Alena Sabelová: Slovenské stavebné firmy môžu ponúknuť na Ukrajine kvalitné riešenia
Štátna tajomníčka Úradu podpredsedu vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo, Alena Sabelová tvrdí, že v oblasti stavebníctva, logistiky a zdravotníctva v rámci obnovy Ukrajiny je veľký potenciál na zapojenie sa slovenských firiem. Napríklad náklady na obnovu bývania sa odhadujú na viac ako 80 mld. dolárov na 10 rokov, čo je 17 % z celkovej sumy 486 mld. dolárov. Termín najbližšieho medzivládneho rokovania medzi SR a Ukrajinou je 9. októbra 2024.
Pre slovenskú vládu je podieľanie sa obnove Ukrajiny strategickou prioritou a cestou, ako prispieť k posilneniu hospodárskych vzťahov a podporiť transformáciu nášho východného suseda smerom k integrácii do EÚ.
So štátnou tajomníčkou Sabelovou sme sa rozprávali o príprave projektov obnovy, o spolupráci s rezortmi a o podpore a zárukách pre slovenské firmy z európskych zdrojov.
Aká je predbežná predstava vlády o podiele slovenských firiem na obnove Ukrajiny, konkrétne stavebných firiem?
Vláda plánuje, aby sa slovenské firmy vrátane stavebných aktívne a konkurencieschopne zúčastnili na projektoch obnovy. Najmä v sektoroch, kde majú dlhodobé skúsenosti a know-how, ako je výstavba infraštruktúry, nemocníc, rezidenčných projektov a logistických parkov. Podpora konektivity medzi Slovenskom a Ukrajinou, ako aj medzi Ukrajinou a EÚ cez Slovensko je kľúčovým cieľom.
V tejto súvislosti je v pláne realizácia viacerých cezhraničných strategických projektov vrátane modernizácie dopravnej a energetickej infraštruktúry. Podiel slovenských firiem podľa jednotlivých sektorov bude závisieť od ich konkurencieschopnosti, schopnosti presadiť sa, ako aj od zabezpečenia náležitej podpory zo strany štátu, na ktorej aktuálne pracujeme, vrátane finančnej podpory vo forme poistenia rizika a zvýhodnených úverov.
Rokovali ste o tejto téme so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska?
Doteraz sme so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska o téme zapojenia do obnovy Ukrajiny nekomunikovali. Akýkoľvek aktér, ktorý má záujem prispieť do zapojenia Slovenska do obnovy Ukrajiny, je však na úrade podpredsedu vlády vítaný. Stavebníctvo je pritom jeden z kľúčových sektorov obnovy Ukrajiny. Náklady na obnovu bývania sa odhadujú na viac ako 80 mld. dolárov na 10 rokov, čo je 17 % z celkovej sumy 486 mld. dolárov.
Vo februári 2024 ste povedali, že stavebné firmy majú komunikovať s úradom podpredsedu vlády a hľadať si partnerov na ukrajinskej strane. Zapájajú sa firmy z východného Slovenska?
Úrad podpredsedu vlády o téme zapojenia Slovenska do obnovy Ukrajiny komunikuje s viacerými asociáciami a zväzmi, regionálnymi predstaviteľmi, najmä z Prešovského a Košického kraja, s firmami, ako aj so zahraničnými partnermi. Firmy z východného Slovenska sú vzhľadom na svoju geografickú blízkosť a historické väzby so Zakarpatskou oblasťou v tomto procese dôležité. V príprave sú aj projekty, ktoré by mali zlepšiť infraštruktúrne prepojenie medzi východným Slovenskom a Ukrajinou.
Začali sa už projekty obnovy, či treba na to najprv súhlas oboch vlád?
Projekty obnovy sú momentálne v štádiu prípravy a je nevyhnutné zabezpečiť súhlas a koordináciu medzi oboma vládami. Aktivity sú však v pokročilej fáze a intenzívne pracujeme na tom, aby sme čoskoro mohli prejsť k realizácii konkrétnych projektov. Napríklad, boli podpísané dohody o posilnení železničnej a energetickej infraštruktúry medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktoré sa teraz pripravujú na implementáciu.
Navyše sa aktuálne pripravujeme na zapojenie do výzvy Európskej komisie, ktorá by mala byť vyhlásená v septembri, s cieľom získať záruky pre naše firmy zo zdrojov EÚ. Rovnako dôležitá je aj pokračujúca identifikácia projektov na ukrajinskej strane, na ktorých by mohli participovať slovenské subjekty.
Má ukrajinská strana záujem aj o výstavbu obytných či kancelárskych budov? Podľa mojich informácií z Ukrajiny stavajú rezidenčné projekty Turci a Poliaci.
Ukrajinská strana prejavuje záujem o rôzne typy výstavby vrátane obytných a kancelárskych budov. Konkurencia zo strany Turecka a Poľska je evidentná, avšak slovenské firmy môžu ponúknuť kvalitné riešenia a vďaka našim skúsenostiam a geografickej blízkosti majú veľký potenciál zapojiť sa do týchto projektov. Slovenské firmy by mohli využiť medzinárodné finančné nástroje, napríklad podporu z fondov EÚ alebo cez grantové schémy, na realizáciu týchto projektov.
Ako spolupracujete pri tejto téme s rezortmi hospodárstva, dopravy a diplomatmi SR v Kyjeve?
Spolupráca medzi jednotlivými rezortmi a našimi diplomatmi je veľmi úzka a koordinovaná. Tieto aktivity sú kľúčové pre efektívnu podporu slovenských firiem na Ukrajine. Ekonomickí diplomati v Kyjeve a Užhorode hrajú dôležitú úlohu v identifikácii príležitostí pre naše firmy a v sprostredkovaní kontaktov s ukrajinskými partnermi. Všetci zainteresovaní aktéri sú v pravidelnom kontakte, čo umožňuje rýchlu a efektívnu reakciu na potreby slovenských firiem. Úrad podpredsedu vlády spolupracuje s rôznymi rezortmi, asociáciami, jednotlivcami či regionálnymi zástupcami, a to podľa typu konkrétneho strategického projektu alebo iniciatívy.
Ste spokojná s výsledkami, sme na Ukrajine dostatočne aktívni?
S doterajším vývojom sme spokojní, ale uvedomujeme si, že je potrebné pokračovať v intenzívnej práci, aby sme naplno využili všetky príležitosti. Vieme, že sme stále na začiatku našej cesty. Aktuálne máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní dokument s názvom Rámec pre zapojenie Slovenska do obnovy Ukrajiny. Jeho cieľom je zarámcovať mechanizmy a spôsobilosti nášho zapojenia do obnovy Ukrajiny, ako aj predostrieť ďalšie konkrétne kroky.
Naším cieľom je okrem iného aj to, aby sa slovenské firmy etablovali ako spoľahliví partneri v oblasti obnovy a modernizácie Ukrajiny. Taktiež pripravujeme organizáciu slovensko-ukrajinského biznisového fóra, ktoré by malo všetkým aktérom na Slovensku prezentovať, ako a kde nájdu všetky relevantné informácie a ako im vie štát v ich úsilí pomôcť.
Kedy bude najbližšie rokovanie slovensko-ukrajinskej vlády na tému obnovy?
Rokovania prebiehajú na rôznych úrovniach a aktuálne pracujeme na príprave ďalších bilaterálnych rokovaní medzi našimi vládami, ktoré budú zamerané na konkrétne oblasti obnovy. Termín najbližšieho formálneho medzivládneho rokovania medzi vládou SR a kabinetom ministrov Ukrajiny je 9. októbra 2024, ale už teraz sa intenzívne pracuje na príprave projektov, ktoré budú témou týchto rokovaní.
Obrátila sa Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) na Slovensko s nejakým dopytom, boli rokovania o tom, ako sme pripravení na obnovu Ukrajiny?
Áno, spolupráca s EBOR je jednou z kľúčových zložiek našej stratégie na obnovu Ukrajiny. Viedli sme diskusie o pripravenosti Slovenska a o tom, ako môžeme efektívne prispieť k projektom, ktoré EBOR plánuje realizovať. Slovensko je pripravené ponúknuť svoje kapacity a skúsenosti, pričom EBOR už schválila viacero projektov, na ktorých sa môžu slovenské firmy podieľať, a to najmä v oblasti energetiky a infraštruktúry.
EBOR plánuje aj ďalšie finančné nástroje, ktoré by mali podporiť slovenské podniky pri ich zapojení do obnovy Ukrajiny. S EBOR sme v kontakte aj ohľadom ich podpory investičných projektov na území Slovenska, ktoré sú dôležité pre posilnenie prepojenosti medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Plány v železničnej doprave
Veľký dopravný význam pre prepravu tovaru má Čierna nad Tisou na slovensko-ukrajinskej hranici. Podľa rezortu dopravy ho môžeme považovať za suchozemský prístav. Aj napriek konfliktu na Ukrajine východoslovenské prekladiská preložia zo širokého rozchodu na normálny rozchod milióny ton tovarov ročne. Pokračujú mnohé rokovania za účasti ministerstva dopravy o rozvojových investíciách v Čiernej nad Tisou.
Na rokovanie vlády bol koncom augusta predložený informatívny materiál o možnosti čerpania zdrojov z nadnárodných fondov a iniciatív Európskej únie na dobudovanie infraštruktúry a logistiky v prihraničnej oblasti s Ukrajinou. Z hľadiska EÚ, v rámci rozvoja transeurópskej dopravnej siete, má najvyššiu prioritu železničný koridor z Čiernej nad Tisou do Košíc, ktorý je súčasťou tzv. základnej siete TEN-T. Rovnako ide o cestné spojenie D1 Bidovce – št. hranica SR/UA .Tieto spojenia sú základom multimodálneho koridoru smer západ – východ.
Prioritný je aj projekt v osobnej železničnej doprave – prepojenie ukrajinského hlavného mesta Kyjeva s Košicami. Rezort dopravy nemení cieľovú stanicu Hanisky pri Košiciach na ukrajinský Čop, ale Hanisku pri Košiciach na košickú hlavnú stanicu.
Spojenie Kyjev – Košice je pre obe strany dôležité. Prestup v Čope ušetrí asi hodinu času, je lacnejší a realizovateľný v plánovanom termíne. Keďže z Čopu do Košíc a naopak bude jazdiť slovenský vlak, nebude potrebné schvaľovanie ukrajinských vlakov na prevádzku v EÚ, uviedol tlačový odbor rezortu dopravy.