Strechy a ich environmentálna revolúcia v mestách
Sláva Štefancová 
Zelené strechy nie sú len atraktívnym architektonickým prvkom – sú dôležitou súčasťou klimatickej politiky mesta. Objavujú sa na projektoch rôznych typov, od obytných budov, bánk cez múzeá až po spaľovne. Ktoré európske mesto spustilo revolúciu zelených striech a ktoré realizácie vyvolali ohlasy u odbornej verejnosti aj laikov? Vydajte sa spolu s nami za najzaujímavejšími zelenými strechami.
V husto zastavaných oblastiach, kde nie je možné zabezpečiť rozsiahle parky a vysádzať stromy, sú zelené strechy spôsobom, ako zvýšiť množstvo vegetácie. Nielenže zmierňujú efekt mestských tepelných ostrovov, ale pôsobia v budovách ako izolanty.
Znižujú vnútornú teplotu budov a tým aj potrebu chladenia v letných mesiacoch. Modelové štúdie uskutočnené v Manchestri vo Veľkej Británii ukázali, že zazelenanie všetkých vhodných striech v husto zastavaných oblastiach by mohlo znížiť odtok dažďovej vody o 17 až 20 %.
Vegetácia na streche ukladá množstvo uhlíka, čím sa znižujú emisie. Zároveň sa zlepšuje biodiverzita, ktorú je v modernom meste mimoriadne ťažké udržať.
Bazilej ako inšpirácia
Najväčšou plochou zelených striech na obyvateľa na svete sa môže pochváliť švajčiarsky Bazilej (5,71 m2/obyvateľa). Prispelo k tomu aj nariadenie z roku 2010, podľa ktorého musia byť všetky ploché strechy, či už nové, alebo rekonštruované, postavené ako zelené.
Vytvorené regulatívy zahŕňajú aj hĺbku substrátu na pestovanie či povinnú konzultáciu s mestským expertom na strechy s rozlohou väčšou ako 1 000 m2. V Bazileji predpisy vyžadujú aj konkrétnu zmes semien švajčiarskych divých kvetov, ktorá je špecifická pre región.
Kým počiatočné náklady na ozelenenie striech sa spočiatku vyšplhali na 100 švajčiarskych frankov na štvorcový meter, časom sa ich cena znížila na úroveň 23 frankov za meter. Dotácie na zelené strechy tu preto dnes už nie sú potrebné. Bazilej so svojím prístupom odštartoval revolúciu zelených striech v mestách.
O titul hlavného mesta so zelenými strechami sa uchádzal aj Štuttgart. So svojimi 3,38 štvorcovými metrami na obyvateľa skončil v Európe na druhom mieste. A to i vďaka podpornému programu, ktorý preplatil stavebníkom 50 % nákladov v maximálnej výške 10-tisíc eur.
Podobné stimuly pre zelené strechy a vegetačné steny zaviedli i nemecké mestá Hamburg a Frankfurt, nechýbajú však ani v menších mestách typu Nürtingen (1,5 m2/obyvateľa). V rakúskom Linzi, s dva a pol štvorcovými metrami zelenej plochy na obyvateľa, dotácie na podporu zelených striech fungovali už v roku 1989.
V súčasnosti tu každá strecha nad 100 m2 musí byť realizovaná ako zelená. Prekvapivo nízko sa však v prieskume umiestnila Kodaň s 0,07 štvorcového metra na obyvateľa. Poďme sa pozrieť na niektoré vydarené realizácie za našimi hranicami, ktoré môžu inšpirovať aj u nás.
Strecha a nádvorie v jednom
Múzeum umenia Städel v nemeckom Frankfurte je jedným z najstarších v krajine. Jeho história siaha až do roku 1815. Po rekonštrukcii, ktorá trvala tri roky, znovu otvorilo vo februári 2012 svoje brány.
V rámci obnovy vznikla aj prístavba pre rozsiahlu zbierku súčasného umenia, ktorá rozšírila pôvodnú neorenesančnú budovu a zväčšila výstavnú plochu takmer na dvojnásobok. Navrhli ju miestni architekti Schneider+Schumacher.
Prístavba má rozlohu 3-tisíc m2 a nachádza sa v podzemnom priestore so zelenou strechou s klenbou, posiatou 195 kruhovými svetlíkmi. Zvnútra má podobu elegantne tvarovanej kupoly. Priemer svetlíkov na okrajoch je 1,5 metra a ako sa blížia k stredu trávnika s nízkym kopcom, zväčšuje sa na 2,5 metra.
Cez tieto okná preniká svetlo priamo do novej výstavnej siene. A keďže v tomto prípade nejde o klasickú zelenú strechu vo výškach, svetlíky sú pochôdzne. Návštevníci tento priestor využívajú ako oddychovú časť – nádvorie. Nezvyčajný, ale pritom jednoduchý dizajn zatrávnenej strechy zbytočne neodpútava pozornosť od hlavnej budovy múzea.
Hora v meste
V Kodani nájdeme strechu, ktorá nie je klasickým reprezentantom zelených rozchodníkových striech. Moderná spaľovňa odpadov, známa ako Copenhill, Amager Bakke alebo Amager Resource Center, zásobuje elektrickou energiou a teplom približne 100-tisíc domácností. Kombinuje ekológiu, moderné technológie aj priestor na šport, zábavu a oddych v jednom.
Poskytuje tiež 16-tisíc štvorcových metrov strešnej plochy pre všestrannú zábavu na lyžiach, ale má i chodníky pre turistov (spolu majú tri kilometre) a horolezeckú stenu. Strecha s multifunkčným využitím je dielom vizionárov z architektonického štúdia BIG. Vznikala deväť rokov. Má výšku 85 metrov, sklon do 30° a kľúčovými pri jej stavbe boli faktory ako silné dažde aj morský vietor severného prístavu Amager.
Z celkovej rozlohy tvorí tri štvorcové kilometre plocha vysadená ako prírodná krajina s trávami, bylinkami, trvalkami, kríkmi a stromami. Výška substrátu tu dosahuje od 20 do 100 cm. Vybrané rastliny sú typické pre Dánsko, s prihliadnutím na to, že musia prosperovať v drsných podmienkach „na kopci“.
V strmých častiach boli navyše inštalované predpestované vegetačné rohože, aby sa zabránilo erózii. Na streche nájdeme dohromady 7-tisíc kríkov a 300 stromov, pričom najväčší z nich váži 2,5 tony. Zelená zjazdovka vyzerá ako prírodný svah, tvoria ju syntetické koberce, pomedzi ktoré rastie tráva.
Na vrchole tejto zelenej hory sa nachádza kaviareň a vyhliadka. Budova bola skolaudovaná v roku 2019 a veľmi rýchlo sa stala dominantou mesta a vybudovala si renomé najčistejšieho závodu na výrobu energie spaľovaním odpadu.
Budova „oblečená“ do hrabu
Obchodná a kancelárska budova Kö-Bogen II je záverečným projektom obnovy centra Düsseldorfu a prináša odpoveď na zmenu klímy v mestách. S viac než 30-tisíc rastlinami a ôsmimi kilometrami ide o najväčšiu zelenú fasádu v Európe. Tú tvorí, podobne ako strechu, hrab.
Táto listnatá drevina má stálo zelenú korunu a uchováva si listy aj v zime, pričom je ideálna na tvarovanie a živé ploty. Jej prínos na budove sa rovná vysadeniu približne 80 dospelých listnatých stromov. Mladé hraby boli predpestované v špeciálnom substráte v kvetináčoch a až po tom, ako im zmocneli korene, mohli byť presadené na budovu.
Zavlažujú sa zozbieranou dažďovou vodou a trikrát ročne sa zastrihávajú. Zelená strecha budovy má 2 500 m2 a okrem chodníkov na nej vznikli aj vyvýšené záhonové obruby, aby hrabom poskytli dostatočný priestor pre korene. Ďalšou zvláštnosťou strechy je 52 prvkov živého plotu, ktoré presahujú fasádu.
Pri pohľade z ulice pôsobia, akoby sa hraby vznášali vo vzduchu. Päťposchodovú administratívnu a obchodnú budovu navrhol düsseldorfský architekt Christoph Ingenhoven. Už desaťročia sa podieľa na projektoch na rôznych kontinentoch s cieľom obnoviť čo najviac zelene v mestskom prostredí. Teraz sa mu to podarilo aj v rodnom meste.
Príklad cirkulárnej stavby
Administratívna budova Triodos Bank v holandskej obci Driebergen-Rijsenburg je príkladom toho, ako sa môžu budovy stať súčasťou ekosystému. Má organické tvary, drevenú konštrukciu, je energeticky neutrálna a jej výška nepresahuje vrcholky okolitých stromov s ohľadom na letové dráhy netopierov. V jej okolí zároveň pribudli nové zdroje vody pre jelene, jazvece a líšky.
Komplex má tri vzájomne prepojené veže, každú inej výšky a s iným počtom podlaží. Na tento projekt bol oslovený architekt Thomas Rau ako priekopník cirkulárneho hospodárstva. V jeho holistickom koncepte budovy sa stretáva civilizácia a príroda. Nechýba v ňom, samozrejme, zelená strecha.
Na jej vytvorenie bolo potrebných takmer 1 500 m2 rozchodníkových rohoží. Strecha zabraňuje preťaženiu kanalizačnej siete pri silných zrážkach – zachytená dažďová voda sa využíva na splachovanie toaliet a prebytočná časť sa hromadí v nádrži. Keď je plná, odteká do neďalekého rybníka.
Rastliny na strechách poskytujú príjemné prostredie pre vtáky a profituje z nich predovšetkým hmyz. Presklenú hliníkovú fasádu tvorí 1 280 jednotlivých skiel, ktoré umožňujú maximálne využitie prirodzeného svetla v budove a vytvárajú vizuálne prepojenie s okolím.
Park namiesto strechy
Intenzívne zelené strechy vedia plnohodnotne nahradiť záhradu či park, preto nesmú chýbať v našom výbere. Stretávame sa s nimi na kancelárskych budovách či obchodných domoch. Jednu takúto nájdeme v západnej časti Rotterdamu na streche nákupného strediska vo výške deväť metrov.
Zo zelenej strechy parku Vierhavensstrip sa naskytá výhľad na okolité prístavby a výškové budovy. S dĺžkou 1 200 metrov a šírkou 85 metrov ide o najväčší verejný strešný park Európy. Návštevníci v ňom nájdu stromy, trávnik, detské ihrisko, komunitnú záhradu aj oranžériu so stredomorskými plodmi.
Dokonca sa tu pasú ovce. Park v jednej z najhustejšie obývaných krajín sveta, kde v mestských oblastiach žije až 90 % obyvateľov, je prepojený s hrádzou. Kedysi tu bola železničná stanica a prístav, v ktorom kotvili lode prevážajúce ovocie.
A kým mesto chcelo na ich mieste stavať kancelárie, domáci sa prikláňali skôr k parku. Kompromisom je budova s tehlovou fasádou, v ktorej nakoniec sídlia obchody a ktorá má strechu v podobe jedinečného parku s európskym prvenstvom.
Na pôde univerzity
Zelené strechy sa čoraz častejšie objavujú aj v projektoch škôl a vzdelávacích inštitúcií. Jednou z nich je i Univerzita aplikovaných vied v nemeckom Heilbronne, ktorá sa môže pochváliť nezvyčajnou jedálňou. Nachádza sa na centrálnom námestí kampusu. Jej zelená strecha v podobe dvoch jemne zakrivených trávnatých kopcov vytvorila novú topografiu.
Podzemná jedáleň má približne 500 miest na sedenie a bola otvorená na jar 2020. Viacnásobne zakrivený strešný plášť aj oválny vnútorný dvor vytvárajú jedinečný priestorový zážitok. Do jedálne sa cez presklenú fasádu dostáva toľko svetla, že umelé osvetlenie cez deň nie je potrebné.
Špeciálne sklo zároveň zabraňuje prehrievaniu interiéru. Projekt vznikol aj vďaka podpore Nadácie Dietera Schwarza, ktorá sa rozhodla uprostred Heilbronnu vybudovať Bildungscampus – teda miesto, ktoré naplní potreby vzdelávania rôznych cieľových skupín, od študentov po zakladateľov firiem. Podieľalo sa na ňom architektonické štúdio Auer Weber.
