Obnova existujúcich budov po poistnej udalosti: Aké sú možnosti a postupy

budova
Zdroj: Shutterstock

Aký je dosah právnych predpisov energetickej hospodárnosti budov a technických noriem na obnovu existujúcich budov po poistnej udalosti?

Uskutočnenie výstavby a obnovy budov súvisí so zabezpečovaním požiadaviek na zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov (EHB). Je vhodné spomenúť platné právne predpisy a technické normy. Zmenou smernice 2018/844/EÚ [1] sa požaduje transformácia existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie, a to najmä zvýšením počtu uskutočnenia ich hĺbkovej obnovy.

Cieľom je dosiahnuť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. Smernica o energetickej hospodárnosti budov sa v SR implementovala zákonom č. 555/2005 Z. z. o EHB a prepracovaná smernica zákonom v znení zákona č. 300/2012 Z. z. Zmena smernice sa implementovala zákonom č. 378/2019 Z. z. [2] a vyhláškou MDV SR č. 35/2020 Z. z. [3].

Zabezpečenie podmienok dekarbonizovaného fondu budov súvisí so zabezpečením výstavby nových a aj obnovených existujúcich budov s vysokou energetickou hospodárnosťou. Základným predpokladom je splnenie požiadaviek na nízku potrebu tepla a energie na vykurovanie vplyvom efektívnej tepelnej ochrany.

Postupné sprísňovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov uvádzala STN 73 0540-2: 2012, ktorá od 1. júla 2019 platí v konsolidovanom znení STN 73 0540-2+Z1+Z2 [4].

Zákonom č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z. a súvisiacej vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. sa zaviedli úrovne výstavby a príslušné postupné sprísňovanie požiadaviek počas prechodného obdobia počnúc 1. 1. 2013 (nízkoenergetická úroveň výstavby), 1. 1. 2016 (ultranízkoenergetická úroveň výstavby) a nakoniec od roku 2021 (budovy s takmer nulovou potrebou energie) s minimálnymi požiadavkami na globálny ukazovateľ primárnej energie (B, A1, A0).

Projektová dokumentácia, ako príloha žiadosti na stavebné povolenie uskutočnenia obnovy, podaná do 31. 12. 2015 mala preukázať splnenie tepelnotechnických požiadaviek na stavebné konštrukcie a potrebu tepla a energie stanovené pre nízkoenergetickú úroveň výstavby.

Od 1. 1. 2016 sa vyžadovalo splnenie požiadaviek na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby a od 1. 1. 2021 sa vyžaduje splnenie požiadaviek na úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie.

Povinnosti vlastníka budovy

Povinnosťou vlastníka/stavebníka/správcu budovy zastupujúceho vlastníka je zabezpečiť stavebné povolenie v prípade výstavby novej budovy a významnej a hĺbkovej obnovy existujúcej budovy. Súčasťou projektovej dokumentácie na stavebné povolenie je projektové energetické hodnotenie. Vlastník budovy (stavebník) má povinnosť zabezpečiť projektovú dokumentáciu na hydraulické vyváženie, meranie a reguláciu vykurovacieho systému budovy.

Energetický certifikát sa spracováva na základe normalizovaného energetického hodnotenia výpočtom podľa zistení z projektovej dokumentácie stavby, meraní a zistení na vyhotovenej stavbe a informácií poskytnutých vlastníkom (stavebníkom, resp. správcom) po ukončení výstavby (novej a významne obnovenej budovy) ku kolaudačnému konaniu.

Zabezpečenie energetického certifikátu k ukončeniu výstavby alebo obnovy budovy je tiež povinnosťou vlastníka. Znamená to, že ak z akýchkoľvek dôvodov musí vlastník zopakovať uskutočnenie výstavby alebo obnovy budovy, opakovane musí vynaložiť uvedené náklady na dokumentáciu. Týka sa to aj obnovy budovy, ktorá nebola plánovaná s cieľom zlepšenia energetickej hospodárnosti existujúcej budovy, ale vyplýva zo situácie po poistnej udalosti.

V prípade poškodenia stavebných konštrukcií obalu budovy alebo aj technických systémov je potrebné uskutočniť ich obnovu v kvalite spĺňajúcej platné požiadavky. Pri rozhodovaní o splnení požiadaviek na stavebné konštrukcie a budovy je potrebné zohľadniť aj rozsah poškodenia, a teda aj rozsah obnovy. Pri úvahe požadovanej kvalite obnovy po poistnej udalosti možno využiť definíciu významnej obnovy:

„Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní“ [2]. Nadväzne na definíciu je určujúce vymedzenie splnenia požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a potreby energie na vykurovanie pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy podľa § 1 ods. 5 [3].

V prípade obnovy jednotlivých stavebných konštrukcií postupnými krokmi, čo je aj rozsah zodpovedajúci situácii po poistnej udalosti, by sa mali splniť požiadavky stanovené ako normalizované hodnoty súčiniteľa prechodu tepla U (W/(m2 . K)) platných v čase obnovy budovy. V prípade stavebných úprav v rozsahu významnej obnovy je potrebné preukázať aj splnenie platných požiadaviek na potrebu tepla na vykurovanie.

V súvislosti s obnovou stavebných konštrukcií a budovy treba uviesť, že požiadavky na nové budovy má splniť aj obnovovaná existujúca budova, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Uvedené platí aj pre obnovu stavebnej konštrukcie pri odstraňovaní dôsledkov poistnej udalosti.

Prípady poistných udalostí

Na posúdenie poistnej udalosti je dôležité poznanie parametrov poškodeného prvku stavby v čase poškodenia a rozsahu poškodenia (najmä v súvislosti s významnou obnovou). Poistná hodnota je hodnota poistenej veci rozhodujúca pre stanovenie poistnej sumy.

Je to cena poistenej veci potrebná v danom čase a mieste na obstaranie novej veci rovnakého druhu a kvality (podobné definície sú v rôznych VPP). Odstránenie poškodenia prvkov budovy opakovanou obnovou musí, v prípade zmien požiadaviek, rešpektovať platné požiadavky na tepelnú ochranu a energetickú hospodárnosť budov.

Prípady poškodenia zateplenia

V ostatnom období sa vplyvom častých výskytov vyšších rýchlostí vetra, nárazov vetra a sania vetra vyskytujú havárie zateplenia obvodového plášťa. Vzniknuté uvoľnenie tepelnoizolačného kontaktného systému ETICS, bez ohľadu na použitý druh tepelnoizolačného materiálu ako komponentu ETICS, je dôsledkom nedodržania požiadaviek na zhotovenie lepenia a kotvenia tepelnoizolačných dosiek stanovených v STN 73 2901: 2015 [5].

Uvoľnenie časti zateplenia ovplyvnili nedostatky zhotovenia lepenia a kotvenia tepelnoizolačných dosiek. Na hodnotenie poistnej udalosti je dôležité, či bola poistená budova zateplená, alebo bola poistená budova v pôvodnom stave. Ak by bol poškodený ETICS v rozsahu viac ako 25 % obalových konštrukcií, projektová dokumentácia nového zhotovenia ETICS by mala splniť požiadavky na úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie.

Vzhľadom na to, že sa požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U v porovnaní s úrovňou požiadaviek na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby nezmenili, nemení sa ani požiadavka na hrúbku tepelnoizolačnej vrstvy nového ETICS.

Požadovaná hrúbka tepelnej izolácie bude pravdepodobne väčšia ako bola hrúbka tepelnej izolácie v uvoľnenom ETICS. Z uvedeného vyplýva, že náhrada škody môže zahŕňať iba hodnotu pôvodnej hrúbky a nie zväčšenej hrúbky spĺňajúcej prísnejšie požiadavky, ako platili v minulosti.

Prípad poškodenia okien vplyvom výbuchu

K poškodeniu otvorových výplní došlo vplyvom výbuchu súvisiaceho s požiarom na Mukačevskej ulici v Prešove. Dôsledkom bola potreba výmeny otvorových výplní.

Ak by rozsah poškodených okien a balkónových dverí presahoval 25 % plochy teplovýmenného obalu, išlo by o potrebu uskutočnenia významnej obnovy v kvalite zodpovedajúcej platným požiadavkám, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Na určenie poistnej hodnoty sú dôležité parametre pôvodných (poškodených) stavebných konštrukcií.

Obr. 7 Poškodenie bytového domu na Mukačevskej 7 v Prešove požiarom
Obr. 7 Poškodenie bytového domu na Mukačevskej 7 v Prešove požiarom | Zdroj: RTVS

Prípad poškodenia výbuchom a požiarom

Vplyvom požiaru v posledných troch podlažiach bytového domu a následným výbuchom došlo k poškodeniu a vylúčeniu možnosti ďalšieho užívania bytového domu (Mukačevská 7, Prešov). Bytový dom bol postavený v konštrukčnom systéme T 06B KE.

Konštrukčný systém sa uplatňoval v hromadnej bytovej výstavbe v rokoch 1963 až 1983 s obvodovým plášťom z betónových dielcov s ľahkými plnivami s predpokladanou hodnotou súčiniteľa prechodu tepla U = 1,67 W/(m2 . K). Bytový dom bol obnovený pravdepodobne v rozsahu významnej obnovy s rešpektovaním požiadaviek na tepelnú ochranu platných pred rokom 2016. Vplyvom požiaru, výbuchu a kolapsu schodiska došlo k znefunkčneniu bytového domu a následnému rozobratiu budovy.

Je známe, aká bola poistná suma bytového domu (podpoistenie), ale aká mala byť poistná hodnota v nových cenách (v takých, aby sme dokázali v zmysle súčasných zákonov a predpisov postaviť nový dom), bude téma ešte ďalších diskusií v poistných kruhoch.

Nový bytový dom by mohol byť postavený s rešpektovaním požiadaviek na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby, ak by bola projektová dokumentácia spracovaná ako príloha žiadosti o stavebné povolenie podanej najneskôr 31. decembra 2020. Po tomto termíne musí projektová dokumentácia rešpektovať požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Prípady poškodenia striech vplyvom vetra

V posledných rokoch sa vyskytuje významný nárast poškodení striech uvoľnením a poškodením strešnej krytiny šikmých a plochých striech, poškodením krovov vplyvom vetra alebo vplyvom spadnutých stromov.

Pre obnovu strechy platia rovnaké podmienky, aké boli uvedené pre prípady uvoľneného zateplenia. Sprísnené tepelnotechnické požiadavky sa vzťahujú iba na strešné konštrukcie, ktoré vymedzujú podstrešný/podkrovný vykurovaný priestor.

Obr. 3 Nesprávne lepenie tepelnoizolačných dosiek iba na terče
Obr. 3 Nesprávne lepenie tepelnoizolačných dosiek iba na terče | Zdroj: RTVS

Záver

V súčasnosti platí, že poistná hodnota stavieb je nová hodnota, ktorú treba vynaložiť na vybudovanie stavby toho istého druhu, rozsahu a kvality v danom mieste poistenia, vrátane nákladov na spracovanie projektovej dokumentácie.

Ak došlo k poistnej udalosti v takom rozsahu, že by sa namiesto zničenej budovy mal znova postaviť nový bytový dom v rovnakej celkovej podlahovej ploche v m2, museli by sa v súčasnosti okrem vypratávacích nákladov vynaložiť finančné prostriedky na: ƒ

  • spracovanie projektovej dokumentácie spĺňajúcej požiadavky na stavebné konštrukcie a technické systémy vrátane využitia obnoviteľných zdrojov podľa právnych predpisov (zákona a vyhlášky o EHB) a technickej normy STN 73 0540-2+Z1+Z2, čiže dosiahnutie predpokladov na budovu s takmer nulovou potrebou energie, ƒ
  • vykonanie stavebných prác súvisiacich s výstavbou a
  • spracovanie energetického certifikátu preukazujúceho, že bytový dom je postavený a spĺňa požiadavky na globálneho ukazovateľa primárnej energie energetickej triedy A0.

Uvažovaná hodnota novopostavenej budovy (po totálnej škode) má inú kvalitatívnu úroveň parametrov stavebných konštrukcií a technických systémov, čím ide o odlišnú, pravdepodobne vyššiu (poistnú) hodnotu.

Rovnako to platí aj na parciálnu škodu do úrovne hranice významnej alebo hĺbkovej obnovy. Osobitným prípadom je výskyt osobitnej škody v dôsledku havárií, porúch, kde je potrebné postupovať podľa poznania vyplývajúceho zo znaleckých posudkov (napr. uvoľnené zateplenie).

Obr. 4 Správne lepenie tepelnoizolačných dosiek
Obr. 4 Správne lepenie tepelnoizolačných dosiek | Zdroj: Stomix

Literatúra

1. Smernica 2018/844/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, Ú. v. L 156, 19. 6. 2018, s. 75 – 90.
2. Zákon č. 378/2019 zo 16. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Vyhláška MDV SR č. 35/2020 Z. z. z 11. februára 2020, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 324/2016 Z. z.

4. STN 73 0540-2+Z1+Z2: 2019 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.
5. STN 73 2901: 2015 Zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS).
6. Technická informácia č. 7: Čo je dobré vedieť pred obnovou…? Obnova bytových a rodinných domov. OZ ZPZ. Jaga group, s. r. o., 2018.
7. Technická informácia č. 8: Tepelná ochrana budov – základ zabezpečenia energetickej hospodárnosti budov. OZ ZPZ. Jaga group, s. r. o., 2019.
8. Technická informácia č. 9: Budovy na obnovu v číslach. OZ ZPZ. Jaga group, s. r. o., 2020.

prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD., Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.

Článok bol publikovaný v časopise Správa budov 03/2021.