Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Vaillant
  • HELUZ

Rekonštrukcia šikmej strechy rodinného domu

image 91444 25 v1

Jedným z hlavných dôvodov na rekonštrukciu strešnej konštrukcie je zníženie spotreby energie na vykurovanie. Túto požiadavku možno dosiahnuť pridaním ďalšej vrstvy tepelnej izolácie alebo výmenou existujúcej tepelnej izolácie za izoláciu s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami.

Väčšina existujúcich rodinných domov sa realizovala pred 40 rokmi a viac. Tieto domy boli navrhnuté podľa vtedy platných požiadaviek, možností stavebníka a dostupnosti materiálov. Jednotlivé konštrukcie svojimi vlastnosťami však v súčasnosti už novým požiadavkám takmer vôbec nevyhovujú. Zároveň v minulých rokoch výrazne rástli ceny za energiu, a to viedlo k hľadaniu úsporných riešení.

Na území Českej a Slovenskej republiky sa nachádza veľké množstvo rodinných domov, ktoré potrebujú alebo budú potrebovať zatepliť, a ich majitelia budú stáť pred otázkou, akú cestu si zvoliť.
Pred podobnou otázkou stál aj rodinný dom v južných Čechách. Noví majitelia kúpili starší rodinný dom a po nasťahovaní a prvej zime zistili, že aj napriek tomu, že vykurujú dom na vysokú teplotu, je v ňom stále chladno.

Aj počas letných mesiacov bola vnútorná klíma veľmi nekomfortná. Vedeli, že ide o starší rodinný dom, ktorý by potreboval zatepliť, ale že ho v zime nedokážu vykúriť, to ich prekvapilo. Keďže aj strešná krytina bola pomerne stará, rozhodli sa pre jej výmenu a zároveň aj doplnenie tepelnej izolácie v strešnej konštrukcii. So svojím zámerom sa obrátili na pokrývačskú firmu Strechy Bohemia, s. r . o.

Pôvodná skladba strešného plášťa

Projektovú dokumentáciu k domu nemali k dispozícii, a preto pokrývačská frima vykonala najskôr kontrolu existujúcej skladby a zistila, že strešný plášť je úplne bez zateplenia. Zatepelná bola stropná konštrukcia pod stropom 40 mm vrstvou sklenej vaty a heraklitom. Na strope bola voľne položená vrstva sklenej vaty s hrúbkou približne 120 mm (obr. 1).

Obr. 1 Pôvodné zateplenie na streche
Obr. 1 Pôvodné zateplenie na streche

Vata bola vlhká a bolo zrejmé, že dochádza k zatekaniu či odkvapávaniu vody na tepelnú izoláciu. Presah strechy bol vysypaný polystyrénovým granulátom a prekrytý sklenou vatou (obr. 2 a 3). Strešné okná vykazovali zavĺhanie (obr. 4). Parozábrana nebola zaistená. Po vykonanom prieskume sa pokrývačská firma obrátila so žiadosťou o pomoc vo veci návrhu tepelnej izolácie na technický servis spoločnosti Puren – výrobcu tepelných izolácií PIR, s ktorou dlhoročne spolupracuje.

Obr. 2 Pôvodné zateplenie strechy pri odkvape
Obr. 2 Pôvodné zateplenie strechy pri odkvape
Obr. 3 Pôvodný zásyp polystyrénovým granulátom
Obr. 3 Pôvodný zásyp polystyrénovým granulátom
Obr. 4 Pôvodné strešné okno
Obr. 4 Pôvodné strešné okno

Po demontáži skladanej starej pálenej strešnej krytiny uloženej na latách sa zistilo, že chýbajú kontralaty, ktoré zabezpečujú ventiláciu pod krytinou (obr. 5). Na niektorých miestach boli laty podložené. Toto podloženie malo tvoriť ventilačnú medzeru, ale zrážková voda sa na mieste lát zadržiavala.

Obr. 5 Pôvodné latovanie bez kontralát
Obr. 5 Pôvodné latovanie bez kontralát

Navrhnuté riešenie

Z dôvodu kombinácie rozličných materiálov v strešnom plášti sa ako efektívne riešenie ukázalo úplne nové zateplenie strechy. Odstránila sa sklená vata zo stropov v podkroví a medzi krokvami pri odkvapoch, odstránil sa polystyrénový granulát a demontovala sa krytina.

Novú skladbu zateplenia strechy (obr. 6) tvoria nasledovné vrstvy: parozábrana bežného typu pod krokvami, sklená vata s hrúbkou 160 mm medzi krokvami a tepelná izolácia PIR (Puren Plus) s obojstranným flísom a integrovanou doplnkovou hydroizolačnou vrstvou so samolepiacimi presahmi nad krokvami s hrúbkou 80 mm (obr. 7).

Obr. 6 Rez novou skladbou strechy
Obr. 6 Rez novou skladbou strechy
Obr. 7 Nová skladba strechy
Obr. 7 Nová skladba strechy

Spôsob osadenia nových strešných okien vidieť na obr. 8. Navrhnuté nové zateplenie strechy s prechodom tepla 0,16 W/(m2 . K) spĺňa odporúčané hodnoty pre nízkoenergetický dom (podľa ČSN 73 0540-2: 2011: Tepelná ochrana budov. Časť 2: Požiadavky). Nová skladaná pálená krytina uložená na latách má zabezpečené odvetranie ventilačnou medzerou s hrúbkou 40 mm pod krytinou. Kontralaty sú správne podtesnené v súlade s požiadavkami Cechu KTP a na základe odporúčaní dodávateľa tepelnej izolácie (obr. 9), a to tesniacim tmelom pod kontralatami.

Obr. 8 Nové strešné okno
Obr. 8 Nové strešné okno
Obr. 9 Tesnenie pod kontralatami
Obr. 9 Tesnenie pod kontralatami

Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že pred začatím rekonštrukcie strechy je vždy nevyhnutné vykonať overenie existujúceho stavu a vyhodnotiť tepelnotechnické vlastnosti – tepelný odpor existujúcej izolácie, vplyv vlhkosti na tepelnú izoláciu (obr. 10) a zabudované drevené prvky. Dodatočné doplnenie tepelnej izolácie na existujúcu konštrukciu bez komplexného posúdenia totiž môže viesť k zvýšeniu vlhkosti v strešnom plášti a vo vrstvách tepelnej izolácie.

Obr. 10 Vyhotovenie úžľabia
Obr. 10 Vyhotovenie úžľabia
Obr. 11 Kladenie krytiny
Obr. 11 Kladenie krytiny

Podmienky úspešnej realizácie

Opísaná stavba je vzorovým príkladom spolupráce medzi pokrývačskou firmou a dodávateľom tepelnej izolácie, ktorá je základom na úspešné zvládnutie rekonštrukcie. Ďalším dôležitým faktorom je, aby majitelia domu boli presvedčení o správnosti navrhutého riešenia a dôverovali firmám, do rúk ktorých sa rozhodli rekonštrukciu vložiť.

TIP
Dosky PIR s integrovanou hydroizoláciou

Pri použtí dosiek s integrovanou poistnou hydroizoláciou sa v jednom kroku doska položí, zabezpečí proti zatečeniu a ukotví sa kontralatou s dĺžkou 4 m, a to kolmou skrutkou na začiatku a konci tejto kontralaty a následne vo vzdialenosti 0,6 až 1 meter skrutkou pod uhlom 60°.

Po povrchu dosiek možno ihneď bezpečne chodiť bez obáv z pošmyknutia. Strecha je okamžite zabezpečená proti dažďu.
Ak sa použijú dosky PIR s integrovanou poistnou hydroizoláciou, dvaja pracovníci roznesú, položia a kontralatami pracovne prichytia 8 až 10 m2 dosiek PIR za hodinu.

TEXT: Ing. Luděk Kovář, puren GmbH
FOTO: archív autora

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 2/2017.