Inžinierske stavby

Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.

Slovensko patrí k európskym krajinám, v ktorých sa koncept verejno-súkromných partnerstiev uchytil relatívne neskoro. Počas obdobia posledného roka či dvoch sa však Slovensku podarilo tento „deficit“ rýchlo dobehnúť. O tzv. public-private partnerships (PPP) alebo verejno-súkromných partnerstvách sa dnes u nás nehovorí už len v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou, ale aj s projektmi v oblasti zdravotníctva, kultúry či športu. V porovnaní s okolitými krajinami, ale aj s inými štátmi, v ktorých je metóda PPP rozšírená, sa na Slovensku stále málo využíva potenciál menších, regionálnych PPP projektov. Slovensko sa však už dnes môže pochváliť prvými skúsenosťami v oblasti PPP, ako aj silným inštitucionálnym prostredím PPP, a to na verejnej aj súkromnej strane.

Výstavba tunela v poľskej osade Laliki, ktorá sa nachádza len 5 km od slovenských hraníc, je súčasťou investičnej úlohy s názvom Stavba­ rýchlostnej cesty S-69 Bielsko-Biała – Żywiec – Zwardoń, úsek C2 Szare – Laliki. Tunelová časť predstavuje dve rovnobežné banské­ diela: cestný dvojsmerný tunel, evakuačný tunel a štyri priečne spojovacie chodby medzi tunelmi.

Konštrukčné riešenie koľaje električkových tratí historicky prechádzalo, podobne ako v prípade železnice, rozličnými štádiami a vývojovými­ stupňami. Zásadnou odlišnosťou mestskej dráhy a klasickej železničnej trate je veľkosť nápravového tlaku, ktorý musí zvršok i spodok trate preniesť. Na tratiach ŽSR je zvislé statické zaťaženie na nápravu až 22,5 tony, zaťaženie mestských dráh je približne­ 11 až 12 ton. Hodnoty zaťaženia sú určujúce pre konštrukčnú skladbu komponentov trate.

Rýchlostná cesta R1, ktorú postaví súkromný koncesionár GRANVIA, a. s., v rámci projektu verejno - súkromného partnerstva (PPP), bude drahšia o 540 miliónov eur (16,27 miliardy Sk). Rozhodla o tom vláda SR na mimoriadnom zasadnutí 17. júla. Vláda sa taktiež dohodla s koncesionárom na refinancovaní. Banky upustili od underpinningu.

V máji tohto roka sa poklopaním základného kameňa začala výstavba diaľničného úseku križovatka diaľnic D2 a D4 Stupava-juh. Stavba­ bude súčasťou bratislavského diaľničného obchvatu a napomôže plynulosti dopravy.

Pri výstavbe mostných konštrukcií sa projektanti často stretávajú s problémom vybudovania krídel mostov v stiesnených podmienkach­ bez možnosti budovania prirodzených svahov. V posledných rokoch sa využívajú veľmi úspešne vystužené zemné konštrukcie z pohľadových­ prefabrikovaných betónových blokov. Takéto konštrukcie môžu dokonca tvoriť aj opory mostov. Vystužené konštrukcie sa využívajú nielen ako stabilizačné, ale aj estetické konštrukcie pri riešení portálových častí tunelov. Príspevok sa zaoberá vhodnosťou a možnosťami ich použitia.

V Gbeloch na Záhorí sa minulý rok dokončila prvá etapa výstavby závodu talianskej spoločnosti Polieco na výrobu štruktúrovaného­ potrubia z polyetylénu vysokej hustoty pre kanalizačné siete. O výrobe, kvalite a použití štrukturovaných potrubí z polyetylénu a o plánoch­ a víziach spoločnosti Polieco Slovakia, s. r. o., hovorí riaditeľka obchodu a marketingu Daniela Nemčovičová.

Cestné tunely nepredstavujú len ich stavebnú časť, ale rozumieme nimi aj technologické zariadenia, ktoré slúžia na zabezpečenie plynulého­ a bezpečného prejazdu cestných vozidiel. Zabezpečujú spoľahlivú funkčnosť tunela ako celku nielen pri bežnej prevádzke, ale aj pri servisnej činnosti, údržbe a mimoriadnych udalostiach, akými sú porucha vozidla v tuneli, nehoda či požiar. Včasná detekcia vzniknutej udalosti môže zachraňovať životy pasažierov vozidiel i materiálne hodnoty.

Jeden z limitujúcich faktorov rozvoja ľudskej spoločnosti je dostatok energie. To platí tak pre úroveň svetadielu či štátu, ako aj pre určité územné celky ako regióny, mestá a obce. Počiatky rozvoja regiónov, miest a obcí na Slovensku sa v minulosti viazali najmä na zdroje vodnej energie. Do vývoja vstúpil tiež vynález parného stroja. Až v 90. rokoch 19. storočia po objavení dynama a elektromotora sa začala éra elektrifikácie.

Tender na výstavbu a prevádzku približne 53-kilometrového úseku rýchlostnej cesty R1 vyhralo francúzsko-holandské konzorcium, ktoré­ združuje spoločnosti VINCI Concesions, S.A., a ABN AMRO Highway, B.V. O realizačných plánoch týkajúcich sa niektorých úsekov sme sa porozprávali s podpredsedom predstavenstva a obchodným riaditeľom spoločnosti Eurovia – Cesty, a. s., Ing. Jurajom Dančišínom.

Najvýznamnejším faktorom pri realizácii slovenských PPP projektov je doviesť do úspešného konca prvý pokus o PPP projekty – rýchlostnú­ cestu R1, a to tak, aby si nekonkuroval s ďalšími PPP projektmi. Je to zlomový bod, ktorým sa Slovensko môže etablovať na mape PPP projektov­ v rámci Európskej únie a súčasne sa na trhu určí veľkosť financovania rizika tohto projektu. V júni tohto roka by sa malo dosiahnuť­ jeho finančné uzavretie. O význame, cieľoch a financovaní projektu sme sa porozprávali s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií­ Slovenskej republiky Ing. Ľubomírom Vážnym. 

Takmer 37-kilometrový úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou bude nielen prvým šesťprúdovým diaľničným úsekom na Slovensku, ale aj prvým úsekom, pri rozširovaní ktorého je využitá moderná technológia spevnenia podložia hydraulickým spojivom Doroport Plus. Vďaka teto novinke bude rozširovanie diaľnice šetrnejšie k životnému prostrediu i k financiám.

Projekt Norra Länken, na ktorom pracujú slovenskí tunelári zo spoločnosti Skanska, je pokračovaním západného cestného spojenia Essingeleden. Po jeho prepojení s južným spojením Södra Länken sa vytvorí veľký obchvat Štokholmu, ktorý prepojí morské prístavy Värtahamnen a Frihamnen – brány lodnej dopravy do Fínska a Ruska. Po sprevádzkovaní má toto dopravné spojenie odľahčiť pozemnú dopravu v širšom centre Štokholmu až o polovicu. Práce na projekte začali v roku 2007 a dokončenie sa plánuje na rok 2015.

Medzi obcami Ladce a Beluša, na cestnom ťahu Ilava – Považská Bystrica, ktorý je súbežný s diaľnicou D1, preklenuje železničnú trať most s pracovným názvom Ladce 080. Jeho výstavba sa datuje do polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia, a tak po 42-ročnej prevádzke­ si jeho technický stav vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu. Existujúca elektrifikovaná trať, ponad ktorú most vedie, a vedenie vysokého­ napätia­ nachádzajúce sa nad jedným koncom mosta komplikovalo požiadavku investora – zachovať konštrukčnú výšku mosta.