Vlastná kotolňa v bytových domoch (2. časť)

Svoje skúsenosti s prevádzkou domovej kotolne vyjadrili traja predsedovia spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo spomínaných bytových domov.

Karol Kaiser v domovej kotolni na Furdekovej 10 v Bratislave	Ing. Miroslav Verčimák pri rozvodoch domovej kotolne na Furdekovej 12 v Bratislave	Ing. Ivo Orlík pri kotloch na Astrovej 10 – 20 v Bratislave

Karol Kaiser (Furdekova 10, Bratislava)
1. Vyúčtovania CZT boli z roka na rok vyššie a boli tam príliš veľké koeficienty spotreby vody aj dodávky tepla. Ľudia vetrali oknami, lebo dodávka bola niekedy príliš veľká a nemali sme technické vybavenia na regulovanie, takže sa vykuroval vonkajší vzduch. Rozhodli sme sa pre domovú kotolňu hlavne s cieľom znížiť náklady na teplo.

2. Mediálna informovanosť ľudí zaujala, písalo sa o tom, aké je to dobré, aké sú úspory pri zateplení aj kotolni. Nakoniec sme sa rozhodli najprv pre zateplenie. Neskôr sme zrealizovali aj kotolňu, aby sme mali úspory čo najvyššie.

3. Najskôr sme sa pustili do zatepľovania, takže už tým sme mali nejaké úspory. Hľadali sme možnosti ako získať prostriedky aj cez nižšie náklady za teplo a po našich úvahách sa ukázala potreba postaviť vlastnú domovú kotolňu.

Ing. Miroslav Verčimák (Furdekova 12, Bratislava)
1. Dodávateľ tepla nám každým rokom neúmerne zvyšoval ceny, presadzoval si na ÚRSO zvyšovanie cien a my sme už v zálohách za dom platili 99 581,70 € ročne. Každý rok sa táto suma zvyšovala, a pritom sa nerobili žiadne opatrenia, ktorými by nám dodávateľ vyšiel v ústrety, napr. v prípade teplej vody. Merače nám nedal a my sme museli akceptovať koeficienty spotreby, ktoré v niektorých rokoch dosahovali až 25 %-né navýšenie. Vedeli sme, že tadiaľ cesta nevedie.

2. Rok, dva sme sa pripravovali na väčšiu investíciu. Celková obnova domu nás zatiaľ stála 497 908,70 € vrátane kotolne, vyregulovania sústavy, osadenia termoventilov a hlavíc, meračov tepla, zateplenia, výmeny okien a kopilitových stien. Spotreba sa nám ustálila a máme viac ako 60 %-nú úsporu financií, t. j. približne 50 000 € oproti roku 2006, keď sme ešte nemali žiadne opatrenia. Samotná kotolňa nám prináša úsporu v cene tepla a príprave a dodávke teplej vody v sume 32 121 € ročne. V rámci obnovy bytového domu sme urobili aj zateplenie a výmenu všetkých okien. Obyvateľom, ktorí nemali peniaze na nové okná, sme po odsúhlasení viac ako dvojtretinovou väčšinou členov spoločenstva poskytli z celkového úveru parciálny úver, tzv. oknofond, na výmenu okien v ich bytoch. Ten teraz priebežne splácajú mesačnými splátkami. Zateplenie aj kotolňu sme sa snažili robiť v jednom období. Náš bytový dom bol po obnove zaradený do energetickej triedy B, ktorú niekedy nedosiahnu ani novostavby.

3. Príprava predstavovala dva mesiace rôznych prepočtov a hľadania riešení, kde vziať investície. Mesačnú platbu za byt podľa predpisu sme vôbec nenavýšili. Vypočítali sme si, koľko bude potrebné na služby a na začiatku roku sme časť z nich schválili a presunuli zo služieb do FPÚO na splácanie úveru. Pri kúrení bolo jednoduché presunúť peniaze, lebo sa rozrátava na vlastnícky podiel, ale teplá voda sa rozrátava na osoby, takže tam to bolo zložitejšie. Na realizáciu kotolne sme si vybavili úver. Teraz nám kotolňa tvorí v úspore tú čiastku, ktorou ho splácame. Spolu s úverom ňou splácame aj úver na inú realizovanú obnovu. V domoch, kde urobia najskôr jednu časť, niečo ušetria, vrátia ľuďom peniaze a potom sa pustia do ďalšej časti, na ktorú sa musia znovu skladať, je financovanie obnovy zložitejšie. Práca po častiach je po finančnej stránke nevýhodná. Teraz však budeme musieť zvýšiť mesačný predpis za služby, lebo musíme upraviť cenu vody po úprave ceny stočného v roku 2009 a vodného v roku 2010 zo strany Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

Ing. Ivo Orlík (Astrová 10 – 20, Bratislava)
1. Pretože ceny od CZT boli vysoké, bolo ťažké im porozumieť a mali stúpajúcu tendenciu, nezávislú od ceny zemného plynu. V roku 2009 sme 1 kWh tepla vyrobili za 0,048 €.

2. Naše spoločenstvo vlastníkov od svojho vzniku v roku 2001 svedomito narábalo s financiami, ktoré jednotliví vlastníci vkladali do FPÚO (0,47 €/m2). Preto sme v roku 2006 mohli zrealizovať hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy a nainštalovať do bytov pomerové merače spotreby tepla a v roku 2007 sme obnovili horizontálne rozvody studenej a teplej vody v suteréne našich domov. V roku 2008 sme dokončili zateplenie severného priečelia a bočných štítov, vymenili sme vstupné brány aj s poštovými schránkami, dlažbu na chodbách a vymaľovali sme spoločné priestory – na tieto činnosti sme dostali príspevok zo ŠFRB. Na jeseň 2008 bola kotolňa uvedená do skúšobnej prevádzky a v marci 2009 skolaudovaná. Na jednom seminári pre predsedov spoločenstiev pracovníci Slovenského plynárenského priemyslu prezentovali informácie o tom, že sa na podporu úspor v spotrebe tepla (okrem iného aj na zatepľovanie bytových domov) vytvára tzv. ekofond, z ktorého je možné získať dotáciu minimálne 331,94 € na 1 byt. Na našu žiadosť ekofond zareagoval tým, že pokiaľ zateplíme aj južné priečelie, poskytne nám dvojnásobnú dotáciu. Získali sme tak viac ako 111 000 €, z čoho 70 % nám poslali ešte v decembri 2008 a zvyšok o rok neskôr. Táto suma pokryla podstatnú časť celkových nákladov na realizáciu domovej kotolne.

3. Pre zaujatosť niektorých členov nášho spoločenstva sa nepodarilo ani na troch schôdzach získať dvojtretinový súhlas vlastníkov bytov so žiadosťou o tzv. plynoúver, za ktorý by bolo možné nadobudnúť prostriedky na realizáciu kotolne. V našom prípade išlo o sumu okolo 170 000 €. Kotolňu sme nakoniec zrealizovali na lízing. Ten je, žiaľ, drahší ako plynoúver. Napriek tomu sme s doterajšími úsporami kotolne spokojní.

Dúfame, že sme vám týmto článkom pomohli zorientovať sa v problematike domových kotolní a získať potrebné informácie.

TEXT: Jana Bodocká
FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.