Zavádzanie eurokódov v členských krajinách CEN

V súvislosti so stiahnutím národných noriem a ich nahradením eurokódmi nám zaujímavé poznatky z pracovnej schôdze delegátov ENC (Eurocode National Correspondents) poskytol prof. Ing. Ivan Baláž, PhD., delegát ENC za Slovenskú republiku. Pracovná schôdza sa konala 25. januára 2010 v Bruseli.

O stave zavedenia eurokódov v jednotlivých krajinách referovali delegáti ENC týchto krajín:

Belgicko: Približne polovica prekladov je hotová, ostatné sú rozpracované na viac ako 85 percent. Väčšina národných príloh sa bude publikovať v roku 2010. Oneskorenie spôsobili opravy eurokódov a a skutočnosť, že v Belgicku sú eurokódy publikované v angličtine, francúzštine aj flámčine.

Cyprus: Eurokódy sú dostupné v angličtine, v gréčtine budú dostupné po dohode s Gréckom, na ktorú sa čaká.

Dánsko: Od 1. apríla 2010 sa národné normy sťahujú a používajú sa eurokódy.

Česká republika: Všetky preklady a národné prílohy sú hotové a od 1. apríla sa národné normy, ktoré sú v konflikte s eurokódmi, sťahujú. České normy sú dobrovoľné (nepovinné), povinnými sa stávajú po tom, ako to určia zodpovedajúce inštitúcie alebo kontrakt. Národne definované parametre (NDP) uvedené v národných prílohách majú normatívny charakter pri navrhovaní konštrukcií realizovaných na území ČR. Normy a národné prílohy tvoria jednu publikáciu.

Fínsko: K 1. aprílu 2010 majú všetko kompletne pripravené, pričom EN 1998 Navrhovanie v seizmických oblastiach vo Fínsku nie je potrebná. Fíni umožňujú zadarmo stiahnuť z internetovej stránky svoje národné prílohy, ktoré sú preložené do 27 jazykov.

Francúzsko: Väčšina z 58 častí eurokódov sa zaviedla do systému národných noriem. Vzhľadom na to, že vo Francúzsku nie sú odborníci na niektoré typy konštrukcií, nepredpokladá sa tvorba všetkých národných príloh (napríklad k častiam EN 1999 Navrhovanie hliníkových konštrukcií). Problémy sa vyskytli pri tvorbe noriem týkajúcich sa seizmických oblastí a takisto s časťami týkajúcimi sa odolnosti proti požiaru, kde bude potrebné meniť zákon.

Grécko: Preklady a národné prílohy sú k dispozícii od marca 2010. Odborníci z praxe vyjadrujú nespokojnosť s veľkou finančnou náročnosťou pri prechode na eurokódy (vysoká cena eurokódov, nový softvér, čas na ich naštudovanie a platby za kurzy).

Holandsko: Všetkých 58 častí je preložených, treba vypracovať ešte niekoľko národných príloh, ktoré by mali byť k dispozícii do konca roka 2010. Eurokódy sú príliš komplexné, finančne náročné a menej vhodné na navrhovanie jednoduchších konštrukcií.

Chorvátsko: Eurokódy sú k dispozícii v angličtine, preklady brzdí nedostatok financií.

Írsko: Publikovalo sa všetkých 58 častí eurokódov, v prvom štvrťroku 2010 aj posledných 26 národných príloh. Je potrebné upraviť všetky predpisy tak, aby sa odvolávali na eurokódy.

Litva: Všetky eurokódy sa publikovali a pripravilo sa 16 národných príloh. Problémy spôsobuje vysoká cena eurokódov a celkovo zlá ekonomická situácia v krajine.

Lotyšsko: Preložilo sa 32 častí eurokódov a vypracovalo 16 národných príloh. Z dôvodu ťažkej ekonomickej situácie nebol dodržaný dohodnutý termín zavedenia eurokódov 1. apríl 2010. Povinne sa používajú EN 1994 a EN 1998, problémy spôsobuje EN 1997. Mosty sa navrhujú podľa eurokódov od minulého roka.

Nemecko: Odborníci z praxe majú veľké výhrady proti eurokódom a požadujú zjednodušenie pravidiel navrhovania nosných konštrukcií. Pravidlá v eurokódoch sú dobré, no nie vždy jasné. Eurokódy sú príliš podrobné a nie sú vhodné na denné používanie v praxi. Ďalším závažným nedostatkom je, že návrhové pravidlá v nich uvedené nie sú v súlade s pravidlami materiálových a harmonizovaných noriem – túto výhradu uviedli viaceré krajiny. Odpoveďou je zladenie týchto noriem, ktoré je však možné len po etapách. Národné prílohy sa na publikovanie v Nemecku pripravujú postupne. 

Nórsko: Približne tretina eurokódov je preložená a treba vypracovať 14 národných príloh. Väčšina z nich je k dispozícii od marca 2010.

Portugalsko: Preložená je veľmi malá časť eurokódov a podobne je to s tvorbou národných príloh. Keď bude k dispozícii celý systém eurokódov, upravia sa právne predpisy a zákony v prospech ich používania.
Rakúsko: Eurokódy v Rakúsku platia už od polovice roka 2009.

Rumunsko: Publikovala sa väčšina častí eurokódov a ich národných príloh.

Švajčiarsko: Pri navrhovaní nosných konštrukcií možno popri národných normách používať aj eurokódy. Publikovali sa ich verzie v angličtine, nemčine, francúzštine a taliančine. Národné normy založené na ENV eurokódoch a dostupných EN eurokódoch sa publikovali v roku 2003, pričom v roku 2011 sa budú revidovať.

Švédsko: Popri národných normách sa používajú aj eurokódy. Výhradne eurokódy bude možné používať od roku 2011.

Taliansko: Preložilo sa 25 z 58 častí eurokódov a vypracovalo 22 národných príloh.
Turecko: Eurokódy sa prekladajú.

Veľká Británia: Zaviedlo sa všetkých 58 častí eurokódov a publikovalo 57 národných príloh. Všetky národné normy, ktoré sú v konflikte s eurokódmi, sa stiahli v marci 2010.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia stavebníctva a bytovej politiky, Slovenská komora stavebných inžinierov a Slovenská komora architektov vydali v súvislosti s povinnosťou ukončiť do 31. marca 2010 používanie národných noriem pre navrhovanie stavebných konštrukcií, ktoré sú v rozpore s eurokódmi, takéto usmernenie: „V záujme zjednotenia aplikácie technických noriem v procese spracovania projektovej dokumentácie stavieb MVRR SR po dohode so Slovenskou komorou stavebných inžinierov a Slovenskou komorou architektov týmto oznamujeme projektantom stavieb, stavebným úradom, krajským stavebným úradom i stavebníkom, že projektová dokumentácia stavieb predložená na stavebné konanie od 1. apríla 2010 musí byť vypracovaná podľa noriem STN EN.“ V súvislosti s uvedeným projektová dokumentácia stavby (projektu stavby), vypracovaná podľa noriem STN, môže byť dokončená a predložená na konanie na stavebný úrad najneskôr do 31. marca 2010, po tomto termíne treba predložiť projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa noriem STN EN.

TEXT: prof. Ing. Ivan Baláž, PhD.
Foto: Dano Veselský

Ivan Baláž je zamestnancom Stavebnej fakulty STU v Bratislave a delegátom ENC za Slovenskú republiku.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.