Kotvenie zariadení na plochej streche
Ploché strešné plášte sú v súčasnosti častým konštrukčným riešením najmä pri priemyselných, bytových a občianskych stavbách s väčším pôdorysom. Pri týchto objektoch totiž predstavuje plochá strecha prijateľný kompromis z hľadiska investičných nákladov, konštrukčných možností a architektonického vzhľadu. Kvalita najčastejšie používaných strešných povlakových krytín je už dnes na vysokej úrovni, preto čoraz väčšmi vystupuje do popredia otázka kvalitného spracovania detailov, a to nielen v súvislosti s realizáciou, ale aj pri vypracúvaní samotného projektu. I naďalej platí staré známe izolatérske heslo: Čím menej detailov a prestupov povlakovou krytinou, tým lepšie. Žiaľ, realita je často opačná a dnes sa už zvyčajne nezaobídeme bez umiestnenia niektorých zariadení na strešný plášť. Preto treba týmto prípadom venovať zvýšenú pozornosť tak pri návrhu, ako aj pri realizácii.
Kotvenie pomocou základových roznášacích pätiek
Strešný plášť bez tepelnej izolácie
V prípade strešných plášťov bez tepelnej izolácie, keď je podkladová konštrukcia pod krytinou dostatočne pevná, riziko prerazenia krytiny základovou pätkou väčšinou nehrozí. Napriek tomu však treba základové pätky vypodložiť a povlakovú krytinu vystužiť (obr. 1). Modifikované asfaltové pásy SBS sú pri tomto spôsobe kotvenia vzhľadom na svoju hrúbku odolnejšie ako tenšie syntetické fólie.
 |
 |
| Obr. 1 | Obr. 2 |
Strešné plášte s tepelnou izoláciou
Návrh riešenia pre strešné plášte s tepelnou izoláciou je komplikovanejší, pretože pod základovú roznášaciu pätku treba položiť tepelnú izoláciu s malou deformáciou a dostatočnou únosnosťou v tlaku. Pri strešných plášťoch s klasickým poradím je vhodné v mieste predpokladaného uchytenia roznášacích pätiek použiť napr. penové sklo (obr. 2).
Samozrejme, iná – bezpečnejšia – situácia nastane v prípade skladieb s tzv. obráteným poradím vrstiev, keď cez separačnú, zväčša profilovanú fóliu možno zabetónovať pätku priamo na tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu s dostatočnou únosnosťou. Tento prípad je najbezpečnejší a zaisťuje dostatočnú mechanickú ochranu povlakovej izolácie, takže jej hrúbka ani materiál nie sú zvyčajne rozhodujúce. V prípade kotvenia do roznášacích pätiek však treba staticky posúdiť kotvené zariadenie nielen z hľadiska tiaže a následného pôsobenia na podkladové súvrstvie, ale aj z hľadiska vztlaku a tlaku vetra.
Kotvenie pomocou kotevných prvkov
Pri kotvení reklamných štítov alebo slnečných kolektorov je rozhodujúci tlak vetra. Práve preto sa často pri zachovaní rozumných dimenzií roznášacích pätiek nedá tento spôsob uplatniť. Do úvahy potom prichádza kotvenie do nosnej konštrukcie strešného plášťa pomocou kotevných prvkov, zvyčajne zámočníckej výroby, ktoré môžu mať rôzny tvar. V tomto prípade sa používajú dva základné varianty opracovania kotevných prvkov povlakovou izoláciou.
V priebežnej povlakovej krytine možno použiť kotvu s tzv. zverným spojom, t. j. s pevnou a posuvnou prírubou, ktorá pevne a vodotesne zviera zosilnenú povlakovú krytinu. Zverný spoj sa najmä v prípade syntetických fólií môže doplniť zatmelením vrchných prírub. Spodná príruba sa pevne ukotví do nosnej konštrukcie. Asfaltové pásy sa na ňu natavia a syntetické fólie podtmelia. Na posuvnej prírube sa potom môžu navariť rozličné typy upevňovacích stojok – či už z uzavretých, alebo z otvorených profilov (obr. 3).
Problém nastáva v prípade dynamického zaťaženia, keď sa pevná príruba vzhľadom na prenos vibrácií nedá ukotviť pevne do nosnej konštrukcie, takže tento spôsob nemožno použiť. Zverný spoj je takisto problematický pri strešných plášťoch s povlakovou izoláciou priamo na mäkkej tepelnej izolácii. Tu hrozí riziko prešliapnutia tepelnej izolácie počas údržby a následné pretrhnutie povlakovej krytiny o spodnú pevnú prírubu. Namiesto zverného spoja sa na takéto strešné skladby môže použiť variant tzv. diskontinuálnej povlakovej krytiny. Táto krytina sa napojí na kotevný prvok, napr. pomocou klampiarskej konštrukcie s prírubou. Klampiarske oplechovanie sa môže na kotevný prvok napojiť buď zvarom, alebo spájkovaním, prípadne kvalitným asfaltovým či polyuretánovým tmelom cez sťahovaciu objímku (obr. 4).
 |
 |
| Obr. 4 | Obr. 5 |
V súčasnosti sa za bezpečnejšie považuje vytiahnutie povlakovej krytiny na kotevný prvok. Pri asfaltových pásoch sa zväčša používa remeselný spôsob opracovania, ktorého princíp možno pochopiť z obr. 5.
Opäť je dôležité zovretie objímkou a dotmelenie vrchnej hrany. Tento princíp možno uplatniť pri uzavretých profiloch väčších priemerov. Minimálna hranica bezpečnej aplikácie je približne 5 až 8 cm. V prípade remeselného opracovania neuzavretých profilov vznikajú pomerne zložité detaily, ktoré – hoci môžu byť kvalitne zhotovené – predstavujú zvýšené riziko netesností (pozri obr. 6 a 7).
 |
 |
| Obr. 6 | Obr. 7 |
Na obr. 8 vidieť, že v praxi sa dokonca aj jednoduché prestupy izoláciou veľmi často realizujú nekvalitne. V tomto prípade izolatér zabudol dostatočne vytiahnuť povlakovú krytinu na zvislú plochu konštrukcie.
Problematika kotvenia do strešného plášťa je veľmi široká, preto nemožno v rámci jedného príspevku predstaviť celkový vyčerpávajúci prehľad všetkých riešení, ktoré prichádzajú do úvahy. Cieľom tohto článku bolo nasmerovať pozornosť na často podceňovaný detail prestupov kotvených prvkov izoláciou. Vzhľadom na dnešnú úroveň materiálovej bázy totiž tieto detaily v skutočnosti rozhodujúcou mierou podmieňujú dlhodobú funkciu strešného plášťa ako celku.
Ing. Ivan Misar
Foto a obrázky: autor
Autor je vedúcim technického oddelenia Siplast-Icopal, s. r. o., v Českej republike, spolupracovníkom A.W.A.L., s. r. o. – expertnej a poradenskej kancelárie so zameraním na stavebnú fyziku a stavebné izolácie a členom českej technicko-normalizačnej komisie TNK 65 – Izolácie stavieb.
