Energetická efektívnosť starších domov je vo väčšine prípadov na veľmi nízkej úrovni, a užívateľom preto často vznikajú vrásky z vysokých účtov za energie. Vďaka modernizácii môžete získať pohodu a vysoký štandard bývania aj v staršom objekte, ktorý sa bude len minimálne odlišovať od podmienok bývania v nízkoenergetickej novostavbe. Stačí len vedieť, ako nájsť rizikové miesta a, predovšetkým, ako sa ich zbaviť.
Dostatok a dostupnosť biomasy ako energetickej suroviny na jej využitie v sektore energetiky z aspektu dlhodobého horizontu je pre každý investičný zámer kardinálnou otázkou. Ani tá najdokonalejšia výrobná technológia sa nedá použiť pri výrobe akéhokoľvek produktu, ak sa základná surovina na vstupe nedodáva v požadovanej kvalite, množstve a za prijateľnú cenu. Biomasa sa v posledných rokoch dostáva z úrovne zaujímavej alternatívnej energetickej suroviny do úrovne atraktívnej až strategickej suroviny a následne aj akceptovaného paliva pre všetky typy užívateľov v priemyselnej i v komunálnej sfére. Tento článok sa snaží priblížiť problematiku biomasy v širšom kontexte ako len z pohľadu pestovania, resp. mapovania a získavania biomasy pre sektor energetiky.
Určiť jednoznačne potrebu tepla na vykurovanie a prípravu ohriatej vody už dávno nie je problém. Dokonca aj na zistenie potreby tepla v nízkoenergetických a pasívnych domoch v kWh/(m2 . a) už existuje metodika výpočtu – aj keď zatiaľ iba pre rodinné domy – ktorá presne určuje, ako zistiť tepelné straty a zisky.
Primárnou úlohou metód environmentálneho hodnotenia budov je poskytnúť komplexné posúdenie charakteristík budovy [1] s použitím daného súboru kritérií a parametrov, ako aj dosiahnuť vyššie environmentálne štandardy. Komplexným posudzovaním budov sa zvyšuje environmentálne povedomie a určuje sa základné smerovanie stavebného priemyslu s cieľom ochrany životného prostredia a dosiahnutia trvalej udržateľnosti.
Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách predstavujú významné opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov. Realizácia týchto opatrení by mala prispieť k splneniu záväzkov EÚ vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu k Rámcovej dohode OSN o klimatických zmenách. Očakáva sa významná podpora energetickej bezpečnosti a technologického pokroku, vytváranie pracovných príležitostí a regionálny rozvoj. Aktuálne potreby v tomto smere sa preniesli do prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bola schválená Európskym parlamentom (EP) a Radou koncom roka 2009.
Na určenie energetických charakteristík budov platí v Maďarsku vykonávací predpis 7/2006 (V. 24) TNM, podľa ktorého sa vykonáva energetické hodnotenie budovy a systémov technických zariadení. Na jeho základe sa určuje potreba energie centrálnych klimatizačných systémov. Riešenie tejto úlohy však sťažuje fakt, že potreba energie sa počas roka mení – technické príručky a publikácie uverejnené od vydania uvedeného vykonávacieho predpisu však žiadne dostatočné usmernenia neobsahujú.
Aplikácia energeticky úsporných opatrení je v súčasnosti na Slovensku bežnou praxou, ktorú si vyžiadali nielen vysoké ceny energie a aktuálne legislatívne predpisy, ale aj potreby človeka mať komfortné podmienky v priestore, v ktorom sa dlhodobo zdržuje. Medzi najčastejšie aplikované energeticky úsporné opatrenia patria tie, ktoré vplývajú na konštrukciu budovy (zvyčajne ide o výmenu okien, zateplenie obvodového plášťa a strechy), a potom tie, čo sa priamo dotýkajú vykurovacieho systému. Aj opatrenia súvisiace s konštrukciou budovy však majú vplyv na vykurovacie telesá.
Energeticky efektívna novostavba výstavnej a administratívnej budovy v Kirchlengerne získala pre spoločnosť Unternehmen Hettich status GreenBuilding Partner Európskej únie. Tento medzinárodný program odmeňuje súkromných a verejných majiteľov nebytových budov, v ktorých sa dosiahlo vzorové a smerodajné zníženie spotreby energie a emisií CO2.
Slovenská inovačná a energetická agentúra pozýva na odbornú konferenciu Biomasa a jej využitie v centrálnej dodávke tepla, ktorá sa uskutoční 25. novembra 2010 v Bardejovských kúpeľoch v hoteli Astória.
Hugo Hens je profesor na Univerzite Louvain v Belgicku. Prednáša stavebnú fyziku od roku 1975 a v tejto publikácii opisuje základy aplikovaných metód stavebnej fyziky. Po energetickej kríze v roku 1973 sa vplyvom narastajúcich problémov budov (vlhkostné problémy, syndróm chorých budov, tepelný diskomfort, energetická hospodárnosť) zvýšil záujem o aplikáciu metód stavebnej fyziky v praxi. Táto knižná publikácia (HENS, H.: Applied Building Physics – Boundary Conditions, Building Performance and Material Properties) nadväzuje na prvú z roku 2007 s podtitulom Teplo, vzduch a vlhkosť. Knižná publikácia obsahuje päť kapitol.
V júni uplynul rok od prijatia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Čo priniesol tento zákon v rozvoji výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a technológiami kombinovanej výroby a aké problémy sa rysujú pri jeho uplatňovaní? Odpovede na tieto otázky sa pokúsime nájsť z pohľadu oficiálne zverejnených údajov a informácií. A potrebujeme vôbec podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby? Ak áno, treba sa baviť aj o konkrétnych formách výroby a nastavení spôsobu podpory...
Po štvormesačných rozsiahlych stavebných úpravách bola včera predpoludním spustená skúšobná prevádzka kotolne na drevnú štiepku na najväčšom sídlisku Podbreziny s približne 10 000 obyvateľmi. Celkové náklady dosiahli takmer 3 milióny eur s 50-% príspevkom z eurofondov.
Správnym zodpovedaním otázky o zameraní veľtrhu Aqua-therm Praha 2010 získavate automaticky 2 vstupenky na tento veľtrh, ktoré vám zašleme poštou.
Bioplyn je hlavným produktom anaeróbnej fermentácie biologicky rozložiteľných materiálov a získava sa v špecializovaných reaktoroch bioplynových staníc. Možno ho využiť na produkciu tepla, elektrickej energie, automobilového paliva alebo na získavanie vodíka (H2). Efektívne využívanie si však bude pravdepodobne vyžadovať vyššiu mieru jeho transportu, ktorá sa nezaobíde bez príslušnej úpravy bioplynu.
Reťazec supermarketov Tengelmann inicioval v nemeckom Mülheime pilotný projekt nazvaný Klimamarkt. Vďaka rozsiahlemu energetickému konceptu firmy Vervoorts & Schindler Architekten sa podarilo znížiť spotrebu energie supermarketu na polovicu. Ambicióznym cieľom investorov v stavebníctve a projektantov je dosiahnuť nulové emisie CO2. Celoštátny vzorový koncept odkrýva enormné potenciály úspor. Zároveň sa ukazuje, že energeticky efektívne stavby už nie sú len témou pre architektov. Stávajú sa aj impulzom na aktivity v hospodárstve, ako napríklad práve projekt Klimamarkt.
