa ekonomická nestabilita v Európe odráža v slovenskom stavebníctve a aké sú prognózy vývoja vo všetkých segmentoch stavebného trhu? Ktoré faktory budú na to vplývať a čo robíte vo vašej spoločnosti, aby ste túto nestabilitu obmedzili?
L. Grebec: My ako firma zaoberajúca sa sanitárnou technikou vždy reagujeme trochu neskôr na vývoj, pretože sme na konci stavebného procesu. V porovnaní s rokom 2008, ktorý bol zlomový a stabilizujúcimi rokmi 2009 a 2010, minulý rok pre nás nedopadol zle. Dokonca sa prejavil v miernom náraste objemu. Predpovede v tomto roku nedávajú veľa dôvodov na úsmev a pri finančných analýzach zhromažďujeme dáta, ktoré by nám poskytli komplexný obraz. Pri tvorbe rozpočtu na tento rok sme vychádzali z optimistického predpokladu, že druhá polovica 2012 by mala mať vzostupnú krivku. Otázkou zostáva, či to tak bude, pretože krištáľovú guľu nemáme.

Na vymanenie sa z krízových vplyvov máme jediný recept: Snažíme sa pracovať a ponúknuť pre zákazníkov zaujímavý produkt. Naše portfólio sa neustále mení, pričom je v ňom zreteľný odklon od luxusného segmentu ku kvalitnému produktu za veľmi dobrú cenu. Nejde to vždy, ale ekonomický segment je žiadaný a my na to reagujeme. Okrem pridanej hodnoty z hľadiska dizajnu sa snažíme zaujať ľudí aj ekonomickými aspektmi – a to najmä úsporou energie. To sú výhody, na ktorých staviame aj v porovnaní s konkurenciou.

L. Veršovský: Dôsledky ekonomickej nestability v Európe, ale aj na politickej scéne Slovenska sa prejavujú najmä v tom, že investori začali byť opatrnejší, štát začal šetriť, a je teda menej stavieb financovaných z verejných zdrojov. Navyše, ľudia viac šetria a pri kúpe nehnuteľností rozmýšľajú, hlavne pokiaľ ide o bývanie. Banky sprísnili podmienky pri poskytovaní úverov pre investorov ako aj pri hypotekárnom financovaní bývania. Nižší dopyt generuje vyššiu nezamestnanosť, čo má zas vplyv na kúpyschopnosť obyvateľstva. Vzniká tak začarovaný kruh, z ktorého bude veľmi ťažké nájsť jednoduché východisko. Táto situácia má nepriaznivý vplyv prakticky na všetky segmenty stavebného trhu na Slovensku, či už hovoríme o bývaní, administratívnych priestoroch, priemyselných a výrobných stavbách, nákupných a obchodných centrách alebo dopravných stavbách.

Na ďalší vývoj bude mať predovšetkým vplyv skutočnosť, ako sa dokáže Európa, a najmä Slovensko a jeho najväčší obchodní partneri, vyrovnať s dlhovou krízou, či sa nám po predčasných voľbách podarí zostaviť stabilnú vládu, ktorá bude mať jasné smerovanie do budúcnosti a dokáže nájsť zhodu na prioritách, či sa nám podarí úspešne čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ a ako sa dokážeme vyrovnať so všade prítomnou korupciou. Ak budeme úspešní a získame dôveru domácich a zahraničných investorov, bude aj viac investícií a viac práce v stavebníctve.

P. Kollár: V našej skupine prechádzame naprieč celým spektrom stavebníctva – robíme developing, predávame a vyrábame stavebný materiál, staviame . Vnímame to ale tak , že počas dvadsaťročného pôsobenia na trhu nepozorujeme sa zo strany politikov záujem venovať sa stavebníctvu ako samostatnému rezortu. Nepamätám si ministra výstavby, ktorý by bol brandžovým odborníkom. Obrovskou chybou je atomizácia zväzov a združení , úpadok ich aktivít a slabá akceptácia je potom len ich dôsledkom. Uplynulé dva roky sme paradoxne rástli, ale bolo to aj vďaka akvizíciám. Jednotlivé firmy v skupine dosahovali menšie výsledky. Trh so stavebnými materiálmi nám ako jednému z najväčších predajcov klesol približne o 7 – 8 %. Rok predtým bol však prepad ešte väčší. Stavebníctvo je v útlme a nevidím žiadne – najmä nie systémové impulzy, ktorými by sa stav mohol zmeniť.

S. Jankovič: Rok 2011 sme dokázali dobre zvládnuť podobne ako rok 2010, keď bola situácia v segmente realít ešte horšia, a napriek tomu sme otvorili Aupark v Piešťanoch a v Žiline. V roku 2011 sme na jeseň otvorili Aupark v Košiciach s výmerou prenajímatateľnej plochy viac než 34 000m² a koncom roka sme začali s prípravnými stavebnými prácami na Fórum Biznis Centre v Bratislave, čo prinesie na trh asi 18 000 m² kancelárskej plochy v júli 2013. V Bratislave sme koncom leta dokončili City Business Center 3,4 a 5 s viac než 25 000m² prenajímateľnej plochy. V zahraničí sme rozvíjali pripravované projekty v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a Chorvátsku, kde sme posilnili svoju prítomnosť. Pokiaľ ide o prenajímanie kancelárskych či maloobchodných nájomných plôch, aj tu kolegovia urobili kus dobrej práce aj napriek nie jednoduchému prostrediu. Avšak podobne ako hovoril kolega Kollár, po komunálnych voľbách došlo k mnohým personálnym zmenám na úradoch, a tak sme v prípravnej fáze projektov začínali od znovu a nie vždy to bolo jednoduché. Každý projekt potrebuje financovanie a napriek tomu, že naša spoločnosť má veľmi dobrý kredit, boli to väčšinou náročné rokovania s bankami. Správanie bánk bolo veľmi opatrné, podmienky úverovania zložitejšie a rokovania dlhšie.

Je síce pravda, že Európska centrálna banka v snahe uvoľniť napätie na európskom medzibankovom trhu, z ktorého si nedokáže požičiavať čoraz viac bánk uvoľnila na sklonku roku 2011 takmer 500 miliárd eur na trojročné pôžičky s úrokom 1 % p. a., čo využilo viac než 520 európskych bánk, ale efektívne budú až vtedy, keď sa dostanú do ekonomiky. To znamená, ak banky začnú požičiavať.

M. Vajda: Po rokoch 2009 a 2010 a všeobecnom poklese dopytu po stavebných materiáloch v minulom roku konečne nastala stabilita. Za štandardný však nepovažujem rok 2008, lebo vtedy sa na trhu nepracovalo so zdravými peniazmi, a dôsledok tejto situácie cítime aj dnes. Myslím si preto, že je relevantné porovnávať skôr s rokmi 2006 – 2007. V roku 2009 nastala medzi výrobcami stavebného materiálu cenová vojna. Tá vznikla aj preto, že niektorí maloobchodní distributéri stavebných materiálov prudko znižovali cenu stavebného materiálu v snahe získať si cenovo orientovaného zákazníka . Tým ho síce získali, ale náš trh zaplavili aj nekvalitné produkty bez patričného servisného zázemia, ktorými sa predajcovia snažili dobehnúť čísla zahrnuté v ich rozpočtoch. Cenníky sa tak museli upraviť smerom nadol, čo síce malo priaznivý dosah na koncového užívateľa, ale výrobcom to neumožnilo získať prostriedky na ďalšie investície a inovácie. Naša spoločnosť sa začala na krízu pripravovať v predstihu už v roku 2007, našou stratégiou prežitia bolo orientovať sa na náročnejšieho zákazníka a prijať systémové riešenia. Aj s nižšími objemami sme dokázali generovať zaujímavejšie zisky a pri zefektívnení našej prevádzky sme udržali firmu v prijateľnej ziskovosti.
A čo bude v tomto roku? Po ťažkej zime, keď stavebný trh oddychoval, predpokladáme, že by sa situácia mala ku koncu roka mierne zlepšovať. Sme optimisti aj v oblasti poskytovania hypotekárnych úverov, pri ktorých nastal niekoľkonásobný nárast. Ľudia, ktorí doteraz vyčkávali s investíciou, dnes budú musieť bezodkladne riešiť svoju bytovú otázku. Predpokladáme, že ku koncu roka nastane v našom segmente oživenie, a v roku 2013 by sa mala situácia stabilizovať a trh začne signifikantne rásť.

M. Pisoňová: Za našu spoločnosť, výrobcu izolačných materiálov, môžem povedať, že uplynulý rok bol pre nás úspešný, naše očakávania sa naplnili a veríme, že tento rok sa bude situácia vyvíjať podobne, no vzhľadom na vývoj celkovej ekonomickej situácie vo svete sme obozretní. Minulý rok pretrvával záujem investorov o izolačné materiály pod vplyvom rastu cien energie, z čoho vyplýva aj naše kontinuálne zameranie na segment rekonštrukcií. Posun vnímame aj u nerezidenčného segmentu, kde sa rozbehli pozastavené, resp. nové projekty. Ako už predo mnou spomínali iní, počas krízy došlo k výraznému poklesu cien stavebných materiálov a na trhu sa objavili výrobky rôznorodej, hlavne nižšej kvality, na druhej strane kríza dala „serióznym“ hráčom možnosť sústrediť sa na zákazníka a kvalitu . Pre našu spoločnosť je preto dôležité prinášať komplexné riešenia, ktorých súčasť tvoria produkty s vylepšenými parametrami, lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami a rýchlo reagujeme aj na rastúci dopyt po trvalo udržateľných ekologických výrobkoch . Energetická efektívnosť v budovách je téma, ktorá sa bude v najbližších rokoch skloňovať vo všetkých pádoch, a my ako výrobca izolácií sme pripravení ponúknuť riešenia . No je potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných, v rámci ktorej odborníci zo stavebného sektora, vláda, vládne inštitúcie aj investori budú smerovať k rovnakému cieľu. Tu vidíme veľký priestor na zmeny, napr.v legislatívnej oblasti, v precíznejšom nastavení podmienok. Ako dôležitú súčasť tohto procesu tiež vnímame vzdelávanie investorov o možnostiach energetických úspor pri použití izolačných materiálov.

R. Slabák: Situácia v slovenskom stavebníctve plne odráža podobný stav v okolitých štátoch. Stavebný trh je už dlhší čas v útlme a prognózy ďalšieho vývoja minimálne na najbližších 12 mesiacov nie sú nijako optimistické. Tento stav všeobecne platí pre výstavbu nových budov, ale aj pre ich modernizáciu. Väčší pokles môžeme sledovať najmä pri projektoch veľkého rozsahu, ale nerastie ani dopyt individuálnych investorov.

V tomto roku neočakávame výrazné oživenie trhu. Väčší vplyv na vývoj v stavebníctve môžu mať v súčasnosti azda iba štátne stimuly a investície, ktorých osud je ale zatiaľ nejasný. Druhým faktorom, ktorý neprispeje k oživeniu stavebníctva v tomto roku, je rast cien stavebných materiálov v dôsledku zvyšujúcej sa ceny ropy. Tá ovplyvňuje cenu stavebných materiálov dvoma spôsobmi – zdražuje vstupnú surovinu na výrobu niektorých výrobkov, najmä plastov, asfaltov atď. a zároveň rastúce ceny pohonných hmôt predražujú dopravu materiálov.

P. Pelikán: K politikom sa nechcem vyjadrovať – máme ich takých, akých sme si zvolili. Azda najviac mi na politike prekáža, že nie je kontinuálna, čo má dosah na územné plánovanie. Bez jasných pravidiel vzniká neistota a potom vývoj len dobiehame. Ku stabilizácii celkovej situácie neprispievajú ani hlasy aktivistov, ktorí sa bez akejkoľvek zodpovednosti vyjadrujú ku všetkému.

Chcel by som nadviazať na pána Jankoviča a zdôrazniť, že aj my máme projekty, na čele s bratislavským Westend Square, ale aj naším problémom je ich financovanie bankami. Situácia v developingu nie je optimistická, pretože zahraniční investori Bratislavu obchádzajú, a to sa potvrdilo aj na nedávnom veľtrhu MIPIM v Cannes. Kríza je o virtuálnej ekonomike a virtuálnych peniazoch a bude to ešte horšie. Darmo výrobcovia hovoria, ako je dnes veľmi zle. Ja si pamätám časy, keď sa izolačný materiál nedal kúpiť, a pritom stál veľké peniaze. Obkladači pracovali najprv za dvesto, potom nechceli ísť ani za štyristo korún na hodinu. Každý sa zviezol na vlne boomu a priživil sa. Aký je výsledok? Dnes je mnoho nepredaných bytov, lebo sú zle navrhnuté – sú totiž výsledkom aktivity rýchlokvasených developerov. Napriek tomu očakávam, že v budúcnosti sa trh stabilizuje, a postaví sa iba toľko bytov, koľko si bude trh žiadať. Ponuka a dopyt sa bude vyrovnávať aj v ďalších segmentoch.

M. Marynčák: Najskôr sa vyjadrím za developerskú skupinu, ktorá realizuje svoje projekt v Košiciach. Partnermi v našom developerskom tíme sú architekt, ekonóm a stavbár, čo znamená, že sme sa na projekt mohli pozrieť komplexne a aj ho systematickejšie riadiť. Má to však aj svoju mentálnu nevýhodu, pretože mnohokrát musíme byť cenzorom sami sebe. Architekt by tam rád dal niečo originálne, investor by rád šetril a stavbár sa snaží o efektivitu stavebného procesu. V kontexte tejto skúsenosti máme odpoveď na to, ako by sa developeri mali správať k svojim projektom: realizovať ich komplexne. Ak by počas prípravy viac komunikovali s architektmi, klientmi, budúcim správcom, ale aj so samosprávou, výsledkom musí zákonite byť projekt prijateľný pre obyvateľov, obec, životné prostredie.

Dnes je verejná mienka k developerovi veľmi negatívna a pristupuje sa k nemu ako k nepriateľovi. V našej obci Chorvátsky Grob môžem ako starosta túto mienku skôr potvrdiť aj preto, že developeri obec za posledné roky vytvarovali negatívne. Samozrejme, developer nie je v revíri prvoplánová „škodná“. Ale je pravda, že zo svojho projektu sa snaží vyťažiť čo najviac, a pokiaľ mu nebude obec v tomto procese rovnocenným odborným a legislatívnym partnerom s jasnými pravidlami, tak môže bez sebakontroly naďalej zneužívať situáciu až na pre obec rizikovú hranicu.

Oživenie v stavebníctve sa začína v rozsvietených oknách architektonických ateliérov. Svieti sa vo vašich oknách?
P. Bouda: V našich sa zatiaľ svieti, tak ako aj minulý rok. Na posúdenie súčasnej situácie v architektúre a stavebníctve ale nie je určujúce, či má dostatok zákaziek niektorý z bratislavských ateliérov. Na rozdiel od mojich predrečníkov, my architekti, nepracujeme s veľkými finančnými objemami, ani sa nezaoberáme štatistikami, ktoré by odzrkadľovali aktuálny stav hospodárskej situácie. Stretávame sa s kolegami-výkonnými architektmi z Bratislavy, ktorí zatiaľ majú dosť práce, ale to tiež veľa nehovorí o hospodárskom trende. Ak sa všeobecne pociťuje nedostatok práce, tak to môže byť aj v tom, že univerzity na Slovensku produkujú prebytok architektov a stavebných inžinierov. Takže pri posudzovaní stavu slovenského stavebníctva treba možno brať do úvahy aj aspekt, či na trhu nie je priveľa architektov, inžinierov a stavebných firiem.

Čo sa týka budúcnosti som optimista, lebo prinajmenšom Bratislava je perspektívny región, podľa aktuálnych štatistík sa podľa tvorby HDP na obyvateľa posunul z deviateho na piate miesto v Európe, takže predpokladám, že sa tu stavať bude.

Š. Moravčík: Situácia z ostatných rokov sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zmenila. Predtým mohol byť developerom každý, kto mal ledva základné vzdelanie. Všetko, čo sa vtedy postavilo, aj sa predalo, a to aj napriek slabšej architektonickej či technickej kvalite. Aj v našom architektonickom ateliéri sa prejavoval trend, že sme boli tlačení do neúprosných termínov a rýchlej realizácie našich návrhov. Pádom realitnej bubliny sa to skončilo. Vyčistil sa trh a dúfam, že sa skončia aj amatérske prístupy. Neprestane sa stavať, ale developeri si veľmi dobre rozmyslia, čo a ako pôjdu stavať, aby svojím rozhodnutím nespáchali ekonomickú samovraždu. Ak chcú prežiť, musia poskytnúť pridanú hodnotu – v cene, v lokalite alebo v kvalite, pričom úroveň ich stavieb sa musí odlíšiť od množstva nepredaných bytových a administratívnych priestorov. Rozumní investori, s ktorými v súčasnosti komunikuje naša architektonická kancelária, dávajú oveľa väčší dôraz na prípravnú fázu, v ktorej sa rozhoduje o konečnom výsledku stavby. Situácia sa teda zmenila a s ňou aj naša práca – robíme viac konceptov, štúdií a ekonomických analýz. Kolegovia z Nemecka mi však hovoria, že je to normálna situácia. A to, že je 30 % stavieb nepredaných, je u nich stabilný stav za posledných 30 –40 rokov. To je normálny realitný trh.

Š. Šlachta: Chýbajú sociálne byty, byty pre starých i mladých ľudí, nájomné byty či internáty. Tu v Bratislave je viacero budov, ktoré keby sa prerobili na internáty, predávali by sa ako teplé rožky. Sen o nekonečnom predávaní a kupovaní nadštandardných bytov je úplne falošný.

Čo však dnes považujem za veľmi zlé, že u nás štát ani komunálni politici nemajú záujem o dobrú architektúru. Videli sme to pri projektovaní novej multifunkčnej haly (neskôr už len zimného štadióna), momentálne to vidíme napr. pri diskusiách o riešení Starého mosta a to isté bude pri návrhu Národného futbalového štadióna. Žiadna verejná súťaž, žiadne hľadanie najlepšieho riešenia, iba výhovorky, že na to už nie je čas. Podmienky medzinárodnej súťaže na Starý most sme mali pripravené v januári 2009 a termín odovzdania návrhu bol máj 2009. Vtedajší primátor mi povedal, že si súťaž nemôžeme dovoliť, lebo na to nemáme čas. Dnes máme rok 2012, so Starým mostom sa ani nepohlo a zas nie je čas. Do takýchto problémov by však mali dnes vstupovať aj médiá a odborné časopisy. Asi nevieme vytvárať dostatočne silný tlak na politikov a ich rozhodovanie.

Spoločenský život , a tým aj stavebný trh na Slovensku stále negatívne ovplyvňujú také neduhy ako korupcia a netransparentnosťpri verejnom obstarávaní. Aký je váš názor na túto situáciu a aké recepty ponúkate na jej odstránenie?
P. Kollár: Vysoká miera korupcie, neexistencia všeobecných štátnych zákaziek a architektonických súťaží na takmer každú zákazku, zlé územné plánovanie, veľké možnosti zasahovania, zdržovania, často až šikanovania zo strany inštitúcií, vysoká miera nerovnovážnosti vo vzťahoch a obrovské možnosti podvádzania, tunelovania vlastných firiem, ich prepisovanie na tzv. biele kone sú notorickými chybami v slovenskom stavebníctve. Toto je napríklad v Rakúsku neznámy stav. Keď niekto skončí podnikanie s dlžobou, tak mu jednoducho zakážu podnikať na isté obdobie. My to síce máme v obchodnom zákonníku v prípadoch spoločnosti s ručením obmedzeným, ale v praxi sa to nerealizuje, pretože dokazovanie úmyslu je takpovediac sizyfovská práca . Nedávno som mal stretnutie s mojimi spolupracovníkmi, kde sme vyhodnocovali situáciu na trhu. Predajcovia stavebných materiálov sú frustrovaní zo stavu, keď sú tlačení, aby nemali pohľadávky. Oni však vedia, že k nim chodia aj naďalej nakupovať tí najväčší lumpi – len sú reinkarnovaní do nových spoločností .

Prostredie určite nie je štandardizované a situáciu sťažuje aj absencia pravidiel v rámci municipality. Mestské samosprávy naozaj často postavia takú vysokú prekážku, že sa nedá preskočiť, iba podliezť alebo obísť… Akoby to robili naschvál a vypočítavo, často nekompetentne… Mestá a obce nepodporujú výstavbu a developerský proces. Od developera chcú, aby staval školy a škôlky v prostredí, kde nevie predať byty. Byty sa nestavajú, pretože sú drahé. Drahé sú preto, lebo sú zaťažené veľkou DPH. A keď sa nestavajú byty, nie sme zamestnaní – a to zase súvisí s našou nízkou natalitou. Atď , atď …..

S. Jankovič: Problém korupcie je, samozrejme, veľmi široký a dávny. Nie je špecifický len pre Slovensko, ale aj pre mnohé iné vyspelé ekonomiky. Je čoraz ťažšie postihovať ju pre jej sofistikovanosť a neochotu ju odhaľovať. Svet a Slovensko potrebuje autority, osobnosti, ktoré dokážu vo sfére svojho vplyvu zvrátiť tento podľa môjho názoru ponižujúci stav. Ostatné roky priniesli náznak záujmu o väčšiu transparentnosť, myslím si však, že jediná cesta von z tohto prekliatia je cesta zmeny ľudského srdca, hodnôt, a teda aj skutkov.

R. Slabák: Samozrejme, s problémami korupcie a netransparentnosti stavebných zákaziek, najmä vo verejnom sektore, sa stretávame aj s našimi obchodnými partnermi. Na základe našich analýz a prieskumov je táto situácia na Slovensku možno ešte ťažšia ako napríklad v Českej republike. Na súčasnú situáciu neexistuje všeliek, ktorý by problém korupcie mávnutím čarovného prútika vyriešil. Kľúč leží v zodpovednom prístupe všetkých subjektov na trhu a otvorenom odmietnutí pristúpiť na nekalé praktiky.

Pán Marynčák, vy ako starosta priamo pôsobíte na mestskej samospráve a pán Šlachta, ako bývalý hlavný architekt mesta Bratislava má s ňou veľa skúseností. S akými prejavmi korupcie ste sa stretli a aké recepty ponúkate na jej odstránenie?
M. Marynčák: V našej obci, ktorá podľa dnes schválených plánov počtom obyvateľov (asi 60 tisíc) bude predstavovať stredne veľké mesto, prevládajú problémy, ktoré neboli na začiatku odborne koordinované a podchytené. Ak sa zbehli tri faktory – neodbornosť, lenivosť a korupcia, tak vďaka nim sa dovolilo na tomto území nekontrolované eldorádo, ktoré niektorí developeri často využívali a ešte dnes chcú využiť. Samospráva je personálne poddimenzovaná, a to najmä odborne a finančne. Aby som zabránil ďalším chybám a zároveň veci mohol naprávať, musel som prestavať celé stavebné oddelenie a stavebný úrad. Do funkcií som dosadil ľudí, ktorí už za sebou niečo majú odborne, ale aj ľudsky. Je tam architekt, geodetka, inžinier pre životné prostredie, nechýbajú praktickí stavbári, ako aj právnici. Žiaľ, nemôžem im dať toľko peňazí, koľko by si za svoju prácu zaslúžili. Obmedzujú ma tabuľkové platy a aj napriek tomu, že ich prekračujem, je to málo. No a k otázke presunu kompetencií na stavebné úrady v obciach ? V našom prípade to dnes považujem za lepšie, pretože poznáme miestne pomery a vieme ich operatívnejšie riešiť.
Pri eliminovaní korupcie sú veľmi dôležité vopred dohodnuté jasné pravidlá hry vo vzťahu medzi samosprávou a developerom, ktoré s úspechom pôsobia v západnej Európe. Developer odvádza obci svoj „desiatok“ za to, že v tejto komunite môže realizovať svoj podnikateľský zámer a využíva jej infraštruktúru. Zároveň ju však zaťaží aj ďalšími aktivitami, a tie treba pre budúcich obyvateľov, pracovníkov, návštevníkov z niečoho vyrovnať a obec na to pri dnešnom systéme financovania nemá prostriedky. Na druhej strane obec nemôže zodrať developera „pod čiernu zem“ a vyžadovať od neho neúmerné „vyvolané“ investície. Je to neznalosť vecí. Zo svojho pohľadu viem, ako sa tvorí hranica developera a pokiaľ by bola prekročená, do tohto územia určite nepôjde a nebude na ňom stavať. Jasné pravidlá hry pre obe strany by preto boli ten najlepší prostriedok na potlačenie korupcie, ale predovšetkým pri realizácií dobrého developerského projektu a kvalitného prostredia v obci.

Š. Šlachta: Základný konflikt, ktorý som pociťoval na magistráte, spočíval v rozpore názorov odborníkov a rozhodovaní politikov. Odborné rozhodnutia nikto nechcel a rovnako boli nežiaduce jasné pravidlá. V kalnej vode sa predsa oveľa lepšie loví… Za tie štyri roky, čo som bol vo funkcii hlavného architekta sa mnohé rozhodnutia robili v rozpore s odborným názorom a to vytváralo podozrenia, že ide len o jedno – o korupciu. Nejde však len o magistrát, aj odborná úroveň niektorých stavebných úradov je veľmi nízka, a to mnohým ľuďom vyhovuje. Práve tu je často koreň mnohých architektonických, urbanistických i dopravných hriechov. Toto by sme potrebovali zmeniť ale, myslím že návrat k normálu cez nový stavebný zákon bude veľmi ťažký. Najprv som si myslel, že je to len problém Bratislavy, kde 12 rokov nebol hlavný architekt a poslanci si zvykli rozhodovať o všetkom. Zistil som však, že je to rovnaké aj v iných mestách, ba niekde ešte horšie. Aby som to zhrnul: štát a komunál nielenže robí zlú stavebnú politiku napr. pri mnohých projektoch ignoruje potreby sociálnej infraštruktúry, ale ani nechce dobrú a kvalitnú architektúru.

M. Marynčák: Ja by som ešte upozornil na verejné obstarávanie, ktoré je v dnešnej podobe v niektorých „komoditách“ často najneefektívnejším prostriedkom riešenia problémov obce a často žiaľ aj semeniskom korupcie. Rýchlo sme potrebovali spustiť územný plán, ale pri klasickom verejnom obstarávaní ako jediné kritérium výberu sme mohli dať cenu. Pri komodite, kde základom sú okrem iného aj koncepčné myslenie, znalosť miestnych pomerov a referencie to takto môže vyhrať niekto z Hornej Maríkovej, kto navrhol, že za tri týždne spraví územný plán obce, a to iba za 12 tisíc eur. Mal by vyhrať, aj keď viem, že pre kvalitný výsledok to za túto cenu nie je možné zvládnuť. Renomované spoločnosti dali cenu okolo 35 – 40 tisíc, čo je reálna cena za takýto územný plán. Ten je pre našu obec životne dôležitý, bez neho sa nemôžeme napr. uchádzať o fondy na rôzne projekty ako cyklistický chodník, námestie a ďalšiu infraštruktúru. Verejné obstarávanie je v mnohých prípadoch nepružný a na korupciu navádzajúci nástroj. Chápem, že verejné financie treba optimalizovať, ale nemôžeme sa na všetko a priori pozerať, že starosta je len zlodej. Niekedy by bolo vhodné dať aj na odbornosť daného starostu, úradu a zastupiteľstva a ich snahu nájsť skutočne optimálne riešenie. A k nim často patrí aj rýchle riešenie, a tým verejné obstarávanie v väčšine prípadoch rozhodne nie je.

P. Kollár: Korupciu môžeme riešiť len zmenou pravidiel v čo najširšom spektre. Myslím, že už konečne viacerí chápu, že nastal čas na zmenu. Hoci život ma učí byť skeptický. V každom prípade nás čaká dlhá práca vo vylaďovaní pravidiel. Bez zmeny v pravidlách sa naozaj nepohneme ďalej, naša ekonomika sa nezmení – a s ňou sa nezmení ani náš každodenný život.

Ako túto situáciu vnímajú architekti?
Š. Moravčík: V ateliéri robíme pre súkromný i verejný sektor. V komunikácii so súkromníkom nie je priestor pre korupciu, pretože chce pre seba to najlepšie a predovšetkým funkčný objekt. Cena je dôležitá, ale je až na druhom mieste. Ak je totiž nejaký materiál o päť percent lacnejší, ale jeho úžitkové vlastnosti sú o 50 percent horšie, takéto riešenie je pre neho najdrahšie. Najtransparentnejšie vzťahy sú so subjektmi, ktoré stavajú pre seba a platia zo svojho vrecka. A pri verejnom sektore? Tam vyhráva najlacnejšia ponuka. Ale najnižšia cena čoho? Projektu? Veď najnižšia cena projektu môže znamenať realizačne najnevýhodnejšie riešenie. Ak niekto projekt nakreslí „za dva večery“, za minimálnu cenu, môžeme si byť skoro istí, že výsledok – realizácia nebude dobrá…. Inými slovami, štát by sa mal správať ako súkromník.

M. Marynčák: Ja sa tak chcem správať, ale existujúce pravidlá mi to nedovolia.
Š. Moravčík: Pre spoločnosť nie je najdôležitejšia najnižšia cena, ale najlepší návrh s dobre fungujúcou budovou. Na protimonopolnom úrade a úrade pre verejné obstarávanie sme pri rozhovoroch našli pochopenie pre súťaž návrhov, ale naozaj je dôležité, aby na úradoch v obciach boli kompetentní ľudia, existovala transparentnosť z hľadiska miest a platili presné pravidlá. Keď idem na miestny úrad v krajinách na severe Európy alebo v štátoch Beneluxu ako architekt-turista, všade dostanem perfektne pripravené materiály s analýzou celého územia a jasnými pravidlami. To je odkaz aj pre nás – politici a odborníci musia nájsť spoločnú reč. A v architektúre a tvorbe prostredia, v ktorom žijeme je, dovolím si tvrdiť, odbornosť a profesionalita dôležitejšia ako politika.

P. Bouda: Ja vidím problém aj v tom, že komunikácia politikov s architektmi a stavbármi je naozaj nedostatočná. Pred niekoľkými rokmi Architektonická rada Európy (ACE) so sídlom v Bruseli zverejnila zásadný dokument o potrebe spolupráce politikov a architektov, v záujme zvýšenia kvality života občanov EU. S týmto dokumentom som ako vtedajší predseda SKA navštívil príslušných ministrov, ktorí síce prejavili záujem, ale praktická odozva bola slabá. Máloktorého politika totiž zaujíma dlhší horizont, než ako sú štyri roky jeho funkčného obdobia. My architekti a stavbári by sme sa spoločnými silami mali usilovať o to, aby sa komunikácia o architektonickej politike Slovenska aspoň začala.

Š. Šlachta: Hovorili sme o odbornosti, ale nezabúdal by som ani na „paseku“, ktorú spôsobili v mestskom parlamente práve architekti. Nie je to teda len o odbornosti, ale aj o morálke a charaktere.

L. Grebec: Korupcia je naozaj veľký problém, ale z dlhodobého hľadiska môže zvíťaziť len kvalita a morálka, pričom morálka je vždy individuálnou záležitosťou. Pokiaľ máte pravidlá hry, ale bez čestných hráčov, je to problém. Našou drobnou ambíciou je zvyšovať kvalitu života ľudí – konkrétne v kúpeľniach – a verím, že podobnú kvalitu chce poskytnúť každý, kto sa snaží o seriózne pôsobenie v stavebníckom biznise.

M. Vajda: Úroveň korupcie predstavuje kultúrnu úroveň národa. My sme firma s centrálou v Dánsku a tam sa korupcia jednoducho netoleruje. Jediný spôsob ako proti nej bojovať, je netolerovať jej prejavy bez ohľadu na odbor a aktivitu v spoločnosti.

M. Pisoňová: Z nášho pohľadu vnímame netransparentosť a vplyv rôznych záujmových skupín hlavne v legislatívnej oblasti. Lobizmus je slovo, ktoré má množstvo interpretácií, my ho vnímame pozitívne, pokiaľ prináša posun k celospoločenským cieľom a nie je orientovaný len na záujmy vybraných skupín alebo jednotlivcov.

Pripravili: Mária Nováková a Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

–>–>