Tehla, kameň a príbehy: Premena hostinca na kultúrny dom v českom Dolnom Meste chytí za srdce

Veľký entuziazmus obyvateľov a miestneho starostu bol nepochybne jedným z hlavných motorov premeny bývalého hostinca na kultúrny dom U Muchů v Dolnom Meste na českej Vysočine. Miesto, kam si k pivu chodieval posedieť aj Jaroslav Hašek, prešlo pôsobivou premenou, ktorá citlivo zohľadňuje genius loci, ale zároveň zaisťuje používateľom komfort bez kompromisov. História a súčasnosť sa stretávajú v dokonalej symbióze.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

História objektu siaha až do 18. storočia. Vtedy sa v Dolnom Meste nachádzalo spolu 23 gruntov. Približne v miestach neskoršieho hostinca U Muchů kedysi stál grunt Čáberowskej, ktorý vtedy dostal popisné číslo 33. Po roku 1780 bolo povolené rozdeľovanie gruntov na pololány a štvrťlány, k čomu došlo v prípade hostinca v roku 1792.

Vtedy bol tento grunt rozdelený na pololány a objekt. Na začiatku 19. storočia bývala v dome s popisným číslom 74 rodina Dvořákovcov, ktorých dcéra Mária si neskôr vzala za manžela Jána Muchu z Lipničky. Ten v 80. rokoch 19. storočia podal žiadosť o licenciu na zriadenie hostinca, ktorú získal a začal budovať a prevádzkovať hostinec U Muchů.

Hostinec bol významným centrom obce, v roku 1913 tu napríklad zapíjali prívod elektriny do obce. V histórii budovy sú ale aj temnejšie chvíle, napríklad rok 1936, keď hostinec do základov vyhorel. Našťastie bol ale veľmi rýchlo obnovený.

Po generácie centrom diania

„Pôvodný majiteľ ukončil v roku 2016 prevádzku krčmy, obec potom kúpila objekt v roku 2018. Na rekonštrukciu sme prostriedky nemali, ale postupne sa určitá časť peňazí uvoľnila vďaka tomu, že sme získali dotácie na iné projekty. Posledným impulzom na spustenie projektu bola neskôr dotácia priamo na objekt kultúrneho domu,“ približuje starosta.

Celkové náklady boli síce výrazne vyššie ako dotácia samotná, zastupiteľstvo však investíciu schválilo a dalo tak možnosť znovuzrodeniu významnej obecnej budovy. Tá bola vždy centrom diania, ako približuje pán starosta: „Chodili sem ľudia po generácie, hrávalo sa tu divadlo, chodieval sem aj Jaroslav Hašek…“

Tehla ako jasná voľba

Objekt po rekonštrukcii zahŕňa veľkú sálu s výčapom, sociálne zázemie, terasu a veľké parkovisko. „Počítame s tým, že sa v budúcnosti bude areál dotvárať, je tu napríklad stará nevyužívaná stodola, ktorá by sa mohla stať ďalším objektom občianskej vybavenosti,“ načrtáva opatrne budúcnosť Pavel Chlád.

Smerom do ulice je budova poňatá archetypálne, s maximálnym rešpektom k pôvodnej kompozícii stavby, druhé priečelie je naopak navrhnuté moderne s minimalistickou prístavbou – tá bola aj pri pôvodnom objekte, ale nový návrh ju zväčšil asi na dvojnásobok a kompozične lepšie začlenil do celkového vizuálu.

Pri voľbe materiálu bola jasná predstava od začiatku: „Už s ohľadom na históriu stavby a jej význam neprichádzala do úvahy napríklad drevostavba, chceli sme solídnu masívnu stavbu slúžiacu po generácie. Logickou voľbou teda bolo jednovrstvové tehlové murivo bez zateplenia, ktoré vykazuje dobrú mechanickú odolnosť a životnosť, a pritom v dnešnej dobe aj perfektne tepelne izoluje,“ vysvetľuje starosta a dodáva, že pri verejných zákazkách samozrejme nie je možné nadiktovať si ľubovoľne typ muriva, HELUZ ale požadované parametre spĺňal najlepšie.

Za rok hotovo

Technické detaily dopĺňa spoluautor návrhu, Ing. arch. Ladislav Vejsada, ktorý vstúpil do procesu stavby na prianie investora v priebehu realizácie a projekt upravoval. „Jedným z výrazných architektonických prvkov stavby je kamenný sokel, ktorý nie je tvorený obkladom, ale ide o masívnu kamennú predstenu hrúbky 12 centimetrov. Aby bolo možné tento detail realizovať, bola stavba založená na murivo hrúbky 38 cm a následne sa murivo rozširovalo prostredníctvom tehly 44 cm až na murivo HELUZ FAMILY 50.“

Samotná realizácia prebiehala bezproblémovo, asi jediným adrenalínovým aspektom tak bol čas. „Veľká časť pôvodnej budovy sa búrala na jeseň, vo februári sme začínali realizovať nové murivo, v októbri sa kolaudovalo a v novembri otváralo,“ približuje starosta obce.

„Pre nás je nesmierne dôležité to, že sa na stavbe podieľalo mnoho miestnych a boli použité aj lokálne alebo dokonca pôvodné materiály a vybavenie – použili sme pôvodný kameň, ale napríklad aj dvere alebo kachľovú pec, ktorá sa premurovala do nového tvaru.“

Snaha miestnych priniesla aj príjemné ocenenia – stavba získala v roku 2024 NOMINÁCIU NA TITUL STAVBA ROKA. Obec Dolné Mesto potom v roku 2025 v Kraji Vysočina vyhrala krajské kolo súťaže Dedina roku 2025. Toto ocenenie získala okrem iného za príkladnú starostlivosť o verejný priestor, komunitný život a rekonštrukcia obecných budov.