Chaotické peripetie vystriedalo nadšenie: Špičkový kampus VŠVU štartuje povoľovací proces

Zvraty, odvolania a nakoniec potvrdenie víťaza. Architektonická súťaž na dostavbu areálu Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave nabrala pred niekoľkými rokmi veľa zvratov. Dnes sú už minulosťou a jedna z najprestížnejších umeleckých škôl na Slovensku začína povoľovací proces na výstavbu ďalších budov, ktoré môžu skokovo zlepšiť úroveň celej vysokej školy.

Založená bola pred 74 rokmi ako prvá vysoká škola na Slovensku, sústreďujúca sa na komplexné štúdium výtvarného umenia. Vznik VŠVU sa datuje do obdobia poznamenaného totalitným režimom bývalej Československej socialistickej republiky. Od roku 1949 po Nežnú revolúciu tak zápasila s tlakmi kultúrno-politických dogiem, presadzujúcich socialistickorealistickú doktrínu v umení, ale aj s kádrovým režimom a politickými čistkami v radoch pedagógov i študentov.

Po osemdesiatom deviatom nastalo na vysokej škole mnoho dôležitých zmien ako napríklad nový pedagogický zbor, ktorý bol zvolený zo slobodných výberových konaní. Dnes sa k VŠVU hlásia celé generácie absolventov, ba priam „školy“ ako Hložníkova škola, Matejkova škola či Brunovského škola a mnoho ďalších. VŠVU sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou umeleckého sveta krajiny spod Tatier.

Jej hlavné sídlo sa nachádza na Drotárskej ceste v Bratislave. Návrh na výstavbu tohto komplexu bol prijatý v roku 1981 a neskôr aj sčasti zrealizovaný. Za architektonickou podobou nového sídla VŠVU stojí profesor Dušan Kuzma. Hlavná výučbová budova je torzom modernistického monolitu pôvodného návrhu. Jej tretí blok sa ale nepodarilo postaviť, rovnako aj ďalšie budovy a súčasti akademického kampusu. Koncom 20. storočia bolo nutné pristúpiť k nadstavbe budovy. Projekt bol v tomto prípade vedený architektom Jánom Bahnom a Igorom Palčom.

Architektonická súťaž desaťročia

Hlavná výučbová budova dlhodobo neposkytovala dostatočné prevádzkové podmienky na udržanie interdisciplinarity štúdia či interakcie v rámci tvorivých procesov medzi jednotlivými katedrami. Študentom chýbajú internáty, jedáleň či veľká aula a na imatrikulácie aj promócie si škola zapožičiava aulu Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Študenti aj pedagógovia navyše pendlujú medzi tromi bratislavskými budovami Vysokej školy výtvarných umení.

V roku 2018 tak vyhlásila VŠVU na slovenské pomery výnimočnú architektonickú súťaž medzinárodného významu. Denník N ju neskôr označil nie len za súťaž roka, ale aj desaťročia. VŠVU na spoluprácu prizvala ľudí z ateliéru 2021, ktorí v posledných rokoch prispeli k oživeniu architektonického súťaženia na Slovensku. Pod ich taktovkou bola pripravená anonymná jednokolová súťaž s medzinárodnou porotou. 

Týkala sa práve toho, čo VŠVU tak nutne potrebuje – dostavby areálu na Drotárskej ceste v podobe internátu s jedálňou a technologickým pavilónom. Projekt nesie názov Art Campus. V zadaní súťaže organizátor písal, že cieľom je získať architektonické návrhy, ktoré by mali dosiahnuť „najvyššiu úroveň podobných akademických zariadení“. Vzdelávací komplex mal reflektovať na 21. storočie a vzhľadom na pretížnosť zadania išlo o najväčšiu súťaž za posledné roky.

Výsledky boli známe v prvých mesiacoch roka 2019. Porota vyberala z 31 návrhov a za víťaza zvolila architektonický ateliér SLLA. Autormi návrhu boli Michal Sulo a Marian Lišková, ktorí ako víťazi získali aj odmenu 20-tisíc eur. „Porota oceňuje jasné prevádzkové a typologické riešenie a navrhovaný systém etapizácie vrátane diferencovaného architektonického výrazu.

Návrh nadväzuje na pôvodné architektonické riešenie lokality a vhodne dopĺňa nedostavané moduly školy profesora Dušana Kuzmu,” znelo stanovisko poroty. Podľa nej víťazný návrh zachováva koncept s výhľadmi do okolia a nezastavaním územia za školou ponúka intenzívne využitie existujúcej atraktívnej prírodnej scenérie. 

„V prvej fáze návrh definuje vstupný otvorený priestor medzi rozšírením existujúcej školy o technologické centrum a ubytovacie zariadenie ako otvorené námestie, ktoré sa stáva novým vstupom a verejným priestorom školy,” znelo hodnotenie. V ňom porota jednoznačné odporučila Vysokej škole výtvarných umení zadať projekt autorom víťazného návrhu. 

Zvraty, odvolania, chaos

Všetko znelo nadmieru dobre. Úroveň VŠVU mohla stúpnuť o niekoľko levelov, pričom výstavba by už dnes minimálne prebiehala. Súťaž desaťročia však nabrala nepredstaviteľné zvraty. Voči výsledku sa postavilo známe architektonické štúdio –Architekti Šebo Lichý. Tí sa rovnako zapojili do súťaže, avšak porota ich návrh nevybrala ako ocenený. Približne dva týždne po zverejnení výsledkov podal ateliér protest voči súťaži u vypisovateľa, ale aj na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Ako sme už informovali v roku 2019, oficiálne stanovisko architektov znelo: „Ocenené návrhy porušujú územný plán a zadávacie podmienky. Nie je to jediný prípad neférovosti, s ktorým sme sa za posledné roky stretli.” Konkrétne výhrady smerovali najmä k návrhom na prvých dvoch miestach. Pri víťazovi podľa nich nebola dodržaná výšková regulácia a došlo k zásahu do pôvodnej budovy. A takáto možnosť nebola v súťažných podmienkach špecifikovaná. 

„Najviac nám však kole oči druhá cena,“ tvrdil v tomto období Igor Lichý. Návrh ateliéru Chybik+Kristof, ktorý sa umiestnil na druhom mieste, podľa Igora Lichého ignoruje územný plán zóny. Protest nebol podľa vyjadrenia ateliéru namierený proti konkrétnym autorom ani riešeniam, problém videli v nastavení súťaže.

Medzitým sa však do diskusie zapojila ďalšia strana. Profesor Ján Bahna, autor dostavby VŠVU z konca 20. storočia. Ten adresoval vyhlasovateľovi súťaže otvorený list a podal sťažnosť nielen na ÚVO a Slovenskú komoru architektov, ale dokonca aj na Ministerstvo školstva SR. 

Úrad pre verejné obstarávanie nakoniec celú súťaž zrušil, nakoľko počas 13 mesiacov  rozsiahlej a hĺbkovej kontroly našiel niekoľko pochybení. Podľa rozhodnutia z januára roku 2020 mal úrad veľké problémy so súťažnými podmienkami, ktoré mali byť stanovené nedostatočne, neobjektívne, nejednoznačne a nezrozumiteľne. Druhé pochybenie spočívalo v netransparentnosti celej súťaže. Poslednou chybou bolo určenie fyzickej osoby ako ručiteľa architektonickej súťaže. 

Organizátor sa však odvolal, čo prinieslo do celého procesu nový smer, pretože v odvolaní uspel. ÚVO preskúmal svoje predchádzajúce rozhodnutie a v marci roku 2020 podrobne popísal, že podľa rady „nie je možné skonštatovať porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok predmetnej súťaže návrhov.”

Výsledky súťaže boli nakoniec platné a VŠVU po vyše roku mohlo pokračovať v prípravách projektu dobudovania areálu školy. 

Špičkový kampus za desiatky miliónov eur

Po týchto siahodlhých peripetiách sa projekt posúva vpred až dnes. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave zaradila zámer dostavby areálu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Stalo sa tak v trinásty septembrový deň tohto roku. 

Celkovo ide o 108 stranovú dokumentáciu, v ktorej VŠVU podrobne špecifikuje svoje budúce stavby. Ako sme už uviedli, účelom školy je v prvej etape vybudovať technologický pavilón a internátu s jedálňou. V druhej etape pôjde aj o výstavbu výučbového pavilónu, ten ale nie je predmetom súčasnej dokumentácie.

Technologický pavilón má byť napojený na súčasnú budovu zo západnej strany, čo umožní najkratšie možné spojenie medzi ateliérmi v existujúcom objekte a technologickým zázemím pre študentov. Menšie prístavby na tejto strane pozemku budú odstránené.

Technologický pavilón je zložený z dvoch trojtraktových objektov so samotnými technologickými prevádzkami, prepojenými vysokým halovým multifunkčným priestorom. V pavilóne budú umiestnené nové centrá, prevádzky, stroje a VŠVU sem premiestni aj niektoré dielne z terajšej budovy. 

Na vstupnom polozapustenom podlaží sa bude nachádzať napríklad Centrum spracovania kameňa, Centrum liatia, delenia a zvárania kovov, ale aj centrá  audiovizuálnej produkcie, maliarskych technológií či spracovania dreva. Na nadzemnom podlaží, v úrovni budúcej spoločenskej haly, budú ďalšie centrá vysokej školy, ktoré architekti navrhli aj o podlažie vyššie. 

Súčasťou technologického pavilónu je tiež podzemné podlažie pod vstupným podlažím ako technickým zázemím pavilónu. Strecha bude vybavená fotovoltickými panelmi, átrium bude zo železobetónovej konštrukcie s preskleným prestrešením. Priestory v rozšírení technologického pavilónu pod terénom v zadnej časti sú zase presvetlené svetlíkmi, ktoré tvoria súčasť zelenej krajiny zo zadnej časti parku. S touto zelenou plochou budú prepojené aj centrá maliarskych technológií a spracovania dreva, medzi ktorými sa bude nachádzať otvorené patio. 

Na východnej strane pozemku je navrhnutá druhá budova – jedáleň s výhľadmi na Karpaty a internát s otvoreným krytým vstupným priestorom a dvorom nad ním. Nachádzať sa bude v dotyku s bočnou stenou budúceho výučbového pavilónu, ktorý bude vybudovaný v druhej etape. Budova bude zložená z dvoch objektov s ubytovacími bunkami a pavlačovými spoločnými priestormi. Medzi týmito objektami je navrhnutý otvorený dvor, čo je najlepšie vidieť na vizualizáciách.

Vstupná časť, napojená na budúci výučbový objekt, je spoločenským, komunikačným a pobytovým priestorom, ale aj priestorom nástupu do ubytovacej časti v horných podlažiach. Vstup je zároveň prepojený pobytovým schodiskom s podlažím a jedálňou či s terasou na hrane kopca. 

Smerom k Drotárskej ulici je naplánovaná kuchyňa so zázemím a prejazd do budúcej podzemnej garáže pod výučbovým pavilónom. Ani v tomto prípade netreba zabúdať, že výučbový pavilón nie je v pláne prvotnej fáze výstavby, ale vybuduje sa až v druhej etape.

Základnou jednotkou ubytovacej časti internátu je dvojposteľová izba, dvojica týchto izieb disponuje toaletou, umývadlom, sprchou a halou so šatníkom. Základnú bunku tvoria štyri izby, ktoré disponujú spoločným obývacím, stretávacím priestorom a kuchynkou. Na každom podlaží má 3 až 5 buniek spoločný vstupný i pobytový pavlačový priestor, ktorý je otvorený do spoločného dvora. 

Existujúce parkovisko s počtom 22 parkovacích miest zostane zachované. K nemu má pribudnúť ďalšie s 84 stojiskami. Umiestnené bude medzi existujúcou budovou školy a navrhovaným objektom internátu s jedálňou. V areáli budú aj plochy pre odstavenie 224 bicyklov s obojstrannými cyklostojanmi. 

Finančné náklady sú odhadnuté na sumu 33,5 milióna eur a Vysoká škola výtvarných umení plánuje začiatok výstavby na druhý štvrťrok 2025 s dokončením v posledných mesiacoch roka 2027. Začiatok prevádzky nových budov plánuje v prvom štvrťroku 2028. 

VŠVU dostavbu nutne potrebuje

Podobné rozšírenie vzdelávacej inštitúcie by bolo pred rokmi len utópiou, dnes sa javí ako reálne a dokonca štartuje administratívne úkony. Pre Vysokú školu výtvarných umení je tento projekt nanajvýš dôležitý, keďže súčasná stavba nebola nikdy dokončená.

Na vizualizáciách v rámci prvej etapy je vidieť medzera medzi budúcimi internátmi a existujúcej budovy VŠVU. Nachádza sa tu miesto pre vybudovanie druhého parkoviska pre autá, ktoré bude ale dočasné. Túto medzeru vyplní v druhej etape výučbový pavilón, ktorý sa zase nachádza na vizualizáciách dostupných len na webe  architektonickej kancelárie či stránke súťaže.

Suma vyše troch desiatok miliónov eur je obrovskou investíciou a nateraz je otázne, či si ju VŠVU bude môcť dovoliť. Otázne môžu byť aj uvedené termíny spustenia výstavby či dokončenia. Tie však budú závisieť od povoľovacieho procesu, ktorý je dnes len v začiatkoch. Tak či onak, projekt je špičkovým počinom, ktorý na Slovensku nemá obdobu.