Diskomfort v certifikovaných administratívnych budovách? Jednoznačne tepelný
Časopis TZB Haustechnik 
Štúdia sa zaoberá subjektívnym hodnotením faktorov kvality vnútorného prostredia (IEQ) v certifikovaných (CB) a necertifikovaných administratívnych budovách (NCB) na Slovensku. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že bez ohľadu na certifikáciu budov sa najväčší diskomfort v administratívnych budovách prejavil v súvislosti s tepelným prostredím.
Za potenciálne zdroje tepelného diskomfortu označili užívatelia nevhodne nastavenú teplotu termostatu, denné zmeny vnútornej teploty (napríklad vyššia teplota popoludní) či prúdenie horúceho/studeného vzduchu z okien. Užívatelia oboch typov administratívnych budov zároveň uviedli, že pri výskyte na svojom pracovisku sa u nich neprejavujú zdravotné ťažkosti spojené s nedostatočnou IEQ.
Kvalitu vnútorného prostredia (IEQ) možno definovať ako „kvalitu prostredia v budove vo vzťahu k zdraviu a pohode tých, ktorí v nej obývajú priestor“ [1]. IEQ zahŕňa faktory súvisiace s tepelným komfortom, kvalitou vnútorného vzduchu (IAQ), akustickým a vizuálnym komfortom.
Na pracovisku je spokojnosť užívateľov v rámci IEQ spojená s ich pohodlím, so zdravím a sebahodnoteným pracovným výkonom [2]. Systémy certifikácie zelených budov na celom svete bežne riešia parametre a ukazovatele, ktoré sa považujú za relevantné pre spokojnosť užívateľov v sekcii kvalita vnútorného prostredia.
Z tohto dôvodu sa očakáva, že zelené budovy budú poskytovať merateľne zlepšenú kvalitu vnútorného prostredia, v ktorom sú užívatelia spokojnejší a majú menšie zdravotné riziká v porovnaní s budovami, ktoré nie sú certifikované [3, 4].
Kancelárske budovy so zelenou certifikáciou
Väčšina štúdií skúmajúcich výkonnosť certifikovaných budov vo vzťahu k IEQ a spokojnosti užívateľov pochádza buď zo samotných budov so zelenou certifikáciou, alebo z porovnávacích štúdií medzi budovami so zelenou certifikáciou a konvenčnými budovami.
Napriek všeobecnému presvedčeniu, že kancelárske budovy so zelenou certifikáciou vedú k lepšiemu IEQ a spokojnosti užívateľov, prehľady nedávno vydanej literatúry naznačujú nejednoznačný charakter zistení. Zatiaľ čo viaceré štúdie zistili, že kancelárske budovy so zelenou certifikáciou prispievajú k lepšiemu vnímaniu IEQ v porovnaní s konvenčnými, iné uvádzajú zhodu alebo ešte nižšie úrovne spokojnosti [5].
V štúdii podľa autorov Lee a kol. sa porovnávalo sedem kritérií IEQ vo vzťahu k spokojnosti a výkonnosti užívateľov medzi budovami s certifikáciou a bez certifikácie LEED. Budovy s certifikáciou LEED vykazovali z hľadiska spokojnosti a výkonnosti pozitívnejšie hodnotenia užívateľov v štyroch kritériách vrátane kvality kancelárskeho vybavenia, tepelnej pohody, IAQ, čistoty a údržby.
Naopak, nižšie hodnotenie dosiahli LEED-certifikované budovy v návrhu dispozičného riešenia, v osvetlení a akustike. Hlavné problémy v týchto troch kritériách IEQ v budove s LEED-certifikáciou boli identifikované ako nedostatok vizuálneho súkromia, nízke osvetlenie v osobných pracovných priestoroch a nedostatok zvukových bariér [6].
Zámerom štúdie od Almonte a kol. bolo zistiť, či budovy s LEED-certifikáciou vedú k vyššej, rovnakej alebo nižšej spokojnosti s IEQ v porovnaní s budovami bez certifikácie LEED. Výsledky ich štúdie naznačujú, že užívatelia budov s LEED-certifikáciou sú rovnako spokojní s budovou, ako aj s pracovným priestorom ako užívatelia budov bez LEED-certifikácie.
Vplyv certifikácie LEED na spokojnosť užívateľov
Autori zároveň dospeli k záveru, že neexistuje významný vplyv certifikácie LEED na spokojnosť užívateľov s IEQ, hoci analýza priemerného skóre spokojnosti odhaľuje, že užívatelia budov LEED majú tendenciu byť o niečo spokojnejší s IAQ a mierne nespokojnejší s úrovňou osvetlenia [7].
Schiavon a kol. skúmali vplyv faktorov nesúvisiacich s IEQ na spokojnosť užívateľov v budovách s certifikáciou LEED a bez LEED. Výsledky ukázali, že takéto faktory štatisticky významne ovplyvňujú rozdiel v spokojnosti užívateľov v budovách s LEED-certifikáciou a bez LEED-certifikácie, ale veľkosť účinku takýchto variácií bola vo väčšine prípadov prakticky zanedbateľná.
Zároveň sa zistili tendencie poukazujúce na to, že LEED-budovy môžu byť efektívnejšie pri poskytovaní vyššej spokojnosti v open-space priestoroch, a nie v štandardných kanceláriách, v budovách s menšou podlahovou plochou a nie väčšou a v prípade užívateľov, ktorí na pracovisku strávili menej ako jeden rok ako užívatelia, ktorí na svojom pracovisku pôsobia dlhší čas [8].
Ďalšia štúdia od Almonte a kol. sa venovala predbežnej analýze spokojnosti užívateľov s IEQ v BREEAM certifikovaných kanceláriách a v necertifikovaných kanceláriách v Spojenom kráľovstve. Výsledky z dotazníkovej štúdie ukázali, že samotná certifikácia BREEAM zrejme podstatne neovplyvňuje spokojnosť užívateľov s budovou a typom kancelárie. Naopak, užívatelia BREEAM-kancelárií mali tendenciu byť menej spokojní s IAQ a vizuálnym súkromím ako užívatelia kancelárií v necertifikovaných budovách.
Nižšia spokojnosť bola zistená aj v BREEAM-kanceláriách u užívateľov, ktorí v budove strávili viac ako 24 mesiacov, a u užívateľov pracujúcich v open-space kanceláriách. Spárovanie reakcií užívateľov s výsledkami fyzikálnych meraní viedlo k záveru, že nižšia spokojnosť v BREEAM-budovách, najmä v open-space pracovných priestoroch, môže súvisieť s vnímaným nedostatkom kontroly nad svetelným, zvukovým a tepelným prostredím [9].
V inej štúdii od Almonte a kol. sa skúmali vzťahy medzi bodmi získanými v rámci certifikácie v kategórii IEQ a spokojnosťou užívateľov s IEQ. Zistilo sa, že dosiahnutie konkrétneho kreditu IEQ podstatne nezvýšilo spokojnosť užívateľov s príslušným faktorom IEQ. Navyše, úroveň hodnotenia, typ projektu a verzia, podľa ktorej bola certifikácia udelená, nemali vplyv na spokojnosť užívateľov na pracovisku [10].
Macnaughton a kol. sa zaoberali faktormi IEQ v desiatich budovách (5 budov s LEED certifikátom a 5 budov bez) v USA a študovali vplyv IEQ na ľudské kognitívne funkcie. Ich výsledky ukázali, že ľudia v certifikovaných budovách dosahovali lepšie výsledky a mali menšie prejavy symptómov chorých budov ako ľudia v konvenčných budovách [11].
Príspevok ratingových nástrojov, ako je napr. LEED, BREEAM alebo WELL, vo väzbe na spokojnosť užívateľov s IEQ na pracovisku v slovenskom kontexte je potrebné ešte komplexne preskúmať. V reakcii na to prináša táto štúdia predbežnú analýzu spokojnosti užívateľov IEQ v certifikovaných administratívnych budovách (CB) na Slovensku a porovnáva odpovede s tými, ktoré poskytli užívatelia administratívnych budov bez certifikácie (NCB).
V súlade s predchádzajúcimi štúdiami sa odpovede zbierali predovšetkým prostredníctvom dotazníkov. Počas dotazníkového prieskumu sa v administratívnych budovách zároveň monitoroval reálny stav vnútorného prostredia vybraných parametrov IEQ [12, 13].
Metodika
Subjektívne hodnotenie faktorov a subfaktorov IEQ sa realizovalo formou dotazníkového prieskumu. S týmto cieľom bol vytvorený modifikovaný dotazník vychádzajúci zo štúdií Cheung a kol. a Lee a kol. [14, 15]. Dotazník pozostával z piatich hlavných častí:
- Zber individuálnych údajov o respondentovi;
- Subjektívne hodnotenie vnímania faktorov/subfaktorov IEQ samotnými užívateľmi
- tepelný komfort:
- teplota na 7-bodovej škále od 3 (horúco) po –3 (zima),
- vlhkosť prostredia na 5-bodovej škále od 2 (vlhko) do –2 (sucho),
- prievan na 5-bodovej škále od 0 (žiadny prievan) do 4 (veľmi silný prievan),
- kvalita vnútorného vzduchu na 4-bodovej škále pre:
- hladiny CO2 od 0 (čerstvý vzduch) do 3 (veľmi vydýchaný),
- pachy a vône od 0 (žiadny pach) do 3 (veľmi silný pach),
- prašnosť od 0 (žiadna) do 3 (veľmi vysoká),
- svetelný komfort na 5-bodovej škále od 0 (veľmi vysoký) do 4 (veľmi nízky),
- akustický komfort na 4-bodovej škále od 0 (žiadny hluk) do 3 (veľmi silný hluk);
- tepelný komfort:
- Subjektívne hodnotenie vplyvu faktorov IEQ na komfort užívateľov na 7-bodovej škále od –3 (veľmi diskomfortný) do 3 (veľmi komfortný);
- Subjektívne hodnotenie vplyvu faktorov IEQ na produktivitu práce užívateľov na 7-bodovej škále od 1 (veľmi nízky) do 7 (veľmi vysoký);
- Subjektívneho hodnotenie zdravotných symptómov.
Analýza dát získaných z dotazníkového prieskumu bola vykonaná v programoch DATAtab a Origin 2023 [16, 17]. Zozbierané dáta boli najskôr podrobené základnej deskriptívnej štatistickej analýze. Následne bol testovaný štatistický rozdiel v odpovediach užívateľov medzi certifikovanými a necertifikovanými budovami. Keďže zozbierané dáta nemali vždy normálne rozdelenie (Shapiro-Wilkov test normality), bol na skúmanie štatistických rozdielov medzi dvomi nezávislými súbormi dát zvolený neparametrický Mann-Whitneyho U-test.
Tento test sa používa na odčítanie p-hodnoty, aby sa určilo, či je nulová hypotéza zamietnutá, alebo nie. V Mann Whitney U-Teste je nulová hypotéza založená na predpoklade, že medzi dvomi porovnávanými nezávislými vzorkami nie je štatisticky významný rozdiel. Ak je p-hodnota menšia ako špecifická hladina významnosti (zvyčajne 5 %), nulová hypotéza sa zamietne, v opačnom prípade zostáva zachovaná.
Dotazníkový prieskum bol vykonaný v dvoch certifikovaných a dvoch necertifikovaných administratívnych budovách. Prvá certifikovaná budova bola ocenená certifikátom LEED v4, druhá získala certifikát BREEAM Excellent. Do dotazníkového prieskumu sa zapojilo spolu 92 užívateľov administratívnych budov (46 užívateľov certifikovaných a 46 užívateľov necertifikovaných administratívnych budov). Základné informácie o respondentoch certifikovaných administratívnych budov sú zhrnuté v tab. 1.
| Certifikované budovy | Necertifikované budovy | Spolu | ||
| Pohlavie | ||||
| Žena | 22 (48 %) | 30 (65 %) | 52 | |
| Muž | 24 (52 %) | 16 (35 %) | 40 | |
| Vek | ||||
| ≤ 30 | 11 (24 %) | 14 (31 %) | 25 | |
| 31 – 40 | 24 (52 %) | 25 (54 %) | 49 | |
| 41 – 50 | 9 (20 %) | 6 (13 %) | 15 | |
| > 50 | 2 (4 %) | 1 (2 %) | 3 | |
| Fajčenie | ||||
| Fajčiari | 9 (20 %) | 10 (22 %) | 19 | |
| Nefajčiari | 37 (80 %) | 36 (78 %) | 73 | |
| Druh práce | ||||
| Administratívny pracovník | 22 (48 %) | 39 (85 %) | 61 | |
| Technický pracovník | 9 (20 %) | 3 (7 %) | 12 | |
| Manažér | 8 (17 %) | 2 (4 %) | 10 | |
| Iné | 7 (15 %) | 2 (4 %) | 9 | |
| Dispozičné riešenie | ||||
| Štandardná kancelária | 18 (39 %) | 23 (50 %) | 41 | |
| Open-space kancelária | 28 (61 %) | 23 (50 %) | 51 | |
| Obdobie v budove | ||||
| < 6 mesiacov | 7 (15 %) | 4 (9 %) | 11 | |
| 6 – 11 mesiacov | 3 (7 %) | 0 (0 %) | 3 | |
| 1 – 2 roky | 5 (11 %) | 9 (19 %) | 14 | |
| > 2 roky | 31 (67 %) | 33 (72 %) | 64 | |
| Hodiny na pracovisku | ||||
| < 40 | 28 (61 %) | 21 (46 %) | 49 | |
| 40 – 50 | 18 (39 %) | 24 (52 %) | 42 | |
| > 50 | 0 (0 %) | 1 (2 %) | 1 | |
| Celkovo | 46 | 46 | 92 | |
Tab. 1 Informácie o respondentoch certifikovaných a necertifikovaných budov
Vyhodnotenie výsledkov
Subjektívne hodnotenie komfortu a výkonnosti užívateľov
Vplyv faktorov IEQ na vnímaný komfort užívateľov vidieť na obr. 1. Tepelné prostredie považuje za celkovo komfortné 50 %, kvalitu vnútorného vzduchu 63 %, svetelné prostredie 78 % a akustické prostredie 54 % užívateľov certifikovaných administratívnych budov. Vo všeobecnosti vnímalo komfortne tepelné prostredie 85 %, kvalitu vnútorného vzduchu 89 %, svetelné prostredie 96 % a akustické prostredie 89 % užívateľov necertifikovaných administratívnych budov.
Za najviac diskomfortné označilo v certifikovaných administratívnych budovách 24 % a v necertifikovaných administratívnych budovách 15 % opýtaných tepelné prostredie. Naopak, za najmenej diskomfortné považujú užívatelia certifikovaných a necertifikovaných administratívnych budov svetelné prostredie.
Vplyv subfaktorov IEQ na vnímanú výkonnosť užívateľov je vyhodnotený na obr. 2. 57 % opýtaných užívateľov necertifikovaných administratívnych budov a 41 % užívateľov certifikovaných administratívnych budov sa v dotazníkoch vyjadrilo, že vlhkosť daného prostredia nevplýva na ich pracovnú výkonnosť. 48 % užívateľov necertifikovaných administratívnych budov sa priklonilo k názoru, že hladiny CO2 nemajú vplyv na ich pracovnú produktivitu.
50 % užívateľov necertifikovaných administratívnych budov a 46 % užívateľov certifikovaných administratívnych budov uviedlo, že prievan znižuje ich produktivitu na pracovisku. 46 % respondentov necertifikovaných administratívnych budov potvrdilo, že prítomnosť prachu na pracovisku znižuje ich výkonnosť a ďalších 46 % užívateľov certifikovaných administratívnych budov, že hluk na pracovisku znižuje ich výkonnosť.
39 % užívateľov certifikovaných administratívnych budov a 37 % užívateľov necertifikovaných administratívnych budov vníma, že dané osvetlenie priestorov zvyšuje ich produktivitu na pracovisku.
Komparatívna analýza
Rozdiel v odpovediach medzi užívateľmi zelených a konvenčných budov bol analyzovaný pomocou neparametrického Mann-Whitneyho testu. Priemerné hodnoty senzorického vnímania faktorov a vybraných subfaktorov IEQ vrátane smerodajných odchýlok v zátvorkách sú zhrnuté v tab. 2.
| Necertifikované budovy | Certifikované budovy | P-hodnotaM | ||
| Tepelný komfort | Teplota | 0,80 (1,0) | -0,17 (0,88) | <0,001* |
| Vlhkosť | -0,39 (0,91) | -0,57 (0,89) | 0,37 | |
| Prievan | 0,63 (0,80) | 0,43 (0,72) | 0,146 | |
| Kvalita vnútorného ovzdušia | Pachy a vône | 0,52 (0,69) | 0,33 (0,63) | 0,09 |
| Hladina CO2 | 0,87 (0,78) | 0,59 (0,58) | 0,088 | |
| Prašnosť | 0,76 (0,67) | 0,80 (0,72) | 0,843 | |
| Svetelný komfort (Osvetlenie) | 1,74 (0,53) | 1,87 (0,54) | 0,161 | |
| Akustický komfort (Hluk) | 0,80 (0,54) | 0,96 (0,70) | 0,324 | |
MMann-Whitney U test. *P-hodnota <0,05 (obojstranná)
Tab. 2 Senzorické vnímanie faktorov a subfaktorov IEQ
Výsledky Mann-Whitneyho U testu naznačujú, že rozdiel v senzorickom vnímaní subfaktorov tepelného komfortu (vlhkosť a prievan) a kvality vnútorného vzduchu medzi certifikovanými a necertifikovanými administratívnymi budovami nie je štatisticky významný.
Podobne, štatisticky významný rozdiel medzi týmito budovami nebol zistený ani v prípade senzorického vnímania faktorov svetelného a akustického komfortu. Štatisticky významný rozdiel bol pozorovaný len v prípade jedného zo subfaktorov tepelného komfortu (teploty).
Výsledky hodnotenia vplyvu faktorov IEQ na komfort užívateľov sú uvedené v tab. 3, ktorá okrem výsledkov priemerných hodnôt zahŕňa aj ich smerodajné odchýlky uvedené v zátvorke.
| Necertifikované budovy | Certifikované budovy | P-hodnotaM | |
| Tepelný komfort | 0,89 (1,29) | 0,83 (1,65) | 0,904 |
| Kvalita vnútorného ovzdušia | 0,91 (1,15) | 1,22 (1,35) | 0,161 |
| Svetelný komfort | 1,20 (0,93) | 1,57 (1,19) | 0,075 |
| Akustický komfort | 1,04 (1,17) | 0,85 (1,66) | 0,711 |
MMann-Whitney U test. *P-hodnota <0,05 (obojstranná)
Tab. 3 Subjektívne hodnotenie vplyvu faktorov IEQ na komfort užívateľov
Výsledky priemerných hodnôt naznačujú, že najvyššie skóre pre necertifikované a zároveň aj certifikované administratívne budovy sa dosiahlo v prípade svetelného komfortu. Štatistickou analýzou pomocou Mann-Whitneyho U testu sa zistilo, že medzi vybranými certifikovanými a necertifikovanými budovami neexistuje štatisticky významný rozdiel vo vnímaní vplyvu jednotlivých faktorov IEQ na komfort užívateľov.
Výsledky priemerných hodnôt subjektívneho hodnotenia vplyvu faktorov a subfaktorov IEQ na pracovnú výkonnosť užívateľov vrátane ich smerodajných odchýlok v zátvorkách sú zhrnuté v tab. 4.
| Necertifikované budovy | Certifikované budovy | P-hodnotaM | ||
| Tepelný komfort | Teplota | 3,98 (1,37) | 4,02 (1,99) | 0,927 |
| Vlhkosť | 4,20 (0,93) | 4,17 (1,43) | 0,851 | |
| Prievan | 3,41 (1,45) | 3,54 (1,82) | 0,997 | |
| Kvalita vnútorného ovzdušia | Pachy a vône | 3,83 (1,23) | 3,85 (1,63) | 0,945 |
| Hladina CO2 | 3,91 (1,23) | 3,93 (1,68) | 0,942 | |
| Prašnosť | 3,41 (1,31) | 3,61 (1,69) | 0,625 | |
| Svetelný komfort | 4,30 (1,38) | 4,24 (1,58) | 0,955 | |
| Akustický komfort | 3,63 (1,40) | 3,52 (1,59) | 0,758 | |
MMann-Whitney U testy. *P-hodnota <0,05 (obojstranná)
Tab. 4 Subjektívne hodnotenie vplyvu faktorov a subfaktorov IEQ na pracovnú výkonnosť užívateľov
Oba typy administratívnych budov, necertifikované aj certifikované, vykazovali najvyššie skóre pri faktoroch svetelného a tepelného komfortu (teplota a vlhkosť). Štatisticky významný rozdiel medzi posudzovanými typmi administratívnych budov nebol zistený ani pri jednom zo skúmaných subfaktorov.
Subjektívne hodnotenie zdravotných symptómov
Zhodnotenie zdravotných príznakov, ktoré sa prejavili u užívateľov budov počas výskytu v budove za posledné tri mesiace a ktoré by mohli súvisieť s IEQ, je znázornené na obr. 3. Väčšina opýtaných užívateľov certifikovaných a necertifikovaných administratívnych budov sa vyjadrila, že pri výskyte na svojom pracovisku nikdy nepocítili ani jeden z uvedených symptómov.
59 % užívateľov certifikovaných budov sa vyjadrilo, že niekedy vníma prejavy únavy alebo letargie, 50 % pociťuje niekedy pri výskyte na svojom pracovisku bolesť hlavy a 48 % pociťuje slzenie, pálenie alebo podráždenie očí. 54 % užívateľov necertifikovaných administratívnych budov uviedlo, že má niekedy pocit upchatého nosa a objavuje sa u nich únava alebo letargia. U 18 % užívateľov necertifikovaných budov sa často prejavuje únava a letargia a u 17 % bolesť hlavy.
Zdroje diskomfortu z pohľadu užívateľov
Užívatelia, ktorí pri otázkach týkajúcich sa vplyvu jednotlivých faktorov IEQ na ich komfort označili dané prostredie za diskomfortné (v dotazníkoch jedna z možností od –3 do –1), boli požiadaní, aby ďalej odpovedali na doplňujúce otázky súvisiace s dôvodmi ich nespokojnosti. V každej zo štyroch kategórií IEQ si jednotliví účastníci prieskumu mohli zvoliť viac ako jeden dôvod diskomfortu, preto sa súhrnný počet hlasov za diskomfort podľa kategórie líši a počíta sa oddelene.
Spomedzi štyroch hlavných zložiek IEQ sa najvyšší diskomfort prejavil v certifikovaných administratívnych budovách v tepelnom prostredí (11 hlasov), za ním nasledovali akustické prostredie (9 hlasov), kvalita vnútorného vzduchu (5 hlasov) a svetelné prostredie (2 hlasy). Najväčší diskomfort v necertifikovaných administratívnych budovách vyjadrili užívatelia v tepelnom prostredí (6 hlasov), ďalej v akustickom prostredí (5 hlasov), kvalite vnútorného vzduchu (4 hlasy) a následne vo svetelnom prostredí (2 hlasy).
Užívatelia certifikovaných administratívnych budov uviedli, že dôvodom ich diskomfortu s tepelným prostredím je najmä nevhodne nastavená teplota termostatu, denné zmeny vnútornej teploty (napr. vyššia teplota popoludní) či prúdenie horúceho/studeného vzduchu z okien. V necertifikovaných administratívnych budovách boli za zdroje diskomfortu s tepelným prostredím označené denné zmeny vnútornej teploty, prípadne užívatelia nedefinovali, s čím súvisí ich diskomfort ohľadom tepelného prostredia na pracovisku.
Diskomfort pri kvalite vnútorného vzduchu v certifikovaných budovách spôsobovala nedostatočná výmena vzduchu či prenikanie zápachu alebo prachu z vonkajšieho prostredia. Najviac užívateľov necertifikovaných budov uviedlo, že zdrojom ich diskomfortu pri kvalite vnútorného vzduchu je nedostatočná výmena vzduchu, prípadne bližšie nešpecifikovali zdroje ich diskomfortu.
Zvyšok označil, že zdroj ich diskomfortu je spôsobený ostatnými užívateľmi (napr. vône z dezodorantov), uvoľňovaním prchavých organických zlúčenín zo stavebných materiálov či prenikaním prachu z vonkajšieho prostredia.
Čo sa týka nespokojnosti so svetelným prostredím, za konkrétny zdroj diskomfortu v certifikovaných budovách bol označený nedostatok denného svetla, prípadne zdroj diskomfortu nebol bližšie definovaný. Diskomfort so svetelným prostredím v necertifikovaných budovách bol spôsobený hlavne vrhaním tieňov.
Za zdroje akustického diskomfortu považujú užívatelia certifikovaných budov hlavne hluk ostatných ľudí v blízkom okolí ich pracoviska a hluk z technického zariadenia budov. V necertifikovaných budovách súvisel diskomfort s akustickým prostredím hlavne s hlukom ostatných ľudí v blízkom okolí pracoviska a hlukom z kancelárskych zariadení (napr. z počítačov a tlačiarní).
Záver
V rámci tejto štúdie sa posudzovali rozdiely vo výsledkoch subjektívneho hodnotenia vnímania IEQ medzi certifikovanými a necertifikovanými administratívnymi budovami na Slovensku. Z výsledkov komparatívnej analýzy zozbieraných dát vyplýva, že medzi týmito dvomi typmi administratívnych budov existuje štatisticky významný rozdiel v senzorickom vnímaní vnútornej teploty. Rozdiel vo vnímaní vplyvu jednotlivých faktorov IEQ na komfort užívateľov nebol štatisticky významný ani pri jednom z posudzovaných faktorov.
Z hľadiska vplyvu faktorov a subfaktorov IEQ na produktivitu užívateľov nebol zistený medzi certifikovanými a necertifikovanými administratívnymi budovami štatisticky významný rozdiel ani pri jednom zo sledovaných subfaktorov. Väčšina opýtaných užívateľov certifikovaných a necertifikovaných administratívnych budov sa vyjadrila, že pri výskyte na svojom pracovisku sa u nich neprejavujú uvedené zdravotné príznaky.
Užívatelia certifikovaných budov sa vyjadrili, že niekedy pociťujú pri výskyte na pracovisku únavu alebo letargiu, bolesť hlavy či slzenie, pálenie alebo podráždenie očí. Naopak, u užívateľov necertifikovaných administratívnych budov sa niekedy objavujú prejavy pocitu upchatého nosa, únavy alebo letargie.
Najväčší diskomfort v certifikovaných administratívnych budovách sa prejavil pri tepelnom prostredí. Za zdroj tepelného diskomfortu označili užívatelia nevhodne nastavenú teplotu termostatu, denné zmeny vnútornej teploty (napr. vyššia teplota popoludní) či prúdenie horúceho/studeného vzduchu z okien. Podobne, najvyšší diskomfort v necertifikovaných administratívnych budovách súvisel s tepelným prostredím, konkrétne s dennými zmenami vnútornej teploty.
Tento príspevok bol finančne podporený Vedeckou grantovou agentúrou (VEGA 1/0057/24).
Literatúra
- 2016. Indoor Environmental Quality. National Institute for Occupational Health – US Department of Health & Human Services.
- Frontczak, M., et al.: Quantitative relationships between occupant satisfaction and satisfaction aspects of indoor environmental quality and building design. Indoor air, 2012, 22.2: 119 – 131.
- Lee, J.‐, et al.: Indoor environmental quality, occupant satisfaction, and acute building‐ related health symptoms in Green Mark‐certified compared with non‐certified office buildings. Indoor air, 2019, 29.1: 112 – 129.
- Dam-Krogh, E. P., et al.: Scoping review of post occupancy evaluation of office buildings with focus on indoor environmental quality and productivity. Journal of Building Engineering, 2024, 108911.
- Licina, D. – Langer, S.: Indoor air quality investigation before and after relocation to WELL- certified office buildings. Building and Environment, 2021, 204: 108182.
- Lee, Y. S. – Kim, S.-K.: Indoor environmental quality in LEED-certified buildings in the US. Journal of Asian Architecture and Building Engineering, 2008, 7.2: 293 – 300.
- Altomonte, S. – Schiavon, S.: Occupant satisfaction in LEED and non LEED certified buildings. Building and Environment, 2013, 68: 66-76.
- Schiavon, S. – Altomonte, S.: Influence of factors unrelated to environmental quality on occupant satisfaction in LEED and non-LEED certified buildings. Building and Environment, 2014, 77: 148 – 159.
- Altomonte, S., et al.: Satisfaction with indoor environmental quality in BREEAM and non- BREEAM certified office buildings. Architectural Science Review, 2017, 60.4: 343 – 355.
- Altomonte, S., et al.: Indoor environmental quality and occupant satisfaction in green- certified buildings. Building Research & Information, 2019, 47.3: 255 – 274.
- Macnaughton, P., et al.: The impact of working in a green certified building on cognitive function and health. Building and environment, 2017, 114: 178 – 186.
- Harčárová, K. – Vilčeková, S. – Budajová, J.: Monitorovanie kvality vnútorného prostredia v certifikovanej budove – prípadová štúdia. TZB Haustechnik, 2022, 02, 36 – 39.
- Krídlová Burdová, E. – Vilčeková, S. – Harčárová, K.: Prioritization of Sustainability Dimensions and Indicators for Office Buildings. In: Sponge City Hybrid Infrastructure. Cham: Springer International Publishing, 2023. p. 83 – 111.
- Cheung, T., et al.: Occupant satisfaction with the indoor environment in seven commercial buildings in Singapore. Building and Environment, 2021, 188: 107443.
- Lee, J.-Y., et al.: How does indoor environmental quality in green refurbished Office buildings compare with the one in new certified buildings?. Building and Environment, 2020, 171: 106677.
- DATAtab Team (2023). DATAtab: Online Statistics Calculator. DATAtab e.U. Graz, Austria. Dostupné na: https://datatab.net.
- Origin(Pro), 2023 (v10.05). OriginLab Corporation, Northampton, MA, USA.
TEXT A OBRÁZKY: Mgr. Katarína Harčárová, PhD., prof. Ing. Silvia Vilčeková, PhD., doc. Ing. Eva Krídlová Burdová, PhD., Ing. Jana Budajová
