ASB Články na tému

kvalita vnútorného prostredia

Vetranie a prísun čerstvého vzduchu sú pre naše zdravie veľmi dôležité a mali by sme im venovať dostatok pozornosti. Slovenskou aj európskou hygienickou legislatívou sú zároveň nadradené energetickým a technickým parametrom budov.

Žijeme v rýchlej dobe a naša spotreba surovín, materiálov aj energie je vyššia, než nám môžu poskytnúť prírodné zdroje. Chceme žiť zdravo, moderne a pritom ekologicky, to znamená energeticky úsporne a s čo najmenším vplyvom na životné prostredie. Požiadavky ľudí na prostredie, v ktorom chcú žiť, sú vysoké, ale zároveň je súčasnej spoločnosti jasné, že zdroje nie sú nevyčerpateľné.

Príjemné a spoľahlivé teplo je dôležité pre domácu pohodu aj príjemné pracovné prostredie. Okrem tepla však treba zohľadniť aj faktory, ako sú vlhkosť a kvalita vzduchu, pričom netreba zabúdať ani na potreby, komfort a spokojnosť ľudí.

Článok sa zaoberá analýzou mikrobiálnej kvality vzduchu v komerčných administratívnych priestoroch a v čistých priestoroch určených na zdravotnícke účely. Na základe vykonaného merania možno konštatovať, že vzduchotechnické zariadenie môže kvalitu vzduchu nielen zlepšovať, ale aj zhoršovať. Zároveň splnenie podmienok mikrobiálnej čistoty v čistom priestore nie je zďaleka len otázkou správneho návrhu vzduchotechniky.

Sledovanie kvality vnútorného prostredia v budovách na školstvo a vzdelávanie sa zameriava na ochranu zdravia detí a mládeže. Vo vnútornom prostredí škôl nie sú často dodržané mikroklimatické podmienky ako tepelný komfort, vlhkosť a vetranie. Súčasne sa dosahujú vysoké koncentrácie škodlivín, najmä tuhých častíc a prchavých organických zlúčenín. Častý je aj výskyt plesní, baktérií a alergénov. Mnohé štúdie poukazujú aj na zvýšený výskyt symptómov syndrómu chorých budov, detskú astmu, alergické ochorenia a ďalšie respiračné infekcie u detí. 

Zmeny európskeho staviteľstva prebiehajú už niekoľko rokov pod tlakom na znižovanie spotreby energie v budovách. Implementácia smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov má vplyv nielen na vlastnú energetickú hospodárnosť budov, ale aj na kvalitu vnútorného prostredia. Odporúčanie komisie EÚ č. 2016/1318 z 29. júla 2016 o pokynoch na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie (nZEB) upozorňuje práve na problematiku zhoršenia kvality vnútorného prostredia v súvislosti so sprísňovaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť, aby boli do roku 2020 všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Obnova bytových domov sa zameriava predovšetkým na zlepšenie tepelnotechnických vlastností, ktoré sa dosahuje zateplením budovy. Vo väčšine prípadov sa však nikto nezaoberá jeho dôsledkami na vnútorné prostredie. Jedným z negatívnych dôsledkov je zvýšená koncentrácia CO2 v bytoch.