Inžinierske stavby

Práve na mesiac jún pripadajú výročia otvorenia dvoch, v súčasnosti najvýznamnejších, tunelov na Slovensku – Sitiny a Braniska. Málokto však o tom vie. Na Slovensku sa vo všeobecnosti spájajú tunely najmä s negatívami, ako je predražovanie či nedodržanie časového plánu. O ich prínosoch, napríklad ušetrení času, životného prostredia a v neposlednom rade ľudských životov, sa nehovorí. Aj preto sa Slovenská tunelárska asociácia (STA) rozhodla v období od 15. júna do 15. júla vyhlásiť Mesiac tunelov, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o týchto stavbách a priniesť viac informácií. Pre laickú verejnosť je v tejto súvislosti pripravená aj atraktívna putovná výstava, ktorá predstaví to NAJ zo slovenského tunelárstva.

Diaľnica Tauern predstavuje najvýznamnejšie spojenie severného a južného Rakúska. Pre osobnú i nákladnú dopravu je to jedna z najdôležitejších­ alpských ciest. Z celkového množstva dvanástich tunelov, ktoré majú spolu dĺžku približne 24 km, je Tauernský tunel s dĺžkou 6,5 km najdlhší a zároveň najznámejší. Je jedným z posledných jednorúrových tunelov. Od septembra 2006 v týchto miestach prebieha výrub druhej tunelovej rúry.

Kandidatúru na funkciu generálneho riaditeľa SSC síce spočiatku zvažoval, avšak nakoniec zvíťazila túžba naplniť svoje vízie a predstavy­ v praxi. Napriek tomu, že jeho práca je synonymom neustálej organizácie, prípravy a komunikácie, v srdci zostáva cestárom­ – Ing. Roman Žembera.

Analýzou stavu dopravnej infraštruktúry mesta Prešov a plánovanými zámermi, ktoré majú v najbližších rokoch pomôcť riešiť súčasnú nepriaznivú situáciu v tejto oblasti, sa včera zaoberali účastníci podujatia Fórum o doprave. Stretnutie pripravila prešovská radnica v spolupráci s viacerými organizáciami a zišlo sa na ňom približne 200 ľudí.

Stavba s európskymi parametrami, cesta I/11 Čadca – obchvat mesta, I. etapa, vizitka 21. storočia, ukážkový príklad kvality v stavebníctve­ na Slovensku. Aj takto nazývajú šesťstometrový tunel Horelica, dominantu a pýchu zároveň. Presne 29. októbra 2004 po slávnostnom otvorení bola v tuneli spustená prevádzka osobnej aj nákladnej dopravy.

Mimoúrovňová útvarová križovatka Prešov-západ je súčasťou úseku diaľnice D 1 Prešov-západ – Prešov-juh. Križovatka bude zabezpečovať vzájomné prepojenie diaľnice D 1, rýchlostnej cesty R 4, ciest I/18 a II/546 a komunikačného systému mesta Prešov.

Jeho starý otec patril k povestným liptovským murárom, ktorí stavali Budapešť. Otec toto remeslo prevzal a bol dlhoročným riaditeľom veľkej stavebnej firmy. Aj z maminej strany sa to hemžilo stavbármi a tak Žilinčanovi Igorovi Chomovi bolo všetko jasné: stavebná fakulta v Bratislave. Stavbársky fortieľ získaval v Nemecku i Rusku, aby svoje skúsenosti následne zúžitkoval na Slovensku. Už vyše dva roky pôsobí Ing. Igor Choma (1964) vo funkcii predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., a viac ako rok vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre urýchlenú výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, odkiaľ priamo vykonáva prioritu vlády – urýchlenú výstavbu diaľnic. Ako sám tvrdí, v súčasnej situácii ovplyvnenej finančnou krízou sa pohybuje so zvýšenou aktivitou, lebo práve to je pre neho stimul k novým výzvam.

Dočasné rozšírenie diaľnice medzi Bratislavou a Trnavou na šesťpruh by malo byť spustené do prevádzky v máji 2010. Celková rekonštrukcia tohto 30 až 35 rokov starého úseku by mala skončiť v roku 2015.

Zaha Hadid je architektka, ktorá stále posúva hranice architektúry a dizajnu mesta. Svoj talent potvrdzuje aj v oblasti dopravných stavieb – koncom minulého roka uviedli v rakúskom Innsbrucku do prevádzky štyri lanové dráhy podľa návrhu tímu Zaha Hadid Architects. Aj keď nejde o významovo veľké stavby, Zaha Hadid ich povýšila na šperky v kontexte mesta a horskej krajiny.

S prívlastkom najväčšej križovatky európskych železničných ciest sa v Berlíne nad Sprévou tiahne nová Hlavná stanica. Nemá však iba medzinárodnú transportnú funkciu. Vystupuje súčasne ako symbol zjednotenia a prepojenia, a to priamo v meste, ktoré dlhé roky pred pádom komunizmu nedelila iba fiktívna železná opona, ale reálny betónový múr. Po jeho zborení sa Nemecko ocitlo v novej politickej, ale aj infraštruktúrnej situácii. Budova bývalej stanice Lehrter Bahnhof sa nachádzala na dôležitom priesečníku mnohých dopravných spojení, no rastúce požiadavky dynamickej spoločnosti si vynútili realizáciu moderného železničného komplexu. Nová berlínska Hlavná stanica je jedným z míľnikov prebiehajúcej európskej integrácie a zároveň dômyselnou symbiózou architektonického riešenia a denného svetla.

Spoločnosť Alfa 04 sa do vedomia odbornej verejnosti začala zapisovať od roku 2004. Jej projekčný tím sa špecializuje predovšetkým na projektovanie dopravných stavieb. Základnou filozofiou práce v spoločnosti je poskytnúť klientovi dielo na špičkovej úrovni spracovania a kvalifikované odborné konzultácie. O začiatkoch podnikania, projektovaní i mostoch sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva, Ing. Miroslavom Maťaščíkom.

Výstavbu ďalšieho spišského úseku diaľnice D1 v časti Jablonov - Studenec s dĺžkou 5210 metrov odštartovali pod Spišským hradom. Nadväzuje na vyše trojkilometrový úsek Studenec - Beharovce, ktorého výstavbu rozbehli pred dvoma týždňami. Rovnako ako tento úsek, aj časť Jablonov - Studenec chcú odovzdať do predčasného používania na prahu leta budúceho roka. Dlhší úsek však len v polovičnom profile.

Ešte v tomto roku sa môže začať s výstavbou dvoch ipeľských mostov medzi slovenským Peťovom a maďarskou Pöstyénpusztou, Rákošom a Rárospusztou. Informovali o tom minulý týždeň v severomaďarskom Szécsényi predstavitelia slovensko-maďarského konzorcia, ktoré získalo zo zdrojov Európskej únie grant vo výške sedem miliónov eur.

Modernizácia železničnej stanice Brunovce bola podľa harmonogramu výstavby poslednou ucelenou časťou stavby (UČS 21) s názvom ŽSR, Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, žkm 47,550 – 100,500 pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, II. etapa, a pre stanicu znamenala prestavbu na zastávku.

So stavebníctvom sa zoznámil už v detstve, keď pomáhal otcovi stavať rodinný dom. Počas štúdia na stavebnej fakulte v Bratislave bol obdivovateľom generácie erudovaných pedagógov, ktorí umocnili jeho nadšenie pre inžinierske stavby a uviedli ho do mostárskych odborných kruhov. Zotrvanie na katedre betónových konštrukcií a mostov, avšak v tesnom prepojení s praxou, odštartovalo jeho kariéru. Dlhoročný vysokoškolský pedagóg, prezident Národného komitétu fib SR, riaditeľ spoločnosti Projstar-PK – doc. Ing. Milan Chandoga, PhD.