Šetrenie energií sa už aj na Slovensku stalo veľmi populárne. Žiada sa jedným dychom dodať – našťastie. Jednou z možností ako znížiť spotrebu energie je rozumne s ňou hospodáriť. A hoci by sa mohlo zdať, že úlohou správcovskej spoločnosti nie je riešiť, či jej klienti minú veľa alebo málo energie, opak je pravdou. Spokojný klient je predsa to najdôležitejšie, čo správcovská spoločnosť môže mať. A jedným zo spôsobov ako zabezpečiť spokojnosť klienta je osveta.
Graffiti na verejných priestranstvách sú v súčasnosti jedným zo závažných problémov. Objavujú sa nielen na fasádach budov, ale aj na mostoch, železničných či autobusových staniciach, zastávkach alebo v podchodoch. Často esteticky znehodnocujú prostredie a ich opätovné odstraňovanie je finančne náročné.
Najskôr Presscentrum, potom Pressburgcentrum a teraz Tower 115. Áno, reč je o stále najvyššej budove v Bratislave, ktorá má po vrchol vysielača umiestneného na streche budovy 115 metrov. V rozmenení na drobné to znamená 44 800 metrov štvorcových úžitkovej plochy. Rozhodnutie o kompletnej prestavbe bývaleho Presscentra na modernú administratívnu budovu rozhodla J&T, ktorá spravuje budovu pre svojich klientov, ešte v roku 2004. O architektonickom prerode Presscentra na Tower 115 sa už toho popísalo dosť, na tomto mieste však skúsme poodhaliť technický prerod budovy so zastaraným a nefunkčným vnútorným organizmom na budovu pre „áčkovú“ administratívu.
Keramické dlaždice sú vhodnou nášľapnou vrstvou pre podlahové vykurovanie, najmä pre svoje tepelnotechnické vlastnosti. Dobre vedú teplo, ktoré sa rovnomerne rozdeľuje do plochy, a zároveň ho dokážu dlho udržať vďaka vysokej mernej tepelnej kapacite. Pri ich návrhu či realizácii však treba dbať na dĺžkovú teplotnú rozťažnosť jednotlivých materiálov a zmeny rozmerov, ktoré s tým súvisia. Z toho vyplýva, že ak sa nenavrhne vhodná konštrukcia či správne umiestnenie dilatačných škár v keramickej dlažbe s podlahovým vykurovaním, môže dôjsť k jej porušeniu.
Štruktúrovaný kabelážny systém je z hľadiska použitia na prenos dát (počítačová sieť, internet), hlasu (telefonizácia) a obrazu (kamerové systémy, televízia) univerzálny. Používateľ si môže ľubovoľne zvoliť, ktoré prípojné miesto (telekomunikačnú zásuvku) bude na akú službu využívať. Rovnako môže kedykoľvek svoje rozhodnutie zmeniť a službu predefinovať v rozvádzači jednoduchou zmenou v prepojovacom poli.
Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI) pripraví približne 60 až 70 odborníkov na vydávanie energetických certifikátov budov k 1. januáru 2008. "Podľa platnej legislatívy bude od začiatku budúceho roka povinná energetická certifikácia (EC) pri predaji budovy, prenájme budovy, dokončení novej budovy alebo pri významnej obnove už existujúcej budovy. Inak je certifikácia dobrovoľná," uviedol pre TASR predseda SKSI Dušan Majdúch.
S cieľom racionalizovať výrobu a distribúciu tepla na dosiahnutie čo najnižších cien tepla pre konečných používateľov bola obec Turňa nad Bodvou určená za jednu z optimálnych lokalít na realizáciu stratégie orientovať sa pri výrobe tepla na spaľovanie biomasy (drevnej štiepky, odpadového dreva, slamy a pod.).
Úsporné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a požiadavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti prioritami, ktoré sa začínajú dotýkať každého. Spotreba energie v budovách tvorí významný podiel z celkovej spotreby energie v jednotlivých ekonomikách. Snaha o jej zníženie sa premieta aj do oblasti správy budov a bude mať takisto vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Významným nástrojom sa v tejto súvislosti stáva energetická certifikácia budov.
Fotovoltaická technológia ponúka čistý a nehlučný spôsob výroby elektrickej energie. Ak sú fotovoltaické prvky umiestnené na vhodnej ploche obvodového plášťa budovy, elektrina sa vyrába priamo v mieste spotreby, čím sa minimalizujú straty v prenosových sústavách. Zároveň vzrastá energetická sebestačnosť objektu, čo je v dnešnej dobe neistého trhu s energiami nespornou výhodou.
Teplo je tovar, preto tak ako pri iných druhoch tovaru platí vzťah predávajúceho a kupujúceho aj pri odbere tepla. Záujmom predávajúceho – dodávateľa tepla – je uspokojiť dopyt po dodávanom tovare, čiže teple na vykurovanie a prípravu teplej vody. Odberateľ nemusí prijať všetko ponúkané teplo. Ale ak ho spotrebuje, musí zaň zaplatiť. A to aj v tom prípade, ak nemá v dome zariadenie na reguláciu spotreby tepla a spotrebuje ho preto toľko, koľko dodávateľ vyrobí. Za množstvo spotrebovaného tepla, tak ako za odber akéhokoľvek iného tovaru, zodpovedá odberateľ.
Spoje rozvodov potrubí na vodu alebo na kúrenie sa môžu realizovať rôznymi technológiami. Na spájanom potrubí možno vytvoriť lisovaný, letovaný, závitový, zváraný plastový, lepený plastový alebo samosvorný spoj. Pri použití ktorejkoľvek technológie však spoje musia byť vodotesné a musia mať požadovanú pevnosť. Pretože problematika spájania potrubí je veľmi široká, tento článok sa bude venovať iba jednej technológii – spájaniu potrubí lisovaním. Táto technológia sa začala používať začiatkom 60. rokov minulého storočia pri kovových materiáloch. Dnes sa aplikuje aj pri spájaní plastových častí potrubí.
V svetelnej technike pred niekoľkými rokmi nastal revolučný zvrat, keď sa navrhli a potom aj začali vyrábať svetelné diódy, ktoré mali podstatne vyššie svetelnotechnické parametre ako ich predchodkyne. Začalo sa to nielen narastaním hodnoty jasu, ale začali sa vyrábať aj iné farby týchto polovodičových diód. Nové technológie umožnili vyrábať diódy s bielym svetlom.
Aby sa človek v obytných priestoroch cítil príjemne, potrebuje okrem iného vhodnú teplotu, vlhkosť a čistotu vzduchu. Nezanedbateľným hľadiskom sú aj prevádzkové náklady súvisiace s tým, aby sa príjemná klíma vytvorila.
Od 9. do 11. novembra 2007 sprístupnia pre verejnosť svoje domy obyvatelia energeticky pasívnych domov po celej Európe. Po prvýkrát je možnosť zoznámiť sa takouto formou výstavby aj u nás. Slovenský investor dáva možnosť prezrieť si pasívny dom pred dokončením v Stupave.
Dosiaľ u nás len veľmi málo využívaným konceptom ďalšieho využitia obvodového plášťa je získavanie energie z fasády. Inteligentné využívanie sofistikovaných technológií v oblasti fotovoltických a termických solárnych systémov umožňuje, aby príslušný objekt sám produkoval energiu na zabezpečenie tepelnej pohody v zime, ale aj v lete. Fotovoltická fasáda predstavuje konštrukčný prvok, ktorý priestor nielen vytvára, chráni a snaží sa v ňom získanú energiu zachovať, ale aj prvok schopný energiu aktívne produkovať. Objekty sa tak stávajú výrobcami energie, elektrickej alebo tepelnej, čo znamená ich čiastočnú nezávislosť od vonkajšej dodávky energie.
