Stierkové bitúmenové hydroizolácie

Tieto bitúmenové stierky sa väčšinou používajú na izoláciu pivničných priestorov z pozitívnej strany v kontakte so zeminou alebo v interiéri na izoláciu vodorovných plôch v suterénoch (napr. parkovacích plôch), ktoré bude ešte chrániť vrstva betónu alebo cementového poteru. Pri izolovaní konštrukcií stierkovými hydroizoláciami sa nevytvárajú švy, čiže sa eliminujú miesta netesností. Väčšina bitúmenových stierkových izolácií dostupných na trhu spĺňa požiadavky ochrany proti radónu.

Jednozložkové izolácie sa dajú hneď použiť a vytvrdzujú sa odovzdávaním obsiahnutej vody do podkladu alebo vzduchu. Pri dvojzložkových hydroizoláciách vznikne po zamiešaní tekutej zložky s tužidlom homogénna zmes. Zmiešaný materiál sa musí použiť vo vymedzenom čase na spracovanie. Dvojzložkové systémy sú hneď odolné proti dažďu, s rovnomerným presušením (vytvrdnutím) aj pri väčších vrstvách a nižších teplotách.

Základné rozdelenie stierkových izolácií podľa počtu zložiek a základného materiálu

Spotreba stierkovej izolácie závisí od podkladu a typu zaťaženia vodou. Pri jednozložkovej forme treba počítať so spotrebou približne 1,5 až 2,0 l/m² a pri dvojzložkovej forme asi 3,5 až 6,0 l/m². Tomu zodpovedá vytvrdnutá vrstva s hrúbkou 2 až 4 mm. Pri aplikácii jednozložkových hydroizolácií sa zvyčajne používa penetrácia podkladu, pri dvojzložkových sa nevyžaduje.

Ak sú betónové a murované časti namáhané pôdnou vlhkosťou alebo vzlínajúcou vodou, vykonávajú sa izolačné práce v jednom alebo dvoch pracovných krokoch. Vrstvy sa aplikujú systémom čerstvé do čerstvého. Výsledná suchá vrstva však musí mať hrúbku min. 3 mm. Ochrannú alebo spevňujúcu textíliu použiť netreba.

Ak sa izolácia použije proti zahatanej vzlínajúcej vode (netlakovej vode) pri hĺbke základu ≤ 3 m a hladine spodnej vody min. 30 cm pod spodnou hranou pivničného dna, realizujú sa obidva pracovné kroky až po aplikácii celoplošnej zosilňujúcej výplne. Pred nanesením druhej izolačnej vrstvy musí byť prvá izolačná vrstva vysušená tak, aby sa pri aplikácii druhej vrstvy nepoškodila. Minimálna hrúbka suchej vrstvy je 4 mm.

V oblastiach, kde sa očakáva negatívny tlak vody, sa konštrukcia izoluje prevažne minerálnymi izolačnými materiálmi, pretože bitúmenové izolácie nie sú proti tomuto tlaku odolné.

Aby sa predišlo nesprávnej aplikácii izolácie, odporúča sa priebežne vykonávať kontroly hrúbky vrstvy izolácie a skúšky jej vytvrdnutia, ktoré treba zdokumentovať. Až do vytvrdnutia treba izolačnú vrstvu chrániť pred pôsobením vody, mrazu a ostrého slnečného žiarenia. Minimálna hrúbka suchej vrstvy predpísaná výrobcom sa musí dodržať na každom mieste, nikde by nemala byť menšia. Preto treba urobiť merania hrúbky mokrej vrstvy – min. 20 meraní a pri väčších izolovaných objektoch 20 meraní každých 100 m².

Na presušenie (vytvrdnutie) stierkovej izolácie vplýva: druh bitúmenovej izolácie (jednozložková alebo dvojzložková), počasie, vietor, slnečné žiarenie, vlhkosť podkladu, elatívna vlhkosť vzduchu, teplota, hrúbka vrstvy, spôsob aplikácie (striekaním alebo stierkovaním).

Ak podklad na izoláciu tvorí murivo, škáry treba vyplniť a prípadné nerovnosti a úlomky minerálne vyrovnať. Betónový podklad a podklad z omietky musia byť bez separačných vrstiev (napr. cementové mlieko) a poškodené miesta vyplnené maltou. Rohy a hrany treba zaobliť.

Kúty a napojenia podlaha – stena sa musia vystužiť páskou zapracovanou do minerálnej alebo bitúmenovej izolačnej hmoty alebo ošetriť zhotovením fabiónu s hranou dlhou 40 až 60 mm. Fabión možno vytvoriť z bežnej cementovej malty s pridaním prostriedku na zvýšenie pevnosti a priľnavosti, príp. možno použiť na tento účel vyrobenú maltu.

Riešenie styku dosky a steny pomocou fabiónu	Riešenie styku dosky a steny výstužnou páskou zapracovanou do minerálnej izolačnej stierky

Pri utesnení dilatačných škár pri priebežných podlahových doskách sa musí do škáry umiestniť izolačná tesniaca páska v tvare slučky, ktorá je zapracovaná do minerálnej izolačnej stierky. Ak je izolácia zaťažená tlakovou vodou, treba do škáry dodatočne vložiť penovú šnúru a ešte raz prekryť izolačnou tesniacou páskou zapracovanou do minerálnej izolačnej stierky. Ak konštrukciou, ktorá je izolovaná, prestupuje rúra, vytvorí sa okolo nej drážka, ktorá sa vyplní bitúmenovou izolačnou stierkou. Pomocou ochrannej textílie sa okolo rúry vytvorí manžeta a prepracuje sa bitúmenovou izoláciou.

Podľa potreby sa nanesie penetrácia. Bitúmenovú izoláciu možno nanášať stierkou, pokrývačskou metlou alebo striekaním. Zubovou stierkou (12 mm) sa materiál nanesie na podklad (odporúča sa v jednom smere) a hladkou stranou špachtle sa zahladí, čím sa získa rovnomerná kontrolovaná hrúbka vrstvy. Pri nanášaní pokrývačskou metlou treba naniesť niekoľko vrstiev systémom čerstvé do čerstvého, aby sa dosiahla požadovaná hrúbka vrstvy. Bezprostredne po nanesení potrebnej vrstvy izolácie sa do nej vloží ochranná textília a zahladí sa hladidlom alebo asfaltérskou kefou. Jednotlivé pásy ochrannej textílie sa k sebe prikladajú na tupo.

Izolácia podzemného parkoviska s použitím ochrannej textílie pred betonážou pojazdnej vrstvy	Aplikácia bitúmenovej stierkovej izolácie s ochrannou textíliou

Pred silným slnečným žiarením a mechanickým poškodením chránia izoláciu drenážne a ochranné dosky. Pred zásypom súdržnou zeminou sa ochranné a drenážne prvky lepia jednokomponentným bitúmenovým lepidlom. Niektoré prvky majú na zadnej strane dosky samolepiacu fóliu. Ochranné prvky by nemali vyvíjať na izoláciu bodový ani lineárny tlak.

Soklová časť sa izoluje minerálnymi izolačnými stierkami, ktoré možno omietať, natierať alebo obkladať. Prechod na minerálnu izoláciu sa uskutočňuje v úrovni zeme tak, že bitúmenová izolácia sa nanesie na minerálnu izoláciu s presahom min. 10 cm.

Aplikácia ochranných a drenážnych platní	Výsledný pohľad na zhotovenú bitúmenovú stierku

Pri izolovaní bitúmenovými stierkovými izoláciami možno práce hocikedy prerušiť. Izolácia sa natiahne do „0“ a pri obnovení izolačných prác sa jednotlivé vrstvy len prekryjú na min. 10 cm páse a môže sa s prácami ďalej pokračovať. Práce by sa však nemali prerušiť pri izolovaní v rohoch alebo v miestach riešenia detailu izolácie.

Nedostatočná pozornosť, ktorá sa venuje skutočnému stavu zaťaženia vodou, je popri výrobných chybách a nesprávnom posúdení počasia častou príčinou poškodenia stavieb v miestach styku so zeminou. Presné určenie skutočného zaťaženia vodou je pritom dôležitým predpokladom na naplánovanie a vytvorenie funkčného tesnenia stavieb.

Ešte pred začatím prác si treba položiť nasledujúce otázky: aké zaťaženie môže nastať pri zohľadnení daných pôdnych podmienok, aký je stav zaťaženia a ako sa má urobiť bitúmenová izolačná stierka.
Zanedbanie ochranných opatrení počas spracovania hrubovrstvovej bitúmenovej izolácie obohatenej plastom, ako aj po jej spracovaní môže viesť k obmedzeniu sušiaceho (vytvrdzovacieho) procesu alebo dokonca k zničeniu čerstvej izolačnej vrstvy.

Ing. Ľubomír Fajta
Foto a obrázky: autor

Autor pracuje ako technik a vedúci výroby v spoločnosti Schomburg Slovensko, s. r. o.