Inžinierske stavby

Mesto Košice sa už dlhodobo usiluje riešiť na svojom území potreby verejnej hromadnej osobnej dopravy (VHOD) prostredníctvom integrovaného dopravného systému. Jeho základ má tvoriť nosná koľajová doprava. Vychádza sa pritom z minulosti, keď boli mestské koľaje súčasťou celoštátnej železničnej siete (od roku 1913 do roku 1965). V súčasnosti, keď je už vstup na železničnú dopravnú sieť liberalizovaný a Európska únia sa usiluje posilniť konkurencieschopnosť VHOD podporou budovania systémov kombinujúcich električkovú a železničnú dopravu (tram-train) s cieľom priviesť železničnú dopravu bližšie k zdrojom a cieľom ciest, je logické, že mesto chce využiť svoje technické podmienky z minulosti aj pre súčasné potreby moderného dopravného systému.

Investície do kvalitnej dopravnej infraštruktúry v Bratislave boli dlhé roky veľmi nízke a zriedkavé. Výsledkom sú každodenné kolóny a nepripravenosť mesta na stúpajúci počet áut. Nádeje momentálne smerujú k novému územnému plánu, ktorého súčasťou je aj vypracovanie podkladov na zavedenie a prevádzku integrovaného koľajového systému. O ňom a o ďalších riešeniach súčasnej neudržateľnej situácie sme sa porozprávali s hlavným dopravným inžinierom Bratislavy Ing. Tiborom Schlosserom, CSc. 

V priebehu najbližších desiatich rokov majú investície v Poľsku predstavovať 500 miliárd zlotých. Na XXI. ekonomickom fóre v poľskej Krynici experti diskutovali o tom, aké krokú sú potrebné na úspešnú realizáciu tohto investičného programu. Jednou z firiem, ktoré aktívne investujú v oblasti výstavby a modernizácie cestnej infraštruktúry, je spoločnosť LOTOS Asfalt.

Dvojkoľajný železničný tunel Turecký vrch sa nachádza na železničnom koridore č. V Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou. Stavba tunela je súčasťou modernizácie železničnej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v dĺžke 17,5 kilometra. Modernizácia spomínaného úseku začala v septembri 2009. Práce budú ukončené do konca mája 2013. Stavba je financovaná z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Doprava.

Hoci sa úvahy o použití metódy Naprojektuj a postav (Design – Build) podľa zmluvných podmienok Žltej knihy FIDIC na výstavbu cestnej infraštruktúry sporadicky objavovali aj v predchádzajúcich obdobiach, až rok 2011 priniesol rozhodnutie Národnej diaľničnej spoločnosti o jej použití pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov. Hlavným impulzom pre toto rozhodnutie bola neaktuálnosť projektových dokumentácií úsekov, ktoré mali byť pôvodne vybudované prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP).

V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rozhovor s predsedom Slovenskej tunelárskej asociácie a riaditeľom úseku zahraničného podnikania spoločnosti Doprastav, a. s., Ing. Róbertom Turanským.

Slovinská diaľnica A1 Šentilj – Srmin je pre milovníkov severného Jadranu, cestujúcich do Chorvátska cez Slovinsko, určite známy úsek diaľnice. Tí, ktorí ju využívajú, vedia, že pohodlne pocestujú od rakúsko-slovinskej hranice cez Ljubljanu až do prístavného mesta Koper. Tu sa však ich pohodlná jazda končí a v letných mesiacoch narazia na niekoľko kilometrové zápchy vedúce až po chorvátsku hranicu.

Letisko je často prvým styčným bodom medzi cestovateľom a krajinou. Dojem, aký v nás zanechá, môže mať zásadný vplyv na vnímanie celej krajiny. Norman Foster so svojím tímom je výnimočný vo svojej schopnosti zaujať originálnym riešením. Miestna flóra im tentoraz bola vzorom pri tvarovaní klenieb. Nápady z jeho ateliéru nie sú prvoplánové, charakteristický prvok zastrešenia terminálu a priľahlých priestorov na medzinárodnom letisku Queen Alia v Ammáne v Jordánsku má svoje opodstatnenie v technickom riešení prevádzky a presvetlenia budovy.

Pražský okruh je svojim významom najväčšou a najdôležitejšou dopravnou stavbou v Českej republike. Po jeho dokončení budú prepojené všetky cestné a diaľničné ťahy smerujúce radiálne do hlavného mesta Prahy. Pražský okruh je rozdelený na 11 úsekov, označených SOKP 510 – 520. Z toho sedem úsekov je už v prevádzke a štyri sú v štádiu prípravy.

Projekt verejno-súkromného partnerstva uzatvorený medzi verejným obstarávateľom, ktorým je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a koncesionárom, spoločnosťou Granvia, a. s., Bratislava, týkajúci sa  koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat zahŕňa štyri samostatné stavby (úseky).

Mesto Hanušovce nad Topľou ako investor realizuje projekt regenerácie verejných priestranstiev. Jeho súčasťou je obnova pešej zóny, vybudovanie lávky cez potok a výstavba novej autobusovej stanice. Na mieste schátraného objektu sa cestujúci čoskoro dočkajú krytého čakacieho priestoru s hygienickým zázemím.

Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť je jedným z úsekov nadradenej cestnej infraštruktúry, ktorý je v súčasnosti vo výstavbe s časom výstavby 30 mesiacov a plánovaným uvedením do používania na jar 2013. Úsek rýchlostnej cesty dlhý 14,175 km, situovaný južne od mesta Košice, bude súčasťou základnej komunikačnej siete SR, siete medzinárodných ciest a multimodálnych koridorov.

Jeho profesionálna dráha sa pohybovala vždy – aj keď necielene – v cestárskej oblasti. Je hrdý na to, že je cestárom. Cestári podľa neho hýbu ekonomikou, ale aj spájajú. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre mechatroniky a elektroniky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. V októbri 2010 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.

Súčasný útlm výstavby infraštruktúry na Slovensku núti stavebné spoločnosti zapojiť sa do výstavby infraštruktúrnych projektov aj v okolitých štátoch. Jednou z krajín, ktorá prezentuje ambiciózny program výstavby diaľničnej a cestnej siete, je Poľská republika. Spracovaný príspevok si kladie za cieľ stručne informovať odbornú verejnosť o tomto programe a postavení stmelených a nestmelených vrstiev vozovky v používaných konštrukciách vozoviek.

V súčasnosti tvorí CO2 najväčší podiel ľuďmi spôsobenej produkcie skleníkových plynov. Prispieť k zníženiu jeho únikov do ovzdušia môže aj asfaltový priemysel. Jednou z možností je ponúknuť vysokohodnotný asfalt, ktorý sa môže miešať a ukladať pri nižších teplotách. Keďže sa dnes okolo 50 percent výrobnej energie spotrebuje na zohriatie komponentov asfaltovej zmesi, prináša zníženie teploty aj citeľné úspory v spotrebe paliva. Napríklad na jednej ceste vo Švajčiarsku s veľkou intenzitou dopravy sa výborne osvedčilo položenie 1 500 ton nízkoteplotnej asfaltovej zmesi vyrobenej s použitím penovej asfaltovej živice.