Ochrana stavieb proti radónu

23. mája 2007

Partneri sekcie:

V roku 1992 sa skončil rozsiahlejší projekt, ktorého súčasťou bol aj orientačný radónový prieskum územia Veľkej Bratislavy. Pobytové priestory, v blízkosti ktorých sa v pôdnom vzduchu zistilo vysoké radónové riziko, sa potom dlhodobo monitorovali z hľadiska úrovne tzv. ekvivalentnej objemovej aktivity radónu a jeho dcérskych produktov rozpadu. Na viacerých lokalitách Bratislavy a okolia sa takýmto spôsobom zistili viacnásobne vyššie hodnoty, než povoľujú slovenské i zahraničné hygienické normy.

Projekt Bratislava – životné prostredie, abiotická zložka, ktorého investorom bolo Ministerstvo životného prostredia SR a zodpovedným riešiteľom autor článku, okrem iného ukázal, že ideálnymi výstupovými cestami radónu z väčších hĺbok na povrch sú mladé okrajové zlomy Malých Karpát v priestoroch Devínska Nová Ves – Záhorská Bystrica – Marianka, Krasňany – Rača – Vajnory – Chorvátsky Grob, ako aj tektonická línia pozdĺž Líščieho údolia v Karlovej Vsi. Ďalšou oblasťou s vysokým radónovým rizikom je Čunovo a západne od Šamorína Kalinkovo a Hamuliakovo.

Čo je to radón?

Radón patrí z chemického hľadiska do skupiny vzácnych plynov. V súčasnosti je známych 23 jeho izotopov, ale iba 3 z nich majú prírodný pôvod – radón 222, torón (Rn 220) a aktinón (Rn 219). Z hľadiska migrácie v dôsledku relatívne dlhého polčasu rozpadu (3,82 dňa) má najväčší význam Rn 222. Ten sa ďalej štiepi na tzv. dcérske produkty, najmä izotopy polónia a bizmutu – kovové mikročastice, ktoré sa ľahko adsorbujú na prašné a aerosólové čiastočky v ovzduší. Predpokladá sa, že vzhľadom na silnú rádiotoxicitu prispievajú k vzniku rakoviny pľúc až 10 % spomedzi všetkých známych príčin.

Radónové riziko

Pod pojmom radónové riziko sa označuje pravdepodobnosť výskytu zvýšenej alebo vysokej úrovne objemovej aktivity radónu v podložných pôdach, zároveň však vyjadruje aj mieru nebezpečenstva vnikania radónu z hornín podložia a jeho kumulovania v budovách. Povinnosť stanovenia kategórie radónového rizika stavebného pozemku určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 406/1992 Z. z. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov a vyhláška Ministerstva zdravoníctva SR č. 141/2000 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany. Citované vyhlášky okrem iného určujú aj metodiku radónového prieskumu a v prípade zistenia stredného a vysokého radónového rizika ukladajú stavebníkom povinnosť vykonať príslušné opatrenia. Radónový prieskum (t. j. stanovenie objemovej aktivity radónu a stupňa priepustnosti pripovrchovej vrstvy) realizujú v SR autorizované firmy a úradní merači. Ich zoznam možno získať na útvare Hlavného hygienika SR.

Objemová aktivita radónu vo vnútornom ovzduší budov je závislá od koncentrácie radónu v podložných pôdach a od štruktúrno-mechanických vlastností týchto pôd. Kategórie priepustnosti a triedy zemín sú prezentované v tab. 1.

Protiradónové opatrenia

Radón, ktorý preniká z podložia budov do miestností objektu, sa nasáva spolu s pôdnym vzduchom v dôsledku podtlaku v interiéri oproti vonkajšiemu prostrediu. Hlavným mechanizmom dopravy sa v tomto prípade stáva prienik pôdneho vzduchu trhlinami a netesnosťami okolo prestupov v základových doskách a podpivničených obvodových stenách. K základným technickým opatreniam proti prenikaniu radónu z podložia do objektov patrí:

mechanická bariéra spodnej časti objektu,
vetrací systém podložia,
vetrací systém priestorov v budove.

Uvedené spôsoby technických protiradónových riešení sa môžu ďalej podrobnejšie deliť podľa rôznych skutočností, napr. podľa spôsobu a hĺbky založenia objektu, podľa druhu stavebného materiálu použitého na základ konštrukcie, skladby vrstiev konštrukcií atď. Všeobecne možno povedať, že čím väčší kontakt bude mať budova s podložím, tým väčšie radónové riziko možno očakávať. Na druhej strane, ohrozenie obyvateľstva radónom je tým bezvýznamnejšie, čím je objekt postavený vyššie nad zemou, kde môže voľne prúdiť atmosférický vzduch. Štatistická pravdepodobnosť rizika prieniku radónu z pôdneho vzduchu do pobytových priestorov je vyjadrená kategorizáciou územia s nízkym, stredným alebo vysokým radónovým rizikom. Hraničné hodnoty kategórií radónového rizika používané v súčasnosti, určené z kombinácie nameranej hodnoty objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti pôdy, sú uvedené v tab. 2.

Zatriedenie stavebného pozemku do jednej z kategórií radónového rizika je nevyhnutným podkladom na návrh protiradónových opatrení pri nových stavbách. Podľa týchto kategórií sa totiž odstupňujú aj jednotlivé protiradónové opatrenia.

Nízke radónové riziko

Na pozemku s nízkym radónovým rizikom sa nevyžaduje nijaké špeciálne opatrenie. Dostatočnú ochranu objektu vytvára bežná hydroizolácia navrhnutá podľa hydrogeologických pomerov. Tá však musí byť realizovaná v celej pôdorysnej ploche objektu. Súčasne sa odporúča oddeliť dverami schodiskový priestor vedúci z podzemných podlaží do vyšších.

Stredné radónové riziko

Na pozemku so stredným radónovým rizikom sa za dostatočné protiradónové opatrenie považuje inštalovanie protiradónovej izolácie pod všetky konštrukcie, ktoré sú v priamom kontakte so zeminou. Táto izolácia plní aj funkciu hydroizolácie. Za protiradónovú izoláciu možno považovať každú kvalitnejšiu hydroizoláciu s dlhou životnosťou a so zmeraným súčiniteľom difúzie radónu, ktorý umožňuje vypočítať pre konkrétny objekt potrebnú hrúbku protiradónovej izolácie. Protiradónová izolácia sa musí uložiť spojito v celej ploche kontaktnej konštrukcie, teda aj pod stenami. Zvláštnu pozornosť treba venovať vzduchotesnej realizácii všetkých postupov inštalácie protiradónovej izolácie. V objektoch, ktoré sú plnoplošne podpivničené a v ich pivničných priestoroch sa nenachádzajú obytné miestnosti, sa môže protiradónová izolácia v kontaktných konštrukciách nahradiť bežnou hydroizoláciou, ale za predpokladu, že v priebehu celého roka bude zabezpečené spoľahlivé prirodzené vetranie pivníc a vstup do nich z vyšších podlaží bude oddelený dverami v tesnom vyhotovení a navyše s automatickým zatváraním.

Vysoké radónové riziko

Na pozemku s vysokým radónovým rizikom možno navrhnúť ako jedinú ochranu proti radónu protiradónovú izoláciu v prípade, ak koncentrácia radónu v podloží nepresahuje 60 kBq/m³ pre dobre priepustné horniny, 140 kBq/m³ pre stredne priepustné horniny a 200 kBq/m³ pre zeminy s malou priepustnosťou. Pre objekty s kontaktnými podložiami bez pobytových priestorov platia rovnaké ustanovenia ako pri strednom riziku. V ostatných prípadoch musia byť všetky konštrukcie v priamom kontakte s podložím zabezpečené protiradónovou izoláciou, ktorá sa navyše doplní buď odvetrávacím drenážnym systémom pod objektom, alebo odvetrávanou vzduchovou medzerou pod izoláciou.

Obr.: Zdroje radónu v objektoch pozemných stavieb
1 – podložie pod objektom
Radón preniká z pôdneho vzduchu do interiéru difúziou alebo sa v dôsledku podtlaku nasáva napr. trhlinami medzi stenou a podlahou (1a), trhlinami spôsobenými rozdielnym sadaním v suterénnych stenách, prípadne v základovej doske (1b), netesnosťami okolo uzáverov revíznych šácht (1c), netesnosťami okolo prestupov inštalácií (1d), netesnosťami okolo podlahových vpustov (1e) alebo odvodňovacím drenážnym potrubím – trativodom (1f). Možným transportným mechanizmom je aj difúzia konštrukciami spodnej stavby (1g);
2 – exhalácia radónu zo stavebných materiálov, 3 – uvoľňovanie radónu z vody dodávanej do objektu, 4 – vonkajší vzduch dodávaný ventiláciou

Opatrenia proti radónu zo stavebných materiálov

Keď radónová diagnostika preukáže, že k zvýšenej koncentrácii radónu významne prispievajú aj stavebné materiály, dá sa situácia riešiť niektorým z týchto spôsobov:

Odstránenie materiálov s vysokou rýchlosťou plošnej exhalácie radónu – možno odstraňovať len nenosné konštrukcie (štruktúru, omietky, priečky, tepelnoizolačné násypy podláh zo škvár a popolčekov atď.).
Odstránenie radónu z interiéru – aktívne odvetranie interiéru je najúčinnejšia a najefektívnejšia metóda.
Zníženie exhalácie radónu vzduchotesnou úpravou vnútorného povrchu stavebných konštrukcií pomocou náterov a tapiet – zníženie exhalácie radónu možno teoreticky dosiahnuť aj použitím špeciálnych elastických náterov alebo tapiet z PVC. Praktické skúsenosti však ukázali nízku účinnosť a malú životnosť, spôsobenú veľkou náchylnosťou vzduchotesnej povrchovej úpravy k perforácii, a preto sa v súčasnosti tieto postupy neodporúčajú.

RNDr. Jozef Hricko, CSc.
Obrázok: autor

Autor od ukončenia štúdia na Karlovej univerzite (odbor aplikovaná geofyzika) pracuje v Geocomplexe, a. s., v Bratislave ako zodpovedný riešiteľ projektov zaoberajúcich sa problémami životného prostredia, radónu, nerastných surovín a podzemných vôd na Slovensku i v rôznych častiach sveta. Dlhodobo spolupracoval s Ústavom preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave pri monitorovaní úrovne radónu v Bratislave a Košiciach. Je predsedom predstavenstva indicko-slovenskej firmy Technip Geocomplex India Private Ltd. (New Delhi), členom Výboru pre etiketu a štandardy Spoločnosti pre environmentálnu a inžiniersku geofyziku (Lausanne, Švajčiarsko), členom Európskej asociácie prieskumných geofyzikov a geovedcov (Hague, Holandsko) a Slovenskej geologickej spoločnosti (Bratislava).