Partneri sekcie:
  • Heluz
  • Vaillant
  • SKSI

Opakujúce sa poruchy šikmých striech – ako ďalej?

image 90841 25 v1

Konštrukčné skladby šikmých striech sa za posledné roky zmenili. Spolu s tým súvisia aj poruchy, ktoré sa veľmi často opakujú, pričom mnohokrát nejde o poruchy zapríčinené výhradne pokrývačmi. V dôsledku čoho teda poruchy vznikajú, kto stojí za ich príčinou a aký prístup by sa mal zvoliť?

V prípade konštrukcií šikmých striech ide o poruchy, ktoré vznikajú v dôsledku viacerých skutočností. O aké presne ide?

Od 1. 1. 2013 vstúpila do platnosti nová zrevidovaná STN 73 0540-2: 2012: Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov.

Časť 2: Funkčné požiadavky. Podobnou revíziou prešla aj česká norma, ktorá bola zrevidovaná už v roku 2011. Revíziou týchto noriem sa zmenili požiadavky na prechod tepla stavebnými konštrukciami. To viedlo k aplikácii väčších hrúbok tepelných izolácií. Aby však tepelná izolácia poskytovala požadované izolačné vlastnosti, musí byť zároveň suchá.

Preto sa v rámci skladby strešnej konštrukcie šikmých striech navrhuje na interiérovej strane parozábrana a na exteriérovej strane difúzne otvorená poistná hydroizolácia. Na stavebnom trhu ponúkajú výrobcovia týchto materiálov veľké množstvo parozábran a poistných hydroizolácií a niekedy je dosť náročné spozorovať medzi nimi rozdiely.

Pokrývačom by mal výber jednotlivých materiálov uľahčiť projekt, ktorý by mal obsahovať detaily navrhovaných skladieb a riešenia strešného plášťa, vrátane opisu technických parametrov navrhnutých materiálov. Vo väčšine prípadov však pokrývači zhotovujú strechy na základe projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, tzn. podľa zjednodušenej dokumentácie bez vykreslenia detailov a opisu jednotlivých materiálov s uvedením ich technických parametrov.

Návrh skladby strešnej konštrukcie (strešného plášťa) potom vzniká u projektanta alebo u zhotoviteľa (pokrývača), ktorý nahrádza projektanta, rieši a vytvára detaily priamo na stavbe.

Zo zhotoviteľa sa tak stáva projektant, ktorý navrhuje a aplikuje materiály do strešnej konštrukcie na základe svojich odborných skúseností alebo informácií získaných od výrobcov strešných materiálov. Avšak, tu si treba uvedomiť, že každá strešná konštrukcia má svoje špecifiká a neplatí, že to, čo fungovalo na jednej stavbe, bude fungovať aj na druhej.

Porucha č. 1
Trojplášťová šikmá strecha – kondenzácia pod poistnou hydroizoláciou

Obr. 1 Skladba trojplášťovej šikmej strechy Tepelná izolácia z čadiča alebo zo sklenej vaty je vložená medzi krokvy. Na interiérovej strane sa nacháza parozábrana ľahkého typu z PE vystuženého mriežkou. Ako poistná hydroizolácia je použitá fólia z perforovaného polyetylénu s veľmi malou UV stabilitou, ktorá je voľne napnutá na krokvách.

Obr. 1 Skladba trojplášťovej šikmej strechy

Tepelná izolácia z čadiča alebo zo sklenej vaty je vložená medzi krokvy. Na interiérovej strane sa nacháza parozábrana ľahkého typu z PE vystuženého mriežkou. Ako poistná hydroizolácia je použitá fólia z perforovaného polyetylénu s veľmi malou UV stabilitou, ktorá je voľne napnutá na krokvách.

Trojplášťová konštrukcia s odvetrávacou medzerou nad tepelnou izoláciou a pod krytinou (obr. 1) vykazovala pomerne vysoké ochladzovanie pod strešným plášťom v zimných mesiacoch. Cez aplikovanú tepelnú izoláciu z čadiča alebo sklenej vaty s malou objemovou hmotnosťou ľahko prefúkaval vietor, a to cez nezlepené spoje poistnej hydroizolácie.

Obr. 2 Nevetraný priestor pod poistnou hydroizoláciou

Obr. 2 Nevetraný priestor pod poistnou hydroizoláciou

Počas zimných mesiacov tak strešná konštrukcia nespĺňala projektované parametre. Aby sa zachoval efekt prúdiaceho vzduchu, vlhký povrch tepelnej izolácie sa trvalo vysušoval, kondenzácia sa odvádzala pod poistnou hydroizoláciou (obr. 2) a poistná hydroizolácia sa v hrebeni musela prerezať. Uzatvorením ventilačných otvorov pri odkvape (obr. 3) a hrebeni (obr. 5) sa zabránilo ventilácii.

Obr. 3 Uzavretie prívodu vzduchu pri odkvape

Obr. 3 Uzavretie prívodu vzduchu pri odkvape

Zvýšená vzdušná vlhkosť skondenzovala na studenom povrchu poistnej hydroizolácie (obr. 4), pričom sa následne prekvapkala na parozábranu a začala na niektorých miestach vytekať do interiéru.
Táto chyba je častá pri realizáciách väzníkových striech a na strechách, na ktorých sa striedajú rozličné realizačné firmy bez vzájomnej koordinácie činností.

Obr. 4 Námraza pod poistnou hydroizoláciou
Obr. 4 Námraza pod poistnou hydroizoláciou
Obr. 5 Nevetraný hrebeň
Obr. 5 Nevetraný hrebeň

Porucha č. 2
Dvojplášťová šikmá strecha – kondenzácia na podhľade a pod poistnou hydroizoláciou

Obr. 6 Skladba dvojplášťovej šikmej strechy Tepelná izolácia z čadiča alebo sklenej vaty je vložená medzi krokvami na ich celú výšku. Na interiérovej strane je umiestnená parozábrana ľahkého typu z PE vystuženého mriežkou. Na tepelnej izolácii alebo na debnení je uložená poistná hydroizolácia s veľmi malým difúznym odporom a odolnosťou proti UV žiareniu.
Obr. 6 Skladba dvojplášťovej šikmej strechy

Tepelná izolácia z čadiča alebo sklenej vaty je vložená medzi krokvami na ich celú výšku. Na interiérovej strane je umiestnená parozábrana ľahkého typu z PE vystuženého mriežkou. Na tepelnej izolácii alebo na debnení je uložená poistná hydroizolácia s veľmi malým difúznym odporom a odolnosťou proti UV žiareniu.

Zmena normatívnych požiadaviek na zníženie tepelných strát viedla k vyplneniu priestoru medzi krokvami tepelnou izoláciou na báze čadiča alebo sklenej vaty v plnej výške (obr. 6). Pri kladení tepelnej izolácie medzi krokvy sa použilo tzv. drátkovanie alebo lankovanie, ktoré malo zabrániť jej vypadnutiu. Vata sa však vlastnou váhou prehýbala (obr. 7), na šikmej ploche sa zošmykovala, čím vznikali škáry medzi tepelnou izoláciou, ktoré predstavujú z tepelnotechnického hľadiska tepelné mosty.

Obr. 7 Priehyb tepelnej izolácie

Obr. 7 Priehyb tepelnej izolácie

Na takto nerovnú tepelnú izoláciu sa napla parozábrana. Bezpečne zlepiť spoje jednotlivých pásov parozábrany na nerovnom a nestabilnom podklade bolo takmer nemožné. Z tohto dôvodu parozábrana neplnila vždy svoju deklarovanú funkciu, nebola vzduchotesná a následne dochádzalo k vlhnutiu tepelnej izolácie, dadrokartónu (obr. 8), resp. paluboviek.

Obr. 8 Vlhnutie sadrokartónu
Obr. 8 Vlhnutie sadrokartónu

Zhotovitelia sa v tomto prípade spoľahli na tvrdenia výrobcov, že vyrábajú vysokodifúzne otvorené poistné hydroizolácie, ktoré prepustia prípadnú kondenzáciu vzniknutú v tepelnej izolácii.
Aplikácia vysokodifúznej poistnej hydroizolácie v kontakte s vysokodifúznou otvorenou tepelnou izoláciou (čadič, sklo) však ešte neznamená, že bude funkčnosť takejto skladby zaručená. Zaručiť 100 % tesnosť parozábrany je náročné.

Za určitých podmienok sa totiž stane, že sa kondenzácia objaví na spodnom studenom povrchu poistnej hydroizolácie (obr. 9). Aj napriek vysokej difúznej otvorenosti poistnej hydroizolácie vzniknú vodné kvapky na jej spodnej strane, ktoré nasiaknu do tepelnej izolácie, čím sa znížia jej tepelnoizolačné schopnosti. Prečo takýto jav vzniká?

Obr. 9 Kondenzácia pod poistnou hydroizoláciou
Obr. 9 Kondenzácia pod poistnou hydroizoláciou

Tesná konštrukcia s parozábranou so 100 % tesnosťou má hustotu toku vodnej pary cez konštrukciu 0,05 g/m2/hod. Pri netesnosti parozábrany do 0,1 % je hustota vodnej pary 36,2 g/m2/hod pri rýchlosti prúdenia vzduchu 1 m/s. To je približne 700-krát viac. Z tohto dôvodu už pri malej chybe v tesnosti parozábrany vznikne daný efekt.

Bežne používané difúzne otvorené poistné hydroizolácie na šikmé strechy od rozličných výrobcov majú rozdielnu difúziu vodnej pary (600 až 1 200 g/m2/24 hod, t. j. 25 až 50 g/m2/hod). Potom sa stane, že pri netesnosti v parozábrane vznikne pod difúzne otvorenou poistnou hydroizoláciou kondenzácia. Toto však zhotoviteľ nepredpokladá.

Porucha č. 3
Zatekanie okolo kontralát

Obr. 10 Vydutie tepelnej izolácie

Obr. 10 Vydutie tepelnej izolácie

Výrobcovia tepelnej izolácie z minerálnej vaty (sklo, čadič) zaviedli novinku, tzv. komprimované izolačné pásy. Tieto pásy sa po rozbalení a vložení medzi krokvy nafúknu. Vznikne vydutie a to zvyčajne smerom von (obr. 10). Následne sa zmenší vetrací prierez pod krytinou a vznikne nábeh na zatekanie preniknutej vody cez krytinu ku kontralatám (obr. 11).

Obr. 11 Vydutie tepelnej izolácie a zmenšenie vetracieho profilu
Obr. 11 Vydutie tepelnej izolácie a zmenšenie vetracieho profilu

Najväčšia perforácia je na mieste kontralát. Dĺžka klincov má totiž predpísanú kotviacu hĺbku. Kotviaca hĺbka klincov by mala byť 2/3 dĺžky klincov a pri použití lát a kontralát s výškou 40 mm sa hydroizolácia prepichne vždy vo vzdialenosti približne 330 mm (obr. 12).

Obr. 12 Perforácia hydroizolácie klincom v mieste kontralaty

Obr. 12 Perforácia hydroizolácie klincom v mieste kontralaty

A práve toto je dôvod častého zatekania okolo klincov. Pri nadkrokvovom zateplení skrutka perforuje aj tepelnú izoláciu a parozábranu (obr. 13). Z tohto dôvodu slovenský aj český Cech pokrývačov zaviedol v pravidlách pre pokrývanie striech požiadavku na dodatočnú tesnosť pod kontralatami (obr. 14 a 15).

Obr. 13 Perforácia hydroizolácie a tepelnej izolácie skrutkou pri nadkrokvovom zateplení strechy
Obr. 13 Perforácia hydroizolácie a tepelnej izolácie skrutkou pri nadkrokvovom zateplení strechy

Obr. 14 Tesnenie napeňovacou penou

Obr. 14 Tesnenie napeňovacou penou

Obr. 15 Tesniaca páska
Obr. 15 Tesniaca páska

TIP
Kedy tesniť pod kontralatami

Podľa pravidiel cechu sa požaduje pri zateplenýchs trechách nad obytným priestorom vždy tesnenie pod kontralatami bez ohľadu na bezpečný sklon krytiny.

Na záver

Uvedené poruchy vznikali na základe legislatívnych opatrení, ktoré súvisia s úsporou energie a realizáciou stavieb. Zväčšovanie hrúbok tepelných izolácií vyvolalo potrebu výroby iných typov poistných hydroizolácií. V súvislosti s tým sa objavili nové poruchy, ktoré v minulosti neboli.

Z vykonaných prieskumov pritom vyplýva, že približne 80 % porúch je zapríčinených realizačnými firmami a približne 20 % chybným materiálom. Výrobcovia strešných materiálov preto organizujú odborné školenia pre zhotoviteľov a projektantov. Žiaľ, zo strany zhotoviteľov je záujem o ďalšie vzdelávanie minimálny.

TEXT + FOTO: Luděk Kovář, Puren GmbH

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 1/2017.