Prefabrikácia na Slovensku ešte neprekročila svoj tieň
Andrea Dingová Svetovým trendom súčasnosti sú flexibilné rozoberateľné stavby a zelené riešenia. Na Slovensku po nich zatiaľ, žiaľ, nie je dopyt. O tom, prečo je slovenský trh, pokiaľ ide o prefabrikovanú výstavbu a inovácie v stavebníctve, pomerne konzervatívny, sme sa rozprávali s Matejom Hrubým, obchodným riaditeľom firmy Peikko Slovakia.
Na Slovensku pôsobí firma Peikko 20 rokov, vo Fínsku oslávila 60. výročie. To je pomerne dlhý čas, aby ste vedeli zhodnotiť pokrok, ktorý v stavebníctve nastal. Aký markantný je, a v ktorých oblastiach je podľa vášho názoru najvýraznejší?
Ja nemám 60 rokov, takže to úplne neviem zhodnotiť zo svojej perspektívy. Stavebníctvo ako také je však nielen z môjho pohľadu, ale všeobecne vnímané ako veľmi konzervatívne odvetvie, ktoré má zároveň veľký potenciál prijímať inovácie, aby sa mohlo posúvať markantnejšie vpred. Stavebníctvo prijíma inovácie ťažšie aj preto, že investícia do bývania alebo celkovo do budov je jedna z tých najväčších, ktoré človek robí.
Je to konzervatívna investícia, takže všetci chceme ísť „na istotu“. Vyberáme si byty, domy, ktoré sú postavené z tradičných materiálov, o ktorých si myslíme, že sú overené časom, zároveň je ich životný cyklus dlhý. To znamená, že oveľa jednoduchšie sa inovácia prinesie do biznisu, kde sa sortiment, napríklad telefón, mení každé dva roky, tenisky každého pol roka. Budova vydrží 50, 70, 100 rokov, čo svojím spôsobom spomaľuje „obrátkovosť“ budov.
Tento aspekt však považujem za dobrý, lebo budovy sú udržateľné vtedy, keď sú trvácne a vydržia viac, ako je ich projektovaná životnosť. Takto sa na inovácie v stavebníctve pozeráme my ako dodávateľ nosných prvkov do konštrukcií. V našom prípade by sa dalo povedať, že nové materiály ani nie sú, lebo máme betón alebo železobetón, ktorý tu je minimálne 150 rokov, drevo, tehly, ktoré sú tu tisícročia. V podstate nejde o nové materiály, ale skôr o nové kombinácie v nosných konštrukciách alebo o nové riešenia detailov.
Čiže inovácie v stavebníctve, čo sa týka materiálov použitých v nosnom systéme, nie sú veľmi dramatické. Postupne sa v rámci moderného prístupu vyvíjajú nové technické riešenia alebo kombinácie materiálov. Výsledkom sú hybridné riešenia, spriahnuté konštrukcie, predpäté, ktoré sú tu tiež 50 a viac rokov. Zároveň zaznamenávame moderný prístup v projektovaní.
Ako vnímate pokrok v rámci spoločnosti Peikko?
Peikko začínalo pred 60 rokmi v garáži vo fínskom mestečku Lachty s výrobou antikorových spôn do prefabrikovaných stien. Peikko a prefabrikácia sú previazané od začiatku. Postupne sme rástli.
Kľúčové výrobky sme priniesli na trh približne pred 35 rokmi, čiže na začiatku 90. rokov. Boli to skrutkové spoje betónových prefabrikátov, spriahnuté nosníky Delta Beam. Na vývoji týchto výrobkov sústavne pracujeme. Potom sa začala expanzia do ďalších krajín. V tom čase bola v Škandinávii veľká kríza. A čo spraví podnikateľ, keď sa v domovskej krajine ocitne v kríze? Začne hľadať nové trhy.
Tak aj Peikko expandovalo do ostatných krajín v regióne, napríklad do Nemecka, a pred 20 rokmi sa dostalo zhodou náhod aj na Slovensko. Začali sme tu s menšou výrobou. V roku 2008 sme tu postavili nový výrobný závod, na pomery firmy Peikko pomerne veľký. Odvtedy máme na Slovensku veľmi silné zastúpenie. Začínali sme tu ako výroba pre ostatné krajiny v tomto regióne, predovšetkým pre Nemecko a iné západné krajiny. Postupne sa stále snažíme viac presadzovať aj na lokálnom trhu na Slovensku, ale aj v Čechách, Maďarsku a na Balkáne.
Ako sa vám darí tieto riešenia presadzovať, či už na slovenskom trhu, alebo na trhoch v ostatných krajinách, ktoré ste spomínali?
Ideme postupne, projekt za projektom. Momentálne sme v stavebníctve zaznamenali určitý posun. Ten vychádza z nedostupnosti pracovnej sily. Takýto trend otvára dvere prefabrikácii a riešeniam, ktoré vieme stavebníctvu poskytnúť. V 90. rokoch, keď nebol problém s dostupnosťou pracovnej sily, sa nám až tak nedarilo presadiť. Dnes je situácia iná a na trhu sa nám otvárajú dvere.
Aký je najväčší prínos v tejto oblasti v spoločnosti Peikko?
Na prínos sa môžeme pozrieť z toho pohľadu, že máme 60-ročnú históriu v rámci Európy a aj v rámci sveta. A tieto riešenia, ktoré boli vymyslené v iných krajinách, vieme ponúknuť slovenskému stavebníctvu. A to aj vďaka tomu, že tu máme silný tím. Napríklad v našej projekčnej kancelárii pracuje 30 odborníkov. Máme tu oddelenie výskumu a vývoja. Know-how, ktoré sme vďaka tomu získali, vieme poskytnúť slovenskému stavebníctvu. Čerpáme, samozrejme, aj z toho, čo sme sa naučili v iných krajinách.
Vypočujte si tento rozhovor ako podcast
Vašou doménou sú spriahnuté oceľobetónové nosníky pre štíhle stropné konštrukcie. V čom je toto riešenie odlišné od iných stavebných konštrukcií?
Ide o riešenie pre skelety. Čiže nosný systém, ktorý má podrobné nosné konštrukcie. Napríklad dosky alebo nosníky a stĺpy. Unikátny je v tom, že v porovnaní s klasickým železobetónovým nosníkom je tento strop štíhly a je skrytý. Teda akoby zapustený v úrovni stropného systému.
Väčšinou ide o dutinové predpäté panely, hovorovo nazývané aj spiroly. Jeho zapustenie umožňuje fakt, že ide o spriahnutú konštrukciu z ocele a betónu. Touto kombináciou sa dosahuje väčšia únosnosť ako pri klasickom alebo prefabrikovanom železobetóne. Vďaka tomu môže byť tento nosník subtílnejší. Teda sa „schová“ v strope.
Aké ďalšie riešenia viete investorom, developerom alebo stavebníkom ponúknuť?
Spriahnuté nosníky sú jedna kategória. Ďalšou kategóriou, ktorá je určená predovšetkým na priemyselnú výstavbu, sú skrutkové spoje prefabrikátov. V minulosti sa prefabrikáty zvárali a podobne ako pri panelovej výstavbe vznikali zvárané spoje. Jednotlivé steny sa k sebe zvárali pomocou výstuže.
Nedostatok zváračov nás však doviedol k vývoju skrutkových spojov, ktoré umožňujú medzi sebou prepojiť dve steny. Klasickým príkladom skrutkových spojov sú však prefabrikované stĺpy, ktoré sa priskrutkujú k základu, čím vznikne tuhý spoj. Skrutkovými spojmi viete napríklad nadpájať stĺpy alebo pripájať nosník k stĺpom.
Ako prebieha a z čoho vychádza vývoj nových stavebných alebo konštrukčných prvkov a ich upgradovanie? Je to vždy nejaká požiadavka trhu?
My sme súkromná firma, ktorá investuje do výskumu a vývoja svoje vlastné prostriedky. To znamená, že na základe nejakej spätnej väzby trhu sa následne rozhodneme pre investíciu do nového výrobku, prípadne zdokonalenia existujúcich tak, aby sme boli konkurencieschopní. Niekedy sa nám táto investícia oplatí a niekedy nie. Ale kto neskúša, nemá šancu posunúť sa ďalej.
Na Slovensku máme veľmi silný vývojový tím, ktorý posúva spätnú väzbu kolegom v ostatných krajinách. Na základe toho prichádzame s inováciami a posúvame výrobky ďalej, lebo všetky výrobky (aj v stavebníctve) majú svoj životný cyklus a je potrebné ich neustále obnovovať a posúvať vpred. Len tak môžeme byť lídrami v danom segmente.
Spomínali ste spoluprácu s architektmi, projektantmi. Aké výzvy prináša so sebou otvorenosť požiadavkám architektov a projektantov? Vedeli by ste si spomenúť na nejaký projekt, ktorý bol pre vás naozaj niečím zaujímavý, ktorý aj vám niečo priniesol, či už teda na Slovensku, alebo v niektorej z krajín, v ktorých pôsobíte?
My do projektu vstupujeme väčšinou vo fáze nosnej konštrukcie. A keď je projekt v zahraničí, ani veľmi nevieme, čo z toho nakoniec vznikne. Mám v pamäti jeden dánsky projekt približne spred 10 rokov, v rámci ktorého sme niekoľko mesiacov riešili špecifické detaily. Vedeli sme, že ide o projekt pre ťažký priemysel.
Až neskôr sme zistili, že ide o veľmi známu budovu, možno najznámejšiu spaľovňu v Európe s umelým svahom Amager Bakke. Nosníky pre túto budovu sa vyrábali na Slovensku v Kráľovej a v súčasnosti ju nájdete takmer v každom katalógu ako vzorový príklad riešenia spaľovne.
Líšia sa požiadavky slovenských architektonických štúdií od tých zahraničných?
Podľa mňa nie. Architekti sú určitá skupina ľudí, ktorá má bez ohľadu na krajinu, v ktorej pôsobí, podobné zmýšľanie. Podobné sú aj budovy. Rozdielne sú však možnosti a prostriedky, ktoré architekti dostanú k dispozícii. A od toho sa odvíja, čo možno v danej krajine aj reálne postaviť.
Do akej miery svojím návrhom dokážete optimalizovať výsledok alebo aj zložitosť realizácie výsledného projektu?
Čo je to optimalizácia? Optimalizovať by sa malo v ideálnom svete v čase projektovania budovy. Optimalizáciu vnímam ako hľadanie vhodného technického riešenia, alebo skeletu, typu nosných prvkov pre daný konkrétny projekt. Každý nosný systém má nejaké svoje špecifiká, výhody a nevýhody. Na základe požiadaviek projektu by mal byť aj vybratý vhodný konštrukčný systém pre danú konkrétnu budovu.
A to nastane vtedy, keď vznikne nejaká odborná diskusia, keď sa zvažujú rôzne alternatívy a hľadá sa vhodné technické riešenie na základe požiadavky investora. Investora by mal zastupovať architekt a v spolupráci s jednotlivými projektantmi hľadať vhodné konštrukčné riešenie. Len tak je možné budovu zoptimalizovať. Pri samotnej výstavbe už priestor na optimalizáciu veľmi nie je, jedine na úkor kvality použitých materiálov.
