Digitalizácia ovplyvní nielen efektivitu, ale aj transparentnosť verejných zákaziek

Cieľom digitalizácie v stavebníctve je urýchlenie, optimalizovanie a zefektívnenie všetkých súvisiacich procesov. Ďalším benefitom je jednoznačne transparentnosť. A to aj bez ohľadu na to, či o ňu niekto stojí alebo nie. O tom, ako sú na tom s digitalizáciou súkromné stavebné firmy, sme sa rozprávali s Martinom Martinákom (na fotke vľavo), technickým vedúcim oblasti Západ, a Jakubom Ducárom, BIM expertom zo spoločnosti STRABAG.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Aké sú stratégia a ciele spoločnosti STRABAG, pokiaľ ide o digitalizáciu, ale aj o udržateľnosť stavebných procesov?

Martin Martinák: Spoločnosť STRABAG má jasnú víziu a plán do roku 2040. Pred pár rokmi verejne vyhlásila, že chce byť do roku 2040 klimaticky neutrálnym stavebným podnikom. Tento plán chceme splniť aj napriek tomu, že si uvedomujeme, aká náročná cesta k tomuto ambicióznemu cieľu povedie.

Ide o dlhodobý plán, ktorý si vyžaduje nové technológie, nové pracovné metódy a predovšetkým nové zmýšľanie nielen nášho personálu, ale aj subdodávateľov. Tejto predstave zodpovedá aj náš súčasný slogan Work On Progress, ktorý vyjadruje, že pracujeme na pokroku.

Jednou zo strategických tém nášho koncernu je aj samotná digitalizácia. V oblasti inovácií a digitalizácie by sme chceli byť jasným lídrom na stavebnom trhu. Inováciám sa venuje dokonca samostatná divízia SID, pričom digitalizácia zohráva v tomto smere kľúčovú úlohu. V rámci tejto divízie vznikli oddelenia, ktoré priamo skúmajú nový trh a inovačné metódy.

V spolupráci s kolegami z operatívy sa snažíme tieto inovácie zavádzať do dennodenného stavebného života. Okrem digitalizácie sa zameriavame aj na udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov, snažíme sa recyklovať materiál, využívať stavebný odpad a tak ďalej.

V rámci inovačných procesov máme v STRABAGu viac ako 250 pilotných inovačných digitálnych projektov, pri ktorých sa osvedčilo množstvo riešení, ktoré dnes už bežne používame na stavbách. V Slovenskej republike využívame tieto systémy na stavbe R2 Kriváň – Mýtna a kolegovia z pozemného staviteľstva tieto technológie využívajú napríklad aj pri rekonštrukcii Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.

Jedným z vašich hlavných cieľov je teda digitalizácia a zavádzanie inovatívnych technológií. Ktoré z nich už v rámci stavebných procesov aktívne využívate?

Jakub Ducár: Začal by som tým najjednoduchším, čo v slovenskej praxi bežne funguje už dlhší čas, a to je 3D modelovanie, ktoré využívame predovšetkým na koordináciu výstavby. Hlavnou výhodou 3D modelovania je, že dosahujeme vyššiu presnosť, transparentnosť a efektivitu počas výstavby. V oblasti cestných stavieb sme sa v tomto období zamerali predovšetkým na implementáciu systému SmoothRide, ktorý umožňuje laserové skenovanie ciest.

Takto získané dáta využívame na optimalizovanie frézovania alebo pokládku asfaltov. Na monitoring stavieb využívame drony. Zozbierané dáta sa využívajú na tvorbu ortofotomáp a následne sa vizuálne porovnáva aktuálny stav s projektom. Ďalším významným cieľom, v ktorom sme pokročili, je zavádzanie GIS-systémov. Vytvorili sme si koncernový GIS-systém s názvom STRABAG maps, ktorý nám umožňuje kompletné prehľadávanie dát o území alebo infraštruktúre daného projektu.

Vďaka tomu máme všetky informácie, ktoré potrebujeme, na jednom mieste, či už v akvizičnej fáze, alebo počas realizácie. Ďalšou dôležitou súčasťou je digitalizácia administratívnych procesov vrátane podpisovania dokumentácie objednávok, kontroly materiálových tokov a reportingov. Všetko prebieha v digitálnej forme viac-menej na každej stavbe.

STRABAG sa neobmedzuje iba na externé technológie a inovácie, ale v rámci koncernu máme startupové projekty, kde cielene vyvíjame riešenia, ktoré reflektujú naše špecifické požiadavky z rôznych oblastí výstavby alebo projektového riadenia. Vďaka týmto projektom vieme podporiť našich zamestnancov, ktorí prichádzajú s inovatívnymi nápadmi alebo riešeniami.

Tie by mali zvyšovať kvalitu a urýchľovať procesy, resp. reflektovať požiadavky konkrétneho klienta alebo meniaceho sa trhu. Inovačné projekty považujeme za dôležitý aspekt naštartovania inovatívnych technológií v našom koncerne.

Ako dokážete tieto systémy aktívne využívať v stavebnej praxi?

Jakub Ducár: Digitálne nástroje využívame počas celého životného cyklu stavby. Digitalizácia sa pretavila do každej fázy. Od prípravy až po odovzdanie stavby. Začíname 3D modelovaním v akvizičnej fáze, kde pomocou 3D modelu overujeme kvalitu projektovej dokumentácie, vieme identifikovať prípadné chyby a na základe toho sa kvalitnejšie pripraviť na podanie ponuky.

V rámci realizácie vieme vytvorené 3D modely efektívne využiť na autonómne navádzanie stavebnej mechanizácie. Nezanedbávame ani administratívu, ktorá funguje v elektronickom prostredí. Digitálne podpisovanie dokumentov, materiálové toky, objednávky, všetko je systémovo riadené a zaznamenávané. A v neposlednom rade je to spoločné dátové prostredie CDE, v ktorom sú všetky dáta dostupné pre každého, kto k nim má mať prístup.

Dôležitým aspektom, ktorý sa nevyskytuje iba v stavebníctve, ale aj v ďalších priemyselných oblastiach, sú dronové nálety. Tie využívame na monitoring výstavby. Dronové nálety sa vykonávajú na stavbe pravidelne, čo urýchľuje progres výstavby. Dokážeme vyrátať kubatúry, alebo použiť dron na rekognoskáciu územia. Ak je nejaké ťažko dostupné miesto, prostredníctvom dronu sa naň môžete pozrieť z vtáčej perspektívy a identifikovať prípadné obmedzenia.

Tieto dáta vieme využiť v GIS-systémoch. Ide o dôležitú súčasť prípravných aj realizačných procesov. Tento rok sme pilotne začali s 360-stupňovými fotkami, ktoré používame predovšetkým na pôvodný fotopasport územia. Ten má obzvlášť veľký zmysel pri dlhých úsekoch (niekedy až 25 kilometrov), čiže všade tam, kde potrebujete za veľmi krátky čas monitorovať veľké územie.

Zároveň jednotlivé záznamy kamier prispievajú aj k našej ochrane po skončení projektu. Všetky tieto nástroje prispievajú k celkovej transparentnosti vo vzťahu k investorovi, ale pomáhajú aj pri vnútornej koordinácii tímov.

Momentálne je veľkou témou koncept LEAN. Ide o nástroj, ktorý umožňuje znižovanie plytvania a prispieva k zvyšovaniu efektivity počas výstavby. Tento nástroj sme prepojili s technológiami a digitalizovali. Efekt LEANu sa vďaka zdigitalizovaniu ešte zvýšil. Vďaka tomu dokážeme merať výkonnosť, vieme predikovať problémy a optimalizovať jednotlivé výkony v budúcich projektoch.

Nie je to tak dávno, keď sa 3D modelovanie v systéme BIM zdalo ako vzdialená budúcnosť. Dnes sa do hry dostáva aj umelá inteligencia. Aký posun očakávate v tejto súvislosti v najbližších rokoch?

Jakub Ducár: Umelá inteligencia predstavuje ďalší logický krok, ak má stavebníctvo napredovať. Donedávna bolo digitálne dvojča pre väčšinu ľudí, ktorí pracujú v stavebníctve, niečo futuristické, až nedosiahnuteľné. V súčasnosti na odborných fórach a konferenciách vidno, že to funguje. Dokonca sa uplatňuje na viacerých projektoch aj u nás na Slovensku.

Myslím si, že podobná situácia nastane aj pri AI. V horizonte niekoľkých rokov očakávame v stavebníctve výrazné rozšírenie týchto nástrojov. V STRABAGu už v súčasnosti využívame niektoré komerčne dostupné nástroje od Microsoftu. Nie sú to však jediné nástroje, na ktoré sme sa zamerali. Vytvárame si vlastné riešenia, ktoré zodpovedajú našim špecifickým potrebám a potrebám stavebníctva. Máme pilotné projekty, ktoré sú zamerané napríklad na digitalizáciu existujúcej papierovej dokumentácie v požadovanej forme.

Máme AI nástroj, ktorý slúži na rozpoznávanie typov stavebných odpadov z fotografií a ich následnú klasifikáciu.. Ďalší nástroj využívame na analýzu firemných dát, vyhodnocovanie kvality vykonaných prác na základe fotografií alebo predikciu rizík. Všetky tieto nástroje nám nejakým spôsobom pomáhajú automatizovať časovo náročné alebo opakujúce sa úkony, ktoré bežne trvajú niekoľko hodín. Z nášho pohľadu vidíme v AI nástrojoch a ich využití veľký potenciál a určite sa tejto téme budeme venovať aj v budúcnosti.

Keby ste mali zhrnúť hlavné benefity, ktoré vám digitalizácia priniesla?

Martin Martinák: Ako kolega už povedal, jednoznačne je to zjednodušenie procesov, zefektívnenie našej práce a úspora času. Najhlavnejšiu výhodu digitalizácie vidíme v transparentnosti dát a jednotlivých procesov. Toto sú štyri benefity, ktoré by som vyzdvihol.

Je niečo, čo by ste určite odporúčali ponechať v analógovej podobe? Či už ide o projektový manažment, alebo iné prvky riadenia stavebných procesov?

Martin Martinák: V analógovej podobe by som určite ponechal projekty menšieho charakteru. Napríklad rekonštrukcie mostov, rekonštrukcie menších komunikácií, možno rekonštrukcie nejakých komunikácií v zastavanom priestore. Vytvárať pri takýchto projektoch 3D modely alebo na to používať BIM či iné náročnejšie, projekčne pokročilé digitálne nástroje je podľa mňa momentálne zbytočné.

Digitalizácia prináša do procesov štandardizáciu a zjednodušenie. Napriek tomu si myslím, že technológie by mali byť aj v súčasnosti nástrojom, nie náhradou za ľudí, ich osobnú zodpovednosť a medziľudskú komunikáciu. Toto by malo ostať na prvom mieste a ľudia by mali byť prvoradí.

Možno v budúcnosti trh a technológie (všetci dobre vieme, že všetko ide v mnohých segmentoch dopredu) prinesú iné poznanie, ale momentálne som presvedčený o tom, že menšie projekty a projekty mestského alebo obecného charakteru nemá význam digitalizovať. Skôr by som apeloval na to, aby sa digitalizácia preniesla do obstarávania veľkých štátnych zákaziek, predovšetkým do projektov diaľnic a železničnej infraštruktúry.

Digitalizácia bola aj predmetom nového Stavebného zákona. V jeho prepracovanej verzii, ktorá je platná od 1. apríla 2025, však nie je taxatívne určená. Jediné, čo je kvázi povinné, je elektronický stavebný denník. Ako veľmi by vám uľahčila život digitalizácia stavebných konaní, resp. povoľovacích procesov?

Martin Martinák: Osobne si myslím, že veľmi významne, keďže digitalizácia by určite prispela k zrýchleniu povoľovacích procesov. Predišlo by sa obchádzaniu úradov so žiadosťami a zjednodušilo by sa ich posudzovanie. Z nášho pohľadu, a myslím si, že hovorím za celý stavebný sektor, ide o kľúčový krok, ktorý môže ovplyvniť nielen efektivitu, ale aj transparentnosť stavebného procesu. Digitalizácia stavebných konaní by určite všetkým uľahčila život.

No momentálne to vyzerá tak, že firmy pomerne výrazne predbehli legislatívny proces. Zákonodarcovia hovoria o povinnej digitalizácii v horizonte roku 2032. Je podľa vášho názoru reálne, že budú niekedy tieto povoľovacie procesy prebiehať v digitálnej podobe?

Martin Martinák: Taxatívne vymedzenie digitalizácie v legislatíve je jednoznačne žiaduce. Očakával by som, že by štát mal určiť nejaké míľniky, určité etapy, čo by sa malo v presne stanovených časových horizontoch zrealizovať. Chcel by som veriť tomu, že rok 2032 bude finálny a že v roku 2030 sa termín neposunie na rok 2035. Pretože to už si naozaj neviem predstaviť, do akej slepej uličky sa ako súkromný sektor posunieme. Nech sa udeje čokoľvek, my, samozrejme, nebudeme stagnovať.

Digitalizácia je, ako som uviedol v úvode, naším hlavným cieľom. Máme jasne nastavené pravidlá do roku 2040, či už ide o digitalizačné procesy, alebo o udržateľnosť obehového hospodárstva. A touto cestou určite pôjdeme. Veríme, že digitálne procesy budeme môcť využívať napríklad v projektoch spadajúcich do kategórie tzv. verejno-súkromného partnerstva. Nechcem byť pesimista, a preto verím, že v roku 2032 sa digitalizácie dočkáme.