Tamara Horová Kolaříková: Veľmi rada používam motív okna z interiéru do interiéru

V roku 2017, dva roky po skončení štúdia a nazbieraní zahraničných skúseností, spoluzaložila architektka Tamara Horová Kolaříková ateliér RDTH. Má rada poriadok a efektivitu a jej prenesenie do procesu práce.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Hrdá je na realizáciu nového domu so starým mlynom na Slovensku, za ktorú bolo štúdio nominované na cenu Slovenskej komory architektov. A tiež na svojich kolegov, s ktorými sa podľa jej slov pri práci skvelo dopĺňajú.

Profesia architekta už dávno nie je dominantou mužov, aj tak, aké to je – byť ženou architektkou?

Pri práci nepremýšľam o tom, či som žena, alebo muž. Občas sa stretávam s nejakým očakávaním, ktoré vychádza zo stereotypného vnímania ženských a mužským rolí, čo nie je príjemné, ale myslím, že toto sa deje vo všetkých profesiách.

Podľa niektorých názorov sú ženy architektky v porovnaní s mužmi lepšie v multitaskingu a efektívnejšie využívajú čas. Sú emocionálnejšie než muži a dokážu sa viac sústreďovať na detail. Vidíte to rovnako?

Nerada by som generalizovala. Myslím, že emocionalita je vlastne skvelá, pokiaľ ju človek dokáže správne využiť. Chápať vlastné emócie a dokázať s nimi racionálne narábať je podľa mňa naozaj cenné. Sú to predsa často emócie, ktoré nás v živote poháňajú a sú hybnou silou či motorom našich činov.

Orientácia na detail je podľa mňa tiež individuálna, čo môžem hodnotiť len z vlastných skúseností. Ja postupujem vždy od širšieho kontextu smerom k detailu, čím sa zase vraciame k tej štruktúre a premyslenosti.

Na vašom profile uvádzate, že milujete poriadok, efektivitu, štruktúrovanosť a premyslenosť vecí… Môžete nám váš prístup priblížiť?

Mám veľmi rada moment, keď človek v živote nájde kľúč k fungovaniu určitých zákonitostí. V práci je to nachádzanie toho optimálneho riešenia. Ja ho nachádzam tým, že pomerne dosť času trávim analyzovaním problému a požiadaviek klientov, návrhom nového poriadku a testovaním, či to skutočne všetko dokopy funguje. Zároveň nemám rada plytvanie časom a energiou.

Preto sa snažím, aby naša práca nevyšla navnivoč, čo sa v našom odbore stane veľmi jednoducho vplyvom mnohých externalít. Ten môj poriadok sa prejavuje úplne vo všetkom. Nemôžem pracovať, keď mám na stole viac vecí ako počítač, ceruzku, papier a kávu, potrebujem mať jasno v osobných aj pracovných vzťahoch a mať absolútne jasné ciele.

Viac ako sedem rokov pôsobíte ako spoluzakladateľka v štúdiu RDTH. S vašimi partnermi, spoluzakladateľom ateliéru Reném Dleskom a senior architektom Kristiánom Vnučkom, si podľa vášho vyjadrenia skvelo rozumiete, ctíte podobné princípy a dopĺňate sa. V čom sa dopĺňate?

Každý z nás je osobnosť, ktorá prináša do tímu niečo špecifické. René je strašne fajn, ľudia ho majú radi, je bezprostredný a dokáže byť nad vecou, čo je na nezaplatenie. Kristián má neuveriteľný prehľad, je naozaj mimoriadne vnímavý a nepohybuje sa tak v zabehnutých koľajach ako ja a René.

Ja som, trúfam si tvrdiť, vďaka svojej láske k poriadku a k efektivite schopná priniesť štruktúru do procesu práce, neustále pripomínam kontext nielen v rámci projektu, ale aj v zmysle smerovania našej práce.

Čo vás na vašej práci baví najviac?

Asi ako každý/á architekt/ka si dosť užívam fázu architektonickej štúdie a tiež veľmi rada chodím na stavbu. Rada sa zhováram s ľuďmi, ktorí pracujú rukami a je strašne fajn, keď spoločne dokážeme vyriešiť nejakú nečakanú skutočnosť. Samozrejme, naozaj ma veľmi teší spätná väzba klientov, ktorým sa v našich realizáciách dobre žije.

S akými materiálmi pracujete najradšej?

So surovými materiálmi ako betón, drevo, tehla, sklo. Veľmi rada používam v interiéri motív okna z interiéru do interiéru a sklo, či už číre, mliečne, alebo rebrované. Dokáže to priniesť do zdanlivo malých priestorov dosť vzduchu.

Tiež sme sa niekoľkokrát v kancelárii zhovárali o tom, že nemôžeme stále kresliť kúpeľne, kde všetko vychádza na škárorez kachličiek 10 x 10 cm. Je to pre stavbu dosť náročné, ale aj tak to vždy nakoniec nakreslíme. Asi to tak skrátka máme radi.

Na ktoré realizácie vás a vášho štúdia ste najviac hrdá?

Opatová II – Nový dom so starým mlynom na Slovensku je jednoznačne najúspešnejší medzi laickou aj odbornou verejnosťou, ale som hrdá aj na bytový dom v ulici Bořivojova v Prahe kvôli náročnosti stavebného konania, aj keď to je vlastne celkom skromný a obyčajný dom.

Za spomínaný projekt Nový dom so starým mlynom v obci Opatová na západnom Slovensku získalo vaše štúdio nomináciu Slovenskej komory architektov 2022, všimli si ho aj zahraničné médiá. Čo sa vám v ňom podarilo?

Ten dom je absolútny novotvar, pritom do tej malej dedinky sadne ako uliaty. Časť domu, ktorá je nová a atypická, pracuje s tvarovými archetypmi, ale zároveň sa nesnaží konkurovať budove pôvodného mlyna. Dobre reaguje na svoje okolie, dopĺňa ulicu a vytvára súkromie pre rodinu vo dvore. Cenu CE ZA AR sme nevyhrali, bola to nomináciu, ktorú si však veľmi vážime.

V minulom roku vďaka návrhu vášho štúdia vznikol v pražskej pasáži Černá růže obchodný priestor Zľavomatu, keď „výsledný jednoduchý scénický priestor je začiatkom cesty k zážitku…“. Ako riešite podobné výzvy, predsa len odlišné od častejších projektov bytov či bytových domov?

Postup práce bol takmer rovnaký ako pri rezidenčných projektoch, ale tu sme sa mohli trošku viac hrať a vlastne vytvoriť pôsobivú kulisu, ktorá môže by o to silnejšia, že v nej návštevník netrávi toľko času ako doma. Rada by som robila podobných zadaní viac. Užili sme si to.

Kde by ste vo svojej profesii chceli byť o desať rokov?

Chcela by som, aby sme sa venovali vereným zákazkám a by sme si mohli odvoliť robiť viac súťaží. Rozhodne si prajem udržať náš tím a dopriať nám všetkým, aby sme sa stále rozvíjali a rástli ako jednotlivci aj ako celok.

Preklad: Andrea Veselá