Nová vyhláška o rozpočítavaní tepla
Galéria(7)

Nová vyhláška o rozpočítavaní tepla

Partneri sekcie:

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal 20. augusta 2009 vyhlášku č. 358/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. Text vyhlášky prekvapil odbornú verejnosť, keďže sa významne odlišuje od textu, ktorý predložil ÚRSO na pripomienkové konanie. V čom spočívajú tieto zmeny? A čo prinášajú? Pýtame sa, aký majú na vec názor naši respondenti.

1. Podľa nového znenia ustanovenia
§ 7 ods. 1 vyhlášky č. 358/2009 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) tvorí základná zložka 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. V rozpočítaní tepla na vykurovanie ide o zásadnú zmenu. Ako hodnotíte toto nové znenie vyhlášky? Kladne, viac kladne ako negatívne, viac negatívne ako kladne alebo negatívne? Prečo?


2. Podľa ustanovení § 7 ods. 5 „V prípade poruchy pomerových rozdeľovačov tepla alebo určeného meradla tepla, alebo ak konečný spotrebiteľ neúmyselne neumožnil ich odčítanie, spotrebná zložka sa konečnému spotrebiteľovi určí ako súčin priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový a podlahovej plochy vykurovaného bytu…“. Myslíte si, že je správne, aby ten, kto zodpovedá za rozpočítanie tepla konečnému spotrebiteľovi, musel na základe vyhlášky posudzovať úmyselné či neúmyselné neumožnenie odčítania? Nebolo by správnejšie a právne čistejšie pristupovať k rozpočítaniu systémom na základe odčítania alebo neodčítania údajov?

3. Vyhláška vo viacerých prípadoch pripúšťa dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri aplikácii jej ustanovení (napríklad ustanovenia paragrafov 5, 7 a ďalšie) podľa osobitného predpisu – zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Stotožňujete sa s týmito ustanoveniami vyhlášky? Treba pritom vziať do úvahy, že väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov patrí medzi laikov, ktorí môžu uzatvoriť aj „dohodu neinformovaných“?

prof. Ing. Jaroslav Valášek, PhD.
SvF STU v Bratislave
Katedra technických zariadení budov

1. Ohľadom znenia vyhlášky sa môžem zamerať predovšetkým na problematiku teplej vody, preto z položených otázok odpovedám len na prvú. Podľa vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z. a aj jej nového znenia (§ 9 ods. 1) sa náklady na prípravu teplej vody delia na základnú zložku (10 %) a spotrebnú zložku (90 %). Tento paragraf dopĺňa aj údaj o mernej spotrebe energie na výrobu teplej vody (TV) v prípade, že v objekte nie sú inštalované určené meradlá. Toto rozdelenie je logické za predpokladu realizovania energeticky úsporného energetického systému TV navrhnutého podľa platných technických noriem a právnych predpisov. Ak sa nová vyhláška odvoláva na vyhlášku MH SR č. 152/2005 Z. z., počíta s tým, že teplota vody pri konečnom spotrebiteľovi je najmenej 45 °C a najviac 55 °C. Teoretická potreba tepla na ohrev 1 m3 pitnej vody je pri prvej teplote 40,6 kWh/m3, pri druhej teplote 52,2 kWh/m3. Pri rovnakých nameraných prietokoch vo dvoch bytoch platí spotrebiteľ za spotrebnú zložku rovnakú sumu. Odberateľ s teplotou 45 °C však zaplatí za dodanú tepelnú energiu o 28 % viac než odberateľ s teplotou TV 55 °C. Ako sa to spravodlivo odzrkadlí v 10-percentnej základnej zložke?

Pri mernej spotrebe 75 kWh/m3 na výrobu energie podľa novej vyhlášky je pri konečnej teplote 55 °C účinnosť ohrevu 70 %, pri teplote 45 °C je to dokonca 55 %. O aké distribučné systémy TV tu v čase prísnych energetických hodnotení ide? Alebo tento údaj len zvýhodňuje dodávateľa tepla?

Celkovo by som vyhlášku hodnotil takto:
a) Vyhláška nezohľadňuje terminológiu používanú v iných právnych predpisoch (vyhláška MVaRR SR č. 311/2009 Z. z.) a v technických normách STN EN, respektíve STN. V STN EN 806-1 (2003) sa v čl. 5. 1 okrem iného uvádza, že „pitná voda musí byť vhodná na ľudskú spotrebu, môže sa rovnako používať na varenie, umývanie a hygienické účely (pri teplote najviac 95 °C počas prevádzkovej poruchy)“. Vzhľadom na teplotu je to potom studená alebo ohriata pitná voda, respektíve teplá voda, skrátene TV. Z definície je zrejmé, že vodovod v budovách nedodáva žiadnu úžitkovú vodu, ako je uvedené v názve vyhlášky.

b) Vzhľadom na hygienickú bezpečnosť a možnosť bezproblémovej platby za spotrebovanú TV pri inštalovaných určených meračoch prietoku sa v druhej časti tejto normy platnej od roku 2005 uvádza, že:

  • podľa čl. 3.4.2 sa musí v systéme s prevádzkovou teplotou 60 °C zabezpečiť teplota TV nepretržite počas
  • 49 rokov (z celkovej životnosti 50 rokov sa na termickú dezinfekciu s teplotou 80 °C predpokladá 1 rok);
  • výpočtová teplota výstupnej vody z ohrievača je 60 °C a teplota TV pri vstupe cirkulačného potrubia do zásobníka môže poklesnúť najviac
  • o 5 °C. Z uvedenej požiadavky vyplýva, že na najnepriaznivejšom mieste distribučného systému TV môže klesnúť teplota TV na asi 57 °C (potom je používanie vodomerov legitímne a spravodlivé);
  • vo vyhláške sa používa termín množstvo vody. Z fyzikálneho hľadiska ide o objem, vyjadrovaný v litroch alebo v kubických metroch. V § 10 ods. 4 písm. d) sa dodané teplo udáva v kW, malo by to byť v kWh.
  •  
  • Vzhľadom na to, že pri spracúvaní novej vyhlášky sa neakceptovali bežné európske štandardy pre distribučné systémy TV – u nás prevzaté a v technickej praxi používané od roku 2003 –, hodnotím znenie tejto vyhlášky v oblasti problematiky teplej vody negatívne.

Ing. Karol Kehér 
Slovenská inovačná a  energetická agentúra
Regionálna pobočka Košice
riaditeľ

1. S vykonanou zmenou v § 7 ods. 1 vyhlášky sa stotožňujem. Proces zavádzania racionalizačných prvkov, nevyhnutných na hospodárnu prevádzku vykurovania, sa na Slovensku viac- -menej systematicky uplatňuje legislatívnymi nástrojmi už od roku 1992 (vyhláška MH SR č. 206/1992 Zb.). Vo všeobecnosti ide o inštaláciu regulačných prvkov, termoregulačných ventilov a pomerových rozdeľovačov tepla (PRT) na vykurovacích telesách. V súčasnosti má asi 90 % bytových domov inštalované tieto racionalizačné prvky. Výlučne vďaka nim sa za ostatných desať rokov podarilo znížiť konečnú spotrebu tepla na vykurovanie približne
o 30 %. Súbežne sa vyvíjal aj spôsob rozpočítavania tepla pre konečných spotrebiteľov, keď sa viac-menej implementovali postupy uplatňované v iných európskych krajinách. Pritom sa však pozabudlo, že máme určité špecifiká a teraz už aj skúsenosti z uplatňovania rozpočítavania tepla na základe exaktného merania množstva dodaného tepla.

Nemalou mierou sa o uvedenú úsporu tepla pričinili aj dodávatelia tepla, ktorých motivuje uplatňovaný mechanizmus regulácie ceny tepla. Pri súčasnom systéme regulácie ceny tepla nemajú dodávatelia tepla dôvod na zvyšovanie či „natláčanie“ tepla odberateľom, prekurovanie bytov (ako v minulosti). Práve naopak, optimálnou reguláciou parametrov vykurovacej vody sa snažia eliminovať straty pri výrobe a distribúcii tepla. V opačnom prípade – vzhľadom na to, že nehospodárnosť nie je oprávnenou nákladovou položkou v cene tepla – by si dodávatelia produkovali finančnú stratu. Ich pozitívne motivačné správanie vyvolané reguláciou ceny tepla má za následok, že pri optimálnej regulácii parametrov vykurovacej vody na zdroji tepla sa funkcia termostatických ventilov na vykurovacích telesách obmedzuje na elimináciu vnútorných a vonkajších tepelných ziskov.

Užívateľom bytov nemožno vyčítať, že sa snažia znižovať svoju spotrebu tepla, a tým aj platby za teplo. Treba si však uvedomiť, že prílišným šetrením (trvalým uzatvorením ventilov na svojom vykurovacom telese) poškodzujú susedov, ktorí si chcú udržiavať požadovanú štandardnú vnútornú teplotu. Indikované údaje PRT v miestnostiach jedného konečného spotrebiteľa nezodpovedajú iba spotrebe tepla v tomto byte, ale nepriamo ich ovplyvňuje aj spotreba tepla v miestnostiach susedných bytov ostatných konečných spotrebiteľov. Ak by to tak nebolo, potom by v neobývanom byte s trvalo odstavenými vykurovacími telesami mala byť teplota blízka teplote vonkajšieho prostredia. V skutočnosti v takýchto bytoch ani pri mínusových teplotách vonkajšieho vzduchu (vplyvom prechodu tepla zo susedných vykurovaných bytov) neklesá vnútorná teplota pod 15 až 17 °C. V praxi sa potom vyskytujú prípady, keď rozdiely v platbách za vykurovanie, určených na základe indikovaných údajov PRT v porovnateľných bytoch v bytovom dome, sú aj viac než dvojnásobné.

Vzniknuté anomálie nemôžu odrážať reálnu a technicky zdôvodniteľnú spotrebu tepla, za ktorú má konečný spotrebiteľ zaplatiť, a práve zmenený pomer delenia celkových nákladov na vykurovanie v novele vyhlášky na základnú a spotrebnú zložku prispeje aspoň sčasti k eliminácii technicky neodôvodniteľných rozdielov v platbách za teplo. Pritom sa podľa mňa konečnému spotrebiteľovi ponecháva dostatočný motivačný priestor na rozumné ovplyvňovanie vlastnej spotreby.

V súvislosti s delením nákladov za vykurovanie na základnú a spotrebnú zložku sa mi zdá nelogické, že platba za regulačný príkon na odbernom mieste sa rozdeľuje v pomere podľa indikovaných údajov PRT. Podľa môjho názoru sa táto zložka nákladov za dodané teplo má rozpočítať jednoznačne v základnej zložke.

2.
Zákonom o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. sa ukladajú povinnosti aj konečnému spotrebiteľovi, ktorý je okrem iného povinný umožniť v čase oznámeného termínu odčítanie údajov z určeného meradla alebo z PRT. Podľa môjho názoru je správne, že vyhláška rozlišuje medzi úmyselným neumožnením odčítania, pri ktorom sa určí spotrebná zložka ako súčin 1,5-násobku priemeru spotrebnej zložky, a neúmyselným neumožnením odčítania, pri ktorom sa určí priemer spotrebnej zložky. Medzi oboma prípadmi je zásadný rozdiel (pri úmyselnom neumožnení odčítania ide napríklad o nevpustenie do bytu, poškodenie alebo manipuláciu s PRT, pri neúmyselnom neumožnení odčítania ide napríklad o dlhodobý pobyt v zahraničí a pod.), preto by som to nezužoval iba do polohy odčítania alebo neodčítania údajov.

Priradenie 1,5-násobku priemeru spotrebnej zložky konečnému spotrebiteľovi, ktorý úmyselne neumožnil odčítanie, nie je podľa mňa sankcia, z tohto dôvodu sa nevyjadrujem ani k právnej neistote naznačenej v otázke. Vo všeobecnosti nepoznám prípady, pri ktorých by sa s uplatňovaním uvedeného ustanovenia vyhlášky vyskytovali v praxi problémy.

3. Vyhláška umožňovala aj dosiaľ rozdielnu aplikáciu jej ustanovení. Mnohé organizácie (najmä stavebné bytové družstvá) vykonávajú rozpočítavanie tepla podľa vlastných smerníc v rozsahu splnomocnení a podmienok určených vyhláškou. Žiadna vyhláška, ktorou sa určujú pravidlá rozpočítavania, nemôže detailne určiť postup riešenia všetkých problémov a rozličných špecifických situácií (vplyv nemeraných tepelných ziskov, blokovanie minimálnej teploty v miestnostiach zamedzením úplného zatvorenia termostatických ventilov, uplatňovanie, resp. neuplatňovanie koeficientov zohľadňujúcich polohu bytov v dome, spôsoby rozpočítania pri zmene vlastníka bytu a pod.), ktoré majú vplyv na rozpočítanie dodaného tepla na vykurovanie. 

Osobne, naopak, vítam zvýšenú „voľnosť“ vyhlášky a je len na odborných firmách, ktoré vykonávajú rozpočítavanie, ako túto možnosť využijú. Iba ten, kto vykonáva rozpočítavanie a môže vzájomne porovnávať výsledky rozpočítavania na základe prijatých postupov, má možnosť ich analyzovať a navrhovať prípadnú korekciu. Samozrejme, bez systematického, transparentného, odborného a zrozumiteľného vysvetľovania konečným spotrebiteľom (vlastníkom bytu) to nepôjde.

Dr. h. c. h. doc. Ing. Vladimír Mošat, CSc.
Štátna energetická inšpekcia, Trenčín
vedúci služobného úradu – generálny riaditeľ

1. Pomer základnej a spotrebnej zložky 60 : 40 % z celkových nákladov na dodané teplo uvedený v § 7 ods. 1 vyhlášky hodnotíme kladne. Vychádzalo sa zo skúseností odberateľov a konečných spotrebiteľov tepla, inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej ŠEI), ako aj zo skúseností z Českej republiky. Prax ukázala, že pri menšom pomere základnej a spotrebnej zložky nákladov, napríklad 30 : 70 %, sa koneční spotrebitelia zameriavajú na enormné šetrenie teplom v byte regulovaním prietoku teplonosného média do vykurovacieho telesa. V prvom rade spôsobujú zníženie povrchových teplôt obvodového plášťa na hranicu rosného bodu, v dôsledku čoho pri nevetraných priestoroch dochádza k roseniu a následnému plesniveniu vnútornej strany obvodových stien, najmä pri výskyte tepelných mostov. Výrazne sa to prejavuje po výmene drevených okien za plastové, keď sa eliminuje prirodzená infiltrácia vzduchu cez škáry okien. Pri tzv. vnútorných bytoch možno šetriť teplom na úkor suseda, ktorý má nastavené regulovanie vykurovacích telies na vyhláškou určenú teplotu v miestnosti. Teplo prechádza z prostredia s vyššou teplotou do prostredia s nižšou teplotou. Vnútorný byt, ktorého vlastník enormne šetrí teplom alebo je odcestovaný a má zatvorené ventily na vykurovacích telesách, sa dokuruje susednými bytmi, ktoré sa správajú štandardne. Väčšina PRT danú tepelnú pohodu „šetriaceho“ bytu nezaznamená, ale zaznamená len teplo dodané daným vykurovacím telesom v miestnosti, niekedy nulové.

Na základe týchto skúseností je spravodlivejšie, keď všetci vlastníci bytov platia vyššiu časť za základnú zložku (60 %) a nižšiu časť za spotrebnú zložku (40 %), keďže spotreba tepla z vlastných vykurovacích telies v byte vrátane využitia tepla zo  susedného bytu je úmerná predovšetkým ploche bytu. Nie je technicky možné, aby dva rovnako veľké byty mali rozdiel v spotrebnej zložke nákladov niekoľkonásobne vyšší alebo nižší pri takmer rovnakej tepelnej pohode v bytoch. 

2. Pri tejto otázke ide o dva prípady. V prvom prípade ide o poruchu pomerových rozdeľovačov tepla, kde úmyselnosť alebo neúmyselnosť poruchy vyhláška nerieši. Pri bežnom používaní sa PRT poškodí výnimočne. Ak je však poškodený, mala by to potvrdiť oprávnená osoba, t. j. po demontovaní a následnej kontrole, pri ktorej by sa mali protokolárne deklarovať miera a rozsah poškodenia, prípadne spôsob, akým mohlo k poškodeniu dôjsť. V žiadnom prípade by odborné posúdenie nemala vykonávať osoba, ktorá odčítava PRT, alebo odberateľ tepla, keďže na to nemajú dostatočnú kvalifikáciu a oprávnenie.

V druhom prípade ide o to posúdiť, či neumožnenie odčítania údajov PRT (ale aj určených meradiel spotreby teplej a studenej vody) bolo úmyselné alebo neúmyselné. ŠEI posudzuje takýto prípad tak, že ak je zo strany odberateľa tepla preukázateľné, že konečný spotrebiteľ ani po druhej výzve neumožní odčítať PRT, považuje sa to za úmysel. Preukázateľnosť druhej výzvy sa musí dokladovať poštovou doručenkou. Ak je konečný spotrebiteľ dlhodobo odcestovaný alebo hospitalizovaný, je povinný nejakou cestou zabezpečiť sprístupnenie bytu. Kontaktnú osobu by mal nahlásiť odberateľovi tepla. Vo vyhláške uvedený § 7 ods. 5 považujeme za správne formulovaný.

3. Vo vyhláške sa v niektorých paragrafoch konečným spotrebiteľom umožňuje, aby sa dohodli inak, ako sa predpisuje. Vyhláška sa odvoláva na zákon č. 182/1993 Z. z., ktorý nemôže suplovať pravidlá rozpočítania tepla dané energetickou legislatívou. Tento zákon len upravuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov týkajúce sa vzťahov medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcami bytov.

Zásadne nesúhlasíme s možnosťami danými vo vyhláške, aby sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli inak.

S týmito prípadmi dohody máme už skúsenosti. Odborné rozhodnutia nemožno ponechať na väčšinu laikov – nevedia dať iné a lepšie riešenie, ktoré by bolo aj technicky odôvodniteľné. Nestačí, aby sa demokraticky podľa zákona prehlasovala menšina, ktorá má napríklad nepriaznivú polohu bytu v dome, ale aby sa pokiaľ možno spravodlivo, technicky preukázateľne a aj eticky únosne takéto riešenie mohlo zdôvodniť. Vychádzať sa musí predovšetkým z týchto zásad. Nespravodlivé riešenia vždy prinášajú nevraživosť medzi susedmi, technicky odôvodniteľné riešenia sa môžu kritizovať, ale podľa nás sú spravodlivejšie.

Eliana Kostolányová
ista Slovakia s. r. o., dodávateľ rozúčtovania nákladov na teplo a ostatných nákladov spojených s užívaním bytov zástupca riaditeľa spoločnosti
 
1. Toto nové znenie vyhlášky hodnotím negatívne, a to preto, že takýto pomer základnej a spotrebnej zložky nemotivuje užívateľov bytov k šetrnému zaobchádzaniu s teplom. Našťastie, pre progresívne a ekologicky uvažujúcich užívateľov dáva § 7 ods. 10 vyhlášky možnosť variabilne si zmeniť pomer základnej a spotrebnej zložky.

2. Ak hovoríme o neodčítaných bytoch, dodávateľ rozúčtovania nemá ako posúdiť úmyselnosť, resp. neúmyselnosť nesprístupnenia bytov, ak v odpočtovom protokole nie je jednoznačná poznámka, že užívateľ odmietol sprístupniť byt, podpísaná svedkom v podobe suseda alebo zástupcu vlastníkov bytov. Z praxe vieme, že mnoho užívateľov zneužíva práve toto ustanovenie. Vedia, že je pre nich omnoho výhodnejšie celoročne a bez akýchkoľvek obmedzení kúriť a napokon neumožniť odčítanie bytu, a tak platiť „iba“ priemernú cenu za teplo. Z nášho pohľadu je to najčastejší spôsob kradnutia tepla, navyše legálny! Tento problém by však mali definitívne odstrániť pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (PRVN) s diaľkovým zberom dát, pri ktorých odpočte nie je súčinnosť užívateľa potrebná. Toto ustanovenie je preto akceptovateľné iba v prípade poruchy PRVN, ak autorizovaný technik potvrdí, že nešlo o úmyselné poškodenie meracieho zariadenia.

3. Vo vyhláške sa zrušili štandardy spôsobu rozúčtovania tepla, ktoré sa minimálne na úrovni základného výpočtu definovali v pôvodnej vyhláške ÚRSO č. 630/2005 Z. z., a to v § 7 ods. 10, čo vôbec nepovažujeme za šťastné riešenie.

Z pohľadu našej spoločnosti so špecializáciou rozúčtovanie tepla je variabilita rozúčtovania štandardnou záležitosťou, nevieme si však celkom predstaviť, ako sa jednotliví správcovia, ktorí vykonávajú rozúčtovanie pre objekty vo svojej správe, vyrovnajú so softvérovou náročnosťou rozličných výpočtových metód. Mám na mysli rozličné spôsoby výpočtu odhadov spotreby, no najmä rozličné možnosti základného výpočtu ako takého.  

Na základe skúseností našich sesterských firiem po celej Európe môžeme zodpovedne povedať, že rozúčtovanie vo vyspelých európskych krajinách sa riadi čo možno najjednoduchšími pravidlami, no jednoznačne legislatívne definovanými, čo prináša užívateľom aj dodávateľom rozúčtovania transparentnosť v prípade reklamácií a iných sporových konaní. Žiaľ, neprehľadnosť zákonov je v tejto krajine už štandardom.

Jozef Popluhár
Slovenský zväz bytových družstiev
Technická sekcia

1. Z pohľadu rozpočítavania základnej a spotrebnej zložky možno hodnotiť znenie vyhlášky viac kladne ako negatívne. Za pozitívum považujeme pomer základnej zložky, ktorá tvorí 60 % nákladov na vykurovanie, a spotrebnej zložky, ktorá tvorí 40 % nákladov rozpočítavaných podľa nameraných hodnôt PRVN, čím sa podstatne upraví rozdiel v platbách a zvýši sa korektnosť rozpočítavania.

Ako negatívum vo vyhláške vnímame pevne stanovený pomer 60 : 40 %. Aktuálnym znením sa nestanovujú limitné hodnoty, v ktorých sa môžu vlastníci na domovej schôdzi dohodnúť, pričom sa im ponecháva možnosť dohodnúť sa na čomkoľvek, teda aj na rozpočítavaní v pomere 0 % základnej zložky a 100 % spotrebnej zložky. Vzniká tu potom riziko tzv. nulových bytov, teda bytov, ktoré aj napriek tomu, že budú mať zabezpečenú určitú tepelnú pohodu prechodom tepla stavebnými konštrukciami, nebudú za spotrebované teplo platiť. Tepelnú pohodu dosiahnutú v takomto byte zaplatia ostatní vlastníci, najmä v bytoch s nepriaznivou polohou miestnosti.

2. Ten, kto zabezpečuje odčítanie nameraných hodnôt, má zo zákona stanovenú oznamovaciu povinnosť s uvedením termínu a času, kedy sa odpočítavanie vykoná. Každý vlastník bytu má zákonom č. 657/2004 Z. z. stanovenú povinnosť sprístupnenia bytu na odpočty. Ak tak neurobí, porušuje zákonné ustanovenia. Prenášať posudzovanie úmyslu na správcu, ktorý rozpočítava teplo, je podľa nášho názoru nesprávne, keďže v prípade neodčítania nameraných hodnôt PRVN, ktoré neumožnil konečný spotrebiteľ, sa dá len veľmi ťažko dokazovať úmyselné nesprístupnenie bytu na odpočty. Preto sa prikláňame k spôsobu rozpočítavania náhradným spôsobom.

3. Ustanovenie § 7 ods. 10, ktoré umožňuje vlastníkom dohodnúť sa na domovej schôdzi na čomkoľvek, môže v budúcnosti spôsobiť vážne konflikty záujmov. V bytových domoch sa vytvorí väčšina zvýhodnených, ktorí budú minimálne zainteresovaní na platbách za teplo, a takýto komfort za nich zaplatia iní – vlastníci v okrajových bytoch. Žiaľ, na takéto konanie vlastníkov neexistuje opravný prostriedok, veď všetko sa udeje v zmysle zákona. Vo vyhláške chýbajú najmä hranice, v ktorých by sa vlastníkom umožnilo rozhodovať o spôsobe rozpočítavania, čím by sa do určitej miery zabezpečovala vyššia korektnosť rozpočítavania. Nie je vhodné ponechať vlastníkom úplnú voľnosť v rozhodovaní.

Ing. Juraj Šmelík

Thermo-eco-engineering, s. r. o., projekčná kancelária
projektant, konateľ

1. Nové znenie vyhlášky hodnotím viac kladne ako negatívne, mám však k nemu vážne výhrady. Pri vykurovaní dochádza k výmene tepla medzi bytmi cez vnútorné stavebné konštrukcie. Už rozdiel v teplotách v bytoch okolo 3 °C znamená, že chladnejšiemu bytu stačí prijímať teplo cez steny – z okolitých bytov. Táto, susedmi udržiavaná teplota (v prostredných bytoch bežne 19 až 20 °C pri trvalo vypnutých vykurovacích telesách) sa nedosahuje zadarmo. Pri pôvodnom znení vyhlášky č. 630/2005 Z. z. sa táto výmena tepla dostatočne nezohľadnila, v dôsledku čoho vznikali neprimerane veľké rozdiely v platbách bytov. Na jednej strane úžasné úspory časti bytov, podstatne nižšie než to zodpovedá teplotám v nich dosahovaných, na druhej strane neprimerane vysoké náklady iných bytov, často zodpovedajúce množstvu tepla, ktoré ani nemožno vykurovacou sústavou do bytu dopraviť. Nový pomer podľa vyhlášky č. 358/2009 Z. z. vytvára podmienky na korektnejšie rozpočítanie nákladov na vykurovanie.

Moje výhrady spočívajú v tom, že pevne definovaný pomer 60 : 40 % nemusí univerzálne vyhovovať na korektné rozpočítanie, a to z dvoch hlavných dôvodov:
a) v zateplených domoch je podiel vnútornej výmeny tepla na udržanie teploty bytu ešte vyšší ako pri nezateplených objektoch, preto aj pri použití nového pomeru môže dochádzať k neprimerane veľkým rozdielom v platbách;

b) na rozpočítanie nákladov na vykurovanie sa používajú nielen pomerové rozdeľovače a bytové merače tepla, ale aj prístroje založené na meraní iných parametrov – pri rozpočítaní nesledujú len teplo prijaté z vykurovacích telies, ale aj vnútornú teplotu vo vykurovanej miestnosti. Na rozpočítanie podľa takýchto prístrojov je spôsob rozpočítania definovaný vyhláškou č. 358/2009 Z. z. nevhodný.

Nie som priaznivcom pevne definovaného pomeru základnej a spotrebnej zložky, pretože na to, či pomer na korektné rozpočítanie vyhovuje, alebo nie, vplýva množstvo iných, vopred neznámych, náhodných parametrov. Som presvedčený, že by bolo vhodnejšie definovať limity pre maximálne prípustné odchýlky platieb bytov na štvorcový meter od priemerných nákladov na štvorcový meter v dome. Takáto definícia by umožnila potrebnú voľnosť pri optimalizácii spôsobu rozpočítania a zároveň by zabránila vzniku neprimerane veľkých rozdielov v platbách.

2. V zákone o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. v § 17 ods. 5 sa uvádzajú povinnosti konečného spotrebiteľa. Ak niekto neumožní odpočet, porušuje zákon. Bez ohľadu na to, či úmyselne, alebo neúmyselne. Skúmať úmysel je irelevantné. Konečný spotrebiteľ si môže vybrať: buď umožní odpočet, alebo akceptuje náhradnú spotrebu podľa § 7 ods. 4. Citované znenie § 7 ods. 5 nepokladám za správne, pretože navádza konečného spotrebiteľa na odopretie odpočtu (s vhodným zdôvodnením) a zároveň bráni vykonávateľovi rozpočítania pri odopretí odpočtu použiť § 7 ods. 4.

3. Vzhľadom na to, že metodika rozpočítania definovaná vo vyhláške nemusí viesť ku korektnému rozpočítaniu, pokladám za nevyhnutné, aby vo vyhláške existovala možnosť zmeny a nahradenia niektorých ustanovení. Umožniť však dohodu o hocičom nepokladám za správne. Vyhláška umožnením dohody dáva vlastníkom bytov do rúk veľmi nebezpečnú zbraň, a to bez upozornenia na nebezpečnosť a bez návodu na použitie.

Vlastníci bytov rozhodujú v zjavnom konflikte záujmov. Vlastník bytu je zainteresovaný na vlastnej platbe a nemá nijaký záujem rešpektovať záujmy susedov. V bytových domoch sa veľmi ľahko vytvorí koalícia „výhodných“, ktorí popierajú práva svojich susedov – vlastníkov bytov v okrajových polohách, ktoré tvoria štít ochraňujúci ostatné byty, a bytov, čo cez steny vykurujú svojich susedov. Je veľmi lákavé odhlasovať si spôsob rozpočítania, pri ktorom za môj komfort zaplatia iní. Najhoršie je, že proti takejto dohode vlastníkov v konflikte záujmov neexistuje žiadny opravný prostriedok.

To, čo by podľa môjho názoru malo byť hlavnou úlohou vyhlášky a čo verejnosť od vyhlášky o rozpočítaní očakáva, je korektnosť rozpočítania, ochrana spotrebiteľov pred neprimeranými platbami a pred nekorektnými dohodami. To vo vyhláške chýba a vnímam to ako jej hlavný a zásadný nedostatok. Vyhláška, ktorá umožňuje prelomiť svoje ustanovenia nadpolovičnou väčšinou, je úplne zbytočná, pretože tá istá nadpolovičná väčšina dosiahne svoj cieľ bez ohľadu na to, či takáto vyhláška existuje, alebo nie.

Ing. Matej Gerboc
ESM-YZAMER, energetické služby a monitoring, s. r. o.
projektant

1. Znenie vyhlášky vnímam kladne – jednoduchým spôsobom a bez zbytočnej diskusie zasadzuje rozpočítavanie nákladov na vykurovanie do fyzikálne zdôvodniteľných medzí. Pri mnohých objektoch, kde neexistovala ochota dohodnúť sa na inom pomere ako na pôvodne zaužívaných 70 : 30, to bude znamenať výrazný posun smerom k vyššej spravodlivosti rozpočítavania. Samozrejme, vo vyhláške stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky nie je liekom na všetko, je však dobrým východiskom. Navyše, vlastníkom sa dáva možnosť, ak budú chcieť a dokážu sa dohodnúť, realizovať rozpočítavanie aj inak – a ja dúfam, že lepšie.

2. Bolo by pekné, keby to mohlo fungovať podľa súčasného znenia vyhlášky. Na základe praktických skúseností sa však javí ako takmer nemožné jednoznačne preukázať, že k znemožneniu odpočtu došlo úmyselne. Preto by bolo vhodnejšie presunúť zodpovednosť za realizáciu odpočtu na samotného vlastníka bytu tak, aby bol motivovaný umožniť odpočet alebo aspoň dodatočne nahlásiť stav meračov. Hrozba penalizácie môže byť tou správnou motiváciou. Z tohto dôvodu som presvedčený, že všetci spracovatelia rozpočítavania by privítali jednoznačné pravidlá, podľa ktorých možno penalizáciu uplatniť.

3. Možnosť dohody vlastníkov jednoznačne vítam, a to aj s tým rizikom, že môže ísť o dohodu neinformovaných. Som presvedčený, že možnosť dohodnúť sa v mnohých prípadoch otvára cestu k lepšiemu a spravodlivejšiemu rozpočítavaniu nákladov na teplo. Určite by však bolo vhodné, aby sa vo vyhláške určili aspoň základné medze na ochranu vlastníkov bytov pred zmätočným spôsobom rozpočítavania, ktorý odporuje stavebnej fyzike, logike a niekedy aj dobrým mravom.

(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov, Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.