Cieľom článku je zhrnúť a opísať požiadavky na ochranné systémy v trvalom styku s odpadovou a pitnou vodou, predstaviť výhody minerálnych ochranných systémov, ktoré týmto požiadavkám s technickou rezervou vyhovujú, a preukázať ich dlhodobú odolnosť proti agresívnemu prostrediu odpadových vôd deklarovanú nezávislými štúdiami skúšobných ústavov.
Prvý most, o ktorom článok informuje, sa staval metódou postupného vysúvania a je súčasťou diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer pri Považskej Bystrici. Premosťuje inundačné územie rieky Váh, vetvu križovatky Centrum a poľnú cestu. Druhý most je situovaný na konci úseku tejto diaľnice, premosťuje rieku Váh a staval sa sčasti na pevnej skruži a sčasti letmou betonážou. Článok sa podrobnejšie zaoberá aj problémom diferenčného zmrašťovania tohto mosta.
Od roku 2006, keď sa oporný systém Geomur-TW1 prvý raz použil na Slovensku, sa realizovalo viac ako 30 týchto systémov. Ide o certifikovaný oporný systém, ktorý sa skladá z pohľadových plných betónových tvaroviek Tensar TW1 s ozubom a drážkou a tuhých monolitických jednoosových HDPE geomreží Tensar, typ RE a RE 500, ktoré sa vzájomne spájajú syntetickým priebežným konektorom.
<object width="480" height="385"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/Apq5CBLrU7s?fs=1&hl=sk_SK"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/Apq5CBLrU7s?fs=1&hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="480" height="385"></embed></object>
„Za účelom dosiahnutia potrebných pevností betónu pri predpínaní a modulov pružnosti betónu obmedzujúcich deformácie nosnej konštrukcie počas výstavby bola vyvinutá špeciálna betónová zmes so zníženým obsahom vody, zvýšeným podielom väčších frakcií kameniva a vyšším obsahom cementu.“ [3]
Mostný objekt tvorený dvojtrámovou nosnou konštrukciou z predpätého betónu s externými predpínacími káblami usporiadanými v tvare vzpieradiel pod spodným okrajom nosnej konštrukcie je prvým objektom svojho druhu na Slovensku.
Výstavba diaľnic v členitom horskom teréne sa len ťažko zaobíde bez nevyhnutnosti budovania tunelov. O platnosti tejto vety sa môžeme presvedčiť nielen v blízkych európskych krajinách (napríklad Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku), ale od polovice 90. rokov 20. storočia už aj na Slovensku. Vo všeobecnosti platí, že náklady na výstavbu tunelov prepočítané na jednotku dĺžky výrazne presahujú náklady na výstavbu diaľnice vo voľnej trase alebo na moste.
Medzinárodná odborná konferencia o bezpečnosti vodných stavieb sa konala pri príležitosti 35. výročia činnosti technicko-bezpečnostného dohľadu v dňoch 12. až 14. októbra 2010 v Bratislave. Záštitu nad konferenciou prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR.
Dopravná nehodovosť sa považuje za problém s výraznými ekonomickými a sociálnymi následkami pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Túto skutočnosť si uvedomujú všetky členské štáty Európskej únie, pričom výsledkom ich spoločného úsilia bol ambiciózny cieľ – znížiť úmrtnosť v dôsledku dopravných nehôd do roku 2010 o 50 percent.
Zmluvu o výstavbe druhého profilu diaľničného úseku D1 Jablonov – Studenec v dĺžke 5,21 km za zmluvnú cenu 34,22 milióna eur bez DPH v Bratislave podpísali generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Alan Sitár a generálny riaditeľ spoločnosti Doprastav, a. s., Dušan Šamudovský, a to za účasti podpredsedu vlády SR a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jána Figeľa. Výstavba sa začne v novembri 2010 a ukončenie výstavby sa predpokladá v novembri 2012.
Islandská vláda v roku 2005 rozhodla o výstavbe tunela Óshlið, ktorý mal nahradiť nebezpečný úsek cesty vinúci sa v dĺžke 10 km po pobreží medzi obcami Bolungarvík a Hnífsdalur. Tunel Óshlið je súčasťou cesty č. 61 (obr. 1) v regióne Westfjarðar. Ide o riedko obývanú oblasť na severozápade Islandu, charakterizovanú strmými horami oddelenými množstvom hlbokých fjordov. Práve tento úsek cesty je označovaný ako najnebezpečnejšia cesta na Islande. Dôvodom sú časté snehové lavíny a pády kameňov na vozovku.
Hlavným zhotoviteľom projektu výstavby rýchlostnej komunikácie R1 je spoločnosť Granvia Construction, ktorá na výstavbu projektu zmluvne zabezpečila niekoľko desiatok spolupracujúcich spoločností. Holcim Slovensko je hlavným dodávateľom stavebných materiálov a súvisiacich služieb pri výstavbe R1. O špecifikách betonáží pri výstavbe jednotlivých úsekov tejto mimoriadne dôležitej komunikácie sme hovorili s regionálnym manažérom Holcim Slovensko zodpovedným za dodávky a služby na projekte R1 Ing. Jánom Víťazkom.
Výstavba rýchlostnej cesty R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, II. etapa, sa realizuje v súlade s rozvojom cestnej siete na Slovensku. Predmetný úsek je súčasťou rýchlostnej cesty R1 Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica a súčasne medzinárodným cestným ťahom E-571.
Švajčiarsku sa v Európe hovorí tunelárska veľmoc alebo sa táto krajina prirovnáva k ementálskemu syru, ktorý má v sebe plno dier ako tunely popod švajčiarsky povrch. Slovensku sa vraví malé Švajčiarsko, no tunelov tu máme pomenej. Slovenskí projektanti však vedia, že v blízkej budúcnosti sa v tomto segmente Švajčiarsku priblížime. Tento príspevok hovorí o nových projektoch v oblasti tunelovej výstavby.
Mirage Shopping Center Žilina, podľa staršieho názvu Hrad, je situovaný v historickej časti mesta Žilina, hneď vedľa Farských schodov a námestia Andreja Hlinku. Článok sa zameriava na technológie špeciálneho zakladania použité na zabezpečenie výkopov stien stavebnej jamy Mirage, a to jej prvej a druhej etapy, na navrhované riešenie, realizáciu a monitoring. Paženie stien stavebnej jamy bolo zabezpečené pomocou konštrukcie kotvenej podzemnej pilótovej steny, kotvenej záporovej steny a klincovaním so striekaným betónom v jej druhej etape.
