Skúsenosti s uplatňovaním zákona č. 309/2009 Z. z.
V júni uplynul rok od prijatia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Čo priniesol tento zákon v rozvoji výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a technológiami kombinovanej výroby a aké problémy sa rysujú pri jeho uplatňovaní? Odpovede na tieto otázky sa pokúsime nájsť z pohľadu oficiálne zverejnených údajov a informácií. A potrebujeme vôbec podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby? Ak áno, treba sa baviť aj o konkrétnych formách výroby a nastavení spôsobu podpory...
Doplatkom sa rozumie rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny z OZE alebo výrobcovi elektriny technológiami KVET prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, alebo na ktorého vymedzenom území sa nachádza. Cenou elektriny sa rozumie cena elektriny schválená alebo určená príslušným výnosom úradu pre elektrinu vyrobenú z OZE alebo elektrinu vyrobenú technológiami KVET – v súčasnosti platí výnos úradu č. 2/2010 z 23. júna 2010, ktorým sa mení a dopĺňa výnos úradu č. 2/2008 z 28. júla 2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike v znení neskorších predpisov. Cenou elektriny na straty sa rozumie aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, pričom ceny elektriny na účely pokrytia strát pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav sú schválené alebo určené úradom (§ 3 a § 6 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby).
Cena elektriny vyrobenej z OZE a technológiami KVET
V čom je vlastne problém kombinovanej výroby a výroby elektriny z OZE? Napriek tomu, že výrobca má pri výrobe elektriny kombinovanou výrobou výrazne nižšiu spotrebu tepla v palive ako výrobca, ktorý vyrába elektrinu v tepelnej kondenzačnej elektrárni, je jeho nákladová cena elektriny vyššia než trhová cena silovej elektriny. Platí teda, že kým nezíska podporu, nedokáže elektrinu vyrobenú kombinovanou výrobou predať na liberalizovanom trhu s elektrinou inak, ako pod svoju nákladovú cenu – a teda so stratou.
Tento zdanlivý paradox má jednoduché vysvetlenie. Trhová cena elektriny sa generuje ako optimálny mix troch rozličných technológií výroby elektriny – a to vodných, jadrových a tepelných kondenzačných elektrární. Ďalším dôvodom vyššej ceny elektriny z kombinovanej výroby je skutočnosť, že vzhľadom na fyzikálnu závislosť množstva takto vyrobenej elektriny od klimatických podmienok (množstvo vyrobenej elektriny závisí od odberu tepla), je ročné využitie zariadení kombinovanej výroby polovičné a aj nižšie pri porovnaní s tepelnou kondenzačnou elektrárňou, ktorá sa prakticky celoročne prevádzkuje pri maximálnom výkone. To znamená, že fixné náklady sa výrobcovi v tepelnej kondenzačnej elektrárni rozpočítajú na vyššie množstvo elektriny a fixná zložka ceny elektriny je v porovnaní s výrobcom elektriny technológiami KVET výrazne nižšia.
Podobne aj výrobca elektriny z OZE má vyššiu cenu elektriny, než je trhová cena silovej elektriny, pretože pri bezpalivových technológiách má mimoriadne vysoké investičné náklady alebo pri využívaní cielene pestovanej biomasy má investične náročnú výrobu a úpravu paliva z biomasy.
Výroba elektriny z OZE verzus výroba elektriny technológiami KVET
Ako sa prejavil zákon o podpore OZE a KVET v počte pripravovaných energetických stavieb na výrobu elektriny? V súlade s platnou legislatívou treba pri výstavbe energetického zariadenia tzv. osvedčenie o súlade investičného zámeru stavby s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR. Zoznam vydaných osvedčení je uvedený na webovej stránke Ministerstva hospodárstva a výstavby SR. Vyplýva z neho, že po schválení zákona o podpore OZE a KVET bolo na zámer o výrobňu elektriny vydaných celkom 50 osvedčení o súlade. Zaujímavé je rozdelenie podľa technológie výroby:
- fotovoltika – 30 stavieb s celkovým inštalovaným výkonom 94,05 MW,
- kogeneračné jednotky na zemný plyn – 7 stavieb s celkovým inštalovaným výkonom 35,4 MW,
- paroplynové elektrárne – 4 stavby s celkovým inštalovaným výkonom 196,2 MW,
- iné (biomasa, biooleje, malé vodné elektrárne) – 9 stavieb s celkovým inštalovaným výkonom 54,8 MW.
Ak zohľadníme, že štyri paroplynové elektrárne patria medzi dlhodobo pripravované stavby (Považská Bystrica, Nitra, Chemes Humenné a Slovnaft) a vydané osvedčenia o súlade neboli priamym dôsledkom prijatého zákona, vidieť, že nič mimoriadne sa vlastne nedeje – výnimkou je výstavba fotovoltických elektrární. Aj pri fotovoltike však treba uviesť, že počet vydaných osvedčení neodráža záujem investorov o výstavbu takýchto elektrární. Aktivity záujemcov pribrzdilo aj stanovisko prevádzkovateľa prenosovej sústavy z konca minulého roka, ktorým obmedzil inštalovaný výkon fotovoltických zariadení súčtovým výkonom 120 MW. Môžeme sa pozrieť na túto oblasť bližšie, aj keď závery nie sú celkom zhodné s tými, ktoré vyplynuli z minulého čísla tohto časopisu.
Napriek tomu prevádzkovatelia troch regionálnych distribučných sústav registrujú stovky žiadostí o pripojenie fotovoltického zariadenia do sústavy s inštalovaným výkonom v rozpätí približne 700 až 900 kW. Do 1. mája 2010 nebolo pri takýchto zariadeniach potrebné žiadať Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) o vydanie osvedčenia ani stanovisko prevádzkovateľa prenosovej sústavy. S účinnosťou od 1. mája 2010 bola upravená energetická legislatíva a osvedčenie ministerstva o súlade sa nevyžaduje iba na výrobu elektriny zo slnečnej energie v zariadeniach umiestnených na budove s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW. Uvedený záujem ukazuje, že z výstavby fotovoltických elektrární sa stal veľmi lukratívny biznis. Aké ma vplyvy?
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy odhaduje, že do konca roka 2011 by mohlo byť v prevádzke 600 až 700 MW inštalovaného výkonu vo fotovoltických zariadeniach. Takýto inštalovaný výkon by už mohol vážne ohroziť stabilitu elektrizačnej sústavy a jej bezpečnú prevádzku a celkom určite si vyžiada mimoriadne opatrenia a tým, samozrejme, aj náklady na zabezpečenie podporných služieb a regulačnej elektriny.
Z rozhodnutí úradu vyplýva, že tarifa za prevádzkovanie systému, cez ktorú sa kumulujú aj finančné zdroje na podporu výroby elektriny z OZE a technológiami KVET, vzrástla v roku 2010 na hodnotu 6,3 €/MWh, čo predstavuje nárast o 3,578 €/MWh proti roku 2009, keď bola jej hodnota na úrovni 2,722 €/MWh. Celkové finančné prostriedky získané týmto nárastom tarify za prevádzkovanie systému sa odhadujú približne na 70 mil. €. Tieto prostriedky sa prevažne použijú na podporu fotovoltiky. Ak by sa ukázali odhady prevádzkovateľa prenosovej sústavy o inštalovanom výkone fotovoltických elektrární ako pravdivé, môže sa objem financií potrebných na podporu zvýšiť až trojnásobne.
Ako je možné, že nastal takýto stav, a že sme sa už po koľký raz nepoučili z negatívnych skúseností českých energetikov, ktorí sa boria s rovnakým problémom? Takýto stav je nepochopiteľný aj vo väzbe na strategické dokumenty prijaté vládou SR v oblasti energetiky. Uznesením vlády SR č. 383/2007 bol prijatý strategický dokument Stratégia vyššieho využitia OZE, ktorá obsahuje aj prognózu výroby elektriny v roku 2015 (časť 5 Ciele SR v OZE pre roky 2010 a 2015, kap. 5.1 Ciele v oblasti výroby elektriny, tabuľka č. 8 Výroba elektriny v roku 2015). Pri fotovoltike sa v roku 2010 počíta s výrobou elektriny vo výške 0 GWh, v roku 2015 vo výške 10 GWh! Ak tieto čísla prevedieme na inštalovaný výkon zariadení, predstavujú v roku 2010 hodnotu 0 MW a v roku 2015 hodnotu 10 MW inštalovaného výkonu. V dokumente sa ďalej uvádza, že s prihliadnutím na vývoj fotovoltických článkov sa uvažuje v horizonte 15 rokov s inštaláciou približne 300 MW.
V nadväznosti na citované uznesenie vlády SR č. 383/2007 vystupuje otázka, na základe akých analýz rozhodol úrad o zvýšení pevnej ceny elektriny vyrobenej fotovoltikou z hodnoty 8 410 Sk/MWh (279,16 €/MWh) určenej na rok 2008 na hodnotu 448,12 €/MWh (13 500 Sk/MWh) v roku 2009, a to v čase, keď bolo zrejmé, že investičná náročnosť fotovoltických zariadení klesá a Európu zaplavujú výrazne lacnejšie zariadenia z Číny. Alebo je úradom nastavená podpora fotovoltiky odvrátenou stranou mince propagandy o udržaní nízkych cien energie…
Ako je možné, že neprebehla diskusia k pripomienke Teplárenského združenia (k návrhu zákona) k navrhnutému kráteniu ceny určenej úradom v závislosti od výšky poskytnutej dotácie? Ako je možné, že sa pre OZE prijalo krátenie ceny zhodné s krátením pôvodne navrhnutým pre technológie KVET. Pri technológiách KVET predstavuje totiž navrhnuté krátenie približne výšku odpisov, ale je absurdné použiť takéto krátenie ceny aj pri bezpalivových technológiách OZE, kde môžu investičné náklady predstavovať až 85 % celkových nákladov. Náprava vzniknutého stavu sa dá ťažko dosiahnuť medziročným znižovaním pevnej ceny elektriny – posledná úprava ceny elektriny vyrobenej fotovoltickým zariadením podľa výnosu úradu č. 2/2010 určuje na rok 2011 cenu 382,61 €/MWh, čo predstavuje zníženie o 10 % oproti cene z roku 2010. Takéto znižovanie ceny elektriny so spätnou účinnosťou vedie k výraznému zneisteniu podnikateľského prostredia a strate legislatívnej istoty. Jedinou cestou na zachovanie istoty na trhu je spätne ceny nemeniť, postupne cenu takto vyrábanej elektriny znižovať podľa roku výstavby zariadenia a aktuálnych investičných nárokov a prehodnotiť spôsob krátenia ceny podľa výšky poskytnutej dotácie.
Tiež nie je jasné, prečo si na úrade neprepočítali finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na dosiahnutie rovnakého výsledného efektu (úspory primárneho paliva a zníženia znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia a tiež emisií CO2), ako sa dosiahne podporou fotovoltiky, použitím iných technológií OZE a KVET. Prepočty Teplárenského združenia na Slovensku hovoria, že podporou technológií KVET sa ten istý efekt dá dosiahnuť už pri 10 % finančných prostriedkov vložených do fotovoltiky.
V prospech vyššej podpory technológií KVET hovorí aj skutočnosť, že tieto technológie nemajú negatívny vplyv na prevádzku elektrizačnej sústavy. Menšie zdroje s technológiou KVET (závodné alebo mestské teplárne) sú rozptýlené v elektrizačnej sústave a sú bližšie k miestu spotreby elektriny, čím prispievajú k zníženiu strát v rozvodoch a celkovému zlepšeniu pomerov v distribučnej sústave. Pri vhodnej koncepcii pomocných zariadení sú výrobné zariadenia KVET schopné poskytovať podporné služby a dodávať regulačnú elektrinu, čím súčasne prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti dodávok elektriny a bezpečnosti prevádzky celej elektrizačnej sústavy. Najdôležitejšou vlastnosťou technológie KVET je však priama závislosť výroby elektriny od výroby tepla, čo znamená, že najväčší objem výroby elektriny z týchto zariadení je v čase jej najvyššej spotreby.
Predaj elektriny na straty v rozvodnej sústave
Predaj elektriny na straty prevádzkovateľovi distribučnej sústavy v podobe, v akej je definovaný v zákone o podpore OZE a KVET, je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Konkrétne problémy súvisiace s rozdielnym objemom výroby elektriny z týchto zdrojov a potrebou elektriny na straty v reálnom čase, problémy s predajom prebytkov elektriny, ako aj vplyvy takéhoto predaja na ceny by vedeli zhodnotiť zástupcovia prevádzkovateľov distribučných sústav. Ako východisko z danej situácie vidíme možnosť znížiť výkonový limit zdrojov, ktoré budú dodávať elektrinu na straty. Výrobcovia elektriny zo zariadení prekračujúcich tento limit by predávali elektrinu na liberalizovanom trhu, úradom by mali určené oprávnené náklady na výrobu elektriny a oprávnený zisk z výroby elektriny a rozdiel nákladov a príjmov z predaja elektriny by mali uhradiť príplatkom od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie pripojené. Z hľadiska zaťaženia úradu nejde o žiadny mimoriadny návrh, už niekoľko rokov dokladá každý výrobca tepla kombinovanou výrobou ako súčasť cenového návrhu ceny tepla aj všetky svoje náklady spojené s výrobou elektriny a tepla.
Výpočet množstva elektriny vyrobenej technológiou KVET
Podľa znenia zákona o podpore OZE a KVET by s výpočtom nemal byť žiadny problém, MH SR vypracuje vykonávaciu vyhlášku a vyhláškou sa určí postup výpočtu s inými ďalšími podrobnosťami. MH SR vyhlášku vypracovalo, vyhláška je schválená a platná (vyhláška MH SR č. 599/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby), napriek tomu nevieme vypočítať množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou. V § 19 zákona o podpore OZE a KVET sa pri splnomocnení MH SR na vydanie príslušnej vyhlášky objavili totiž slovné spojenia doslovne totožné so znením Rozhodnutia Komisie 2008/952/ES z 19. novembra 2008, ktoré je pre členské štáty priamo záväzné a nemožno ho upraviť národnou legislatívou. A keďže citované rozhodnutie Komisie rieši len zásady výpočtu množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou, nie však detaily, platí konštatovanie uvedené na začiatku odseku, že nevieme vypočítať množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou. Jediné použiteľné je z vyhlášky MH SR č. 599/2009 Z. z.
znenie, že ak výrobca elektriny podľa jednotlivých technológií výroby dosiahne predpísanú celkovú účinnosť zariadenia, môže považovať celý svoj objem výroby elektriny za elektrinu vyrobenú kombinovanou výrobou. Dočasným riešením by mohlo byť vypracovanie spoločného metodického usmernenia zo strany MH SR a úradu, avšak s otáznou právnou záväznosťou. Definitívne sa dá problém odstrániť iba novelou zákona a zmenou § 19 s následným vypracovaním novej vykonávacej vyhlášky.
Ako ďalej so zákonom o podpore OZE a KVET
V Teplárenskom združení sme stále presvedčení, že pri výrobe elektriny z OZE a KVET ide z hľadiska prevádzkových podmienok, možností a štruktúry nákladov o dve diametrálne odlišné technológie výroby elektriny. Ak nemá existovať na definovanie podpory každej z nich samostatný zákon, treba súčasný zákon prepracovať a novelizovať tak, aby sa každej z týchto technológií venovala samostatná časť – obdobne aj zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike obsahuje krátku spoločnú časť, samostatnú časť venovanú elektrine a samostatnú časť venovanú plynu.
Oveľa dôležitejšie však je to, aby pri zákonoch riešiacich odbornú problematiku predchádzala ich tvorbe diskusia zainteresovanej technickej verejnosti vrátane dotknutých podnikateľských subjektov. V rámci legislatívneho procesu treba tiež lepšie ustrážiť výsledky pripomienkovacieho konania, aby sa nestávalo, že v návrhu zákona nie sú akceptované pripomienky z riadneho legislatívneho procesu, ale v rámci poslaneckých pozmeňovacích návrhov sa niektoré z nich do zákona zapracujú ako neskoordinované ustanovenia s celkovým „duchom“ zákona.
Foto: Dano Veselský
Literatúra
1. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.
2. Vyhláška MH SR č. 599/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.
3. Rozhodnutie Komisie 2008/952/ES z 19. novembra 2008, ktorým sa zavádzajú podrobné usmernenia na vykonávanie a uplatňovanie prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES.
Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik.
