Inžinierske stavby

V rámci pokračujúcej prípravy a výstavby diaľničnej siete na Slovensku bola vypracovaná dokumentácia na územné rozhodnutie a stavebný zámer diaľnice D3 Oščadnica – Čadca, Bukov. Na uvedenom úseku sa nachádza aj tunel Horelica. Od roku 2004 je v prevádzke ľavá tunelová rúra s dĺžkou 600 m s obojsmernou premávkou a postrannou únikovou štôlňou. Po dokončení výstavby pravej tunelovej rúry sa tunel bude prevádzkovať ako dvojrúrový tunel v extraviláne, s jednosmernou premávkou s maximálnou dovolenou rýchlosťou 80 km/h.

Neustály nárast dopravy a zvyšovanie zaťaženia ciest vyžaduje použitie inovatívnych riešení vystuženia asfaltových vrstiev pri použití tradičného zloženia vozovky. Úlohou vystuženia je zlepšiť, optimalizovať charakteristiky tradične používaných materiálov, t. j. redukovať vznik pozdĺžnych a priečnych trhlín, redukovať vytváranie koľají a, samozrejme, zvýšiť životnosť vozovky s predĺžením intervalu údržby. Typy používaných výstužových materiálov sú rôzne – od špeciálnych bitúmenových polypropylénových geotextílií cez geomreže zo sklených vláken až po oceľové výstuže z dvojzákrutovej siete.

Počas životnosti stavebných diel sa v dôsledku rôznych vplyvov zhoršujú technické, funkčné aj estetické vlastnosti ich konštrukcií. Aby sa predišlo takémuto vývoju a obnovili sa pôvodné vlastnosti stavebného diela, pristupuje sa k rekonštrukciám a opravám častí alebo celých stavebných diel. V súčasnosti možno uplatniť veľké množstvo moderných postupov a technológií, ktoré splnia aj tie najnáročnejšie požiadavky pri zachovaní integrity a pôvodného vzhľadu stavebného diela. Práve tu je priestor na použitie pokrokových technológii.

Dňa 4. marca 2012 bola spustená plná prevádzka zriaďovacej stanice Žilina – Teplička. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o stavbu, ktorá sa dočkala svojho plnohodnotného uvedenia do prevádzky po viac ako 50 rokoch predprojektovej a projektovej prípravy a po viac ako 35 rokoch od začatia stavebných prác.

Projektanti sú dnes už dobre oboznámení s problematikou vsakovania, avšak práve problematike storočného a kritického dažďa by mali venovať väčšiu pozornosť.  Vsakovanie je dnes už pomerne bežnou súčasťou projekcie. Medzi dôvody patrí najmä skutočnosť, že vodárenské spoločnosti dažďové vody odmietajú a správcovia povodí majú výhrady k navyšovaniu prietokov tokov. Zároveň smernice EÚ odporúčajú vsakovanie dažďových vôd na mieste ich dopadu a majitelia nehnuteľností sa snažia vyhnúť plateniu poplatkov za odvádzanie dažďových vôd (strešné/zrážkové).

Medzinárodná organizácia Združenie svetových cestných kongresov (AIPCR/PIARC), ktorá každé štyri roky usporadúva svetový cestný kongres, ocenila pri príležitosti XXIV. kongresu v Mexiku prestížnou cenou Maurice Milne medal Price výsledky výskumnej práce kolektívu z Japonska. Z publikovaného opisu riešenia vyplýva, že problematikou sa zaoberali viac ako štyri roky. V článku je komentovaný opis uverejnený v časopise Routes/Roads [1].

Cesta pre motorové vozidlá I/66 (R1) Banská Bystrica – severný obchvat je štvrtou stavbou rýchlostnej komunikácie R1 realizovanej v rámci prvého projektu PPP na Slovensku. Mostné objekty sú z architektonického hľadiska dominantnými objektmi stavby a svojou polohou a umiestnením aj severnej časti mesta Banská Bystrica.

Trasa diaľnice D1 Jablonov – Studenec je súčasťou multimodálneho dopravného koridoru č. V, vetvy A, modifikovaného na území Slovenska trasou diaľnice D1 Bratislava – Žilina – Košice – štátna hranica. Vedie územím, ktoré patrí k dôležitým lokalitám z hľadiska jeho histórie a dejinných udalostí. Významným obdobím regiónu Spiša bola gotika so svojím charakteristickým stavebným tvaroslovím – lomeným oblúkom. Nadviazanie na tieto stavebné súvislosti a tradície viedlo projektanta k návrhu dominantného mostného objektu ako konštrukcie pozostávajúcej z oceľových oblúkov a priamopásových betónových predpolí z prefabrikovaných prvkov.

Článok sa zaoberá návrhom sanácie svahu postihnutého aktívnou zosuvnou činnosťou. Predmetný svah sa nachádza nad hlavnou železničnou traťou Košice – Žilina pri obci Richnava. Sanácia svahu pozostáva z viacerých typov statického zabezpečenia v závislosti od zistenej geologickej skladby a porušení, zvetraní povrchových vrstiev horninového masívu. Majoritnú časť sanácie zabezpečujú vysokopevnostné oceľové siete v kombinácii s trvalými zemnými klincami. Návrh statických prvkov (zemné klince, vysokopevnostné siete atď.) sa realizoval klasickými výpočtovými metódami v kombinácii s programom pracujúcim na základe metódy konečných prvkov. Posúdenie celkovej stability a overenie návrhu statického zabezpečenia bolo spracované programom PLAXIS 2D 2010.

Regionálna kancelária pre program JASPERS pomáha dvanástim stredoeurópskym a východoeurópskym členským štátom EÚ pri príprave hlavných projektov, ktoré budú predložené na financovanie z grantov štrukturálneho a kohézneho fondu. Cieľom je zvýšiť množstvo a kvalitu projektov, ktoré sa odošlú na schválenie do útvarov Európskej komisie (EÚ). Táto bezplatná pomoc je zameraná na urýchlenie čerpania financií z dostupných fondov.

Odvodnenie mosta patrí medzi faktory, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú životnosť mostných objektov. V súčasnosti si môžeme vybrať z viacerých materiálových vyhotovení, ktoré však nie vždy zaručujú očakávaný výsledok. Iba správnou voľbou technológie a systémového riešenia vieme zabezpečiť bezproblémovú prevádzku, osobitne pri takých veľkých komorových mostoch, akým je SO 205 na úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice.

Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.

Diaľnica D 3 Čadca, Bukov – Svrčinovec sa okrem iných zložitých geotechnických konštrukcií vyznačuje aj kotvením hlbokých zárezov. V návrhu sa riešilo trvalé zabezpečenie zárezov, ktoré by malo byť ekonomicky prijateľné, technologicky jednoducho a rýchlo realizovateľné a zároveň prispôsobené zložitým geologickým podmienkam.

Posledný, v poradí štvrtý úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – severný obchvat, realizovaný v rámci prvého PPP projektu na Slovensku, je v súčasnosti tesne pred dokončením a bude uvedený do predčasného používania na konci júla tohto roku. Severný obchvat je samostatnou stavbou, ktorá priamo nenadväzuje na predchádzajúce tri úseky PPP projektu od Nitry po Tekovské Nemce, a je v prevažnej časti vedený v severnej časti intravilánu mesta Banská Bystrica.

Diaľnice by sa tento rok mohli stať veľmi vítanou pomocou pre ťažko skúšaný sektor stavebníctva. Stavebná produkcia na Slovensku sa v apríli medziročne prepadla o viac ako 16 percent (sezónne neočistená). Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa môže aspoň sčasti stať pre stavebný sektor kotvou v rozbúrenom mori ekonomických problémov eurozóny.