Odhaľujeme novú podobu Osobného prístavu: Odporu nerozumieme, zažívali sme frustráciu, hovorí Slovenská plavba a prístavy

Spor, nečinné úrady a roky chátrania – to všetko brzdilo osud bratislavského Osobného prístavu. Po rokoch stagnácie a sporov nakoniec rekonštrukcia modernistickej stavby získala dlhoočakávané povolenie v lete tohto roka. Slovenská plavba a prístavy po nedávnom verdikte úradov poskytla redakcii ASB exkluzívny rozhovor a tvrdí, že nerozumie dlhoročnému odporu ani blokáciám projektu. Investor rovnako opísal pripravovanú rekonštrukciu a prezradil svoje ďalšie kroky.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Komplikovaný, ale dôležitý vývoj

Už niekoľko rokov je na Fajnorovom nábreží dominantný schátraný objekt Osobného prístavu. Celkovo ide o komplikovaný vývoj, ktorý zahŕňa spory, nečinné úrady aj námietky a odvolania. Tieto aspekty dlhé roky brzdili rekonštrukciu modernistickej stavby v z roku 1969, ktorá dodnes neprešla rozsiahlejšou obnovou. To sa podpísalo na jej vzhľade. Objekt na Fajnorovom nábreží je dnes právom označovaný za hanbu centra mesta.

Pôvodne sa malo s búracími prácami začať ešte v roku 2019, s rekonštrukciou v roku 2020. Zámer však vo veľkom kritizovala časť verejnosti a proti pôvodnému návrhu bol aj vtedajší aktivista a súčasný starosta Starého Mesta Matej Vagač. Odporci projektu poukazovali na zničenie vizuálu panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, deformáciu diaľkových pohľadov a potlačenie vizuálnej dominancie národnej kultúrnej pamiatky – budovy Slovenského národného múzea.

Investor, Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a.s., tieto tvrdenia odmietal. Tvrdil, že objekt nemal byť vyšší než okolité stromy na nábreží. Architektonický návrh od vtedajšieho ateliéru Adom M Studio (dnešné DF Creative Group) museli znížiť o jedno podlažie. Tieto zmeny priniesli zelenú od hlavného mesta aj od pamiatkarov, čo bol dôležitý míľnik.

Námietky ale pokračovali. Investor zmenil architektov a na projekte začala pracovať kancelária Pio Keramoprojekt. Tá budovu prístavu opäť navýšila o jedno podlažie, čo sa stretlo s nevôľou oponentov, ktorí dosiahli svoje – Ministerstvo kultúry zrušilo kladné stanovisko pamiatkarov a projekt musel byť prepracovaný.

Investor zámer prepracoval a čakal na vydanie územného rozhodnutia. To nakoniec prišlo v roku 2022, avšak aktivisti s vydaným stanoviskom – ani po druhom upravení zámeru – nesúhlasili. Odvolali sa a spis skončil na Okresnom úrade Bratislava, kde ležal dlhé roky. Konečný verdikt pre Osobný prístav padol až po zmene kompetencií. O odvolaní rozhodla nová ninštitúcia, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, v lete tohto roka – úrad územné rozhodnutie odobril.

Investor odporu nerozumie, od starostu Starého Mesta čaká podporu

Po rokoch občianskych námietok, architektonických úprav, súhlasov, nesúhlasov a byrokratických prieťahov konečne padol definitívny verdikt. Starosta Matej Vagač pre ASB vyjadril svoju nespokojnosť a obnovu prístavu stále vnímal ako premárnenú príležitosť zachovať alebo obnoviť kvality pôvodnej architektúry 60. rokov. Otázna však naďalej ostávala budúca podoba prístavu, ako aj vyjadrenie a budúce plány investora.

Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy poskytla redakcii ASB rozsiahle stanovisko. „Sme veľmi radi, že naša dlhoročná práca, úsilie a vynaložená energia sa konečne dočkala úspešného záveru – právoplatného územného rozhodnutia pre rekonštrukciu budovy Osobného prístavu. Je to veľká úľava. Ťažko je mi vyjadrovať sa a hodnotiť odpor aktivistov, nehovoriac už o zástupcovi Starého Mesta, kde by sme naopak čakali podporu v snahe skrášliť a zmodernizovať vstupnú bránu do hlavného mesta zo strany Dunaja,” povedala Ľudmila Masariková, predsedkyňa predstavenstva firmy.

„Ak mám byť úprimná, tak ani úplne nerozumiem, prečo odpor vznikol, prečo vznikol  v takejto miere a už vôbec nie, prečo nabral takýto rozmer. Naša spoločnosť po celý čas intenzívne komunikovala so všetkými kompetentnými úradmi, najmä s Krajským pamiatkovým úradom a jeho nadriadeným orgánom. Upravovali sme projekt podľa ich pripomienok a požiadaviek a splnili sme všetky relevantné regulatívy,” konštatuje ďalej Ľudmila Masariková.

Zažívali sme frustráciu, hovorí investor

Predsedkyňa predstavenstva investora rozumie všeobecnej úlohe aktivistov v oblasti developerstva. „Ale nemyslím si, že im prináleží úloha hodnotiť vzhľad a dizajn stavby,” dodáva. „Napriek tomu boli opakovane vznášané rovnaké pripomienky zo strany aktivistov, ktoré, žiaľ, úplne nezmyselne predlžovali celý proces, keďže konajúce orgány sa s nimi museli opakovane vysporiadať. A to napríklad aj napriek kladnému záväznému stanovisku magistrátu, ktorý sa k projektom opakovane vyjadroval.”

„Pre nás všetkých zainteresovaných to bola neskutočná frustrácia. Snažíme sa robiť niečo nie len ako podnikateľský subjekt, ale aj pre spoločnosť, mesto, v ktorom žijeme a cítime spoločenskú zodpovednosť. Kde budova Osobného prístavu plní mnohé funkcie aj pre verejnosť, bezodplatne. Aj keď nečakáte za to podporu, tak aspoň nekladenie prekážok pod nohy…,” otvorene hovorí Ľudmila Masariková.

Predsedkyňa predstavenstva spoločnosti ďalej opisuje prestíž lokality okolo budovy Osobného prístavu, ako aj prepojenie s riekou a pešiu zónu: „O to viac som presvedčená, že práve táto časť by mala byť pýchou Bratislavy a jej absolútnou výkladnou skriňou. Takto k tomu aj po celý čas pristupujeme. Budova Osobného prístavu je zastaralá, vyžaduje a zaslúži si rekonštrukciu a modernizáciu.”

Átrium zostane zachované, požiadavky pamiatkarov sú splnené

Ľudmila Masariková vo svojom stanovisku ďalej vyzdvihuje dôležitosť územného rozhodnutia, ale aj približuje ďalšie kroky investora: „Územné rozhodnutuie je zásadný míľnik v celom procese, keďže laicky povedané stanovuje presné podmienky pre umiestnenie stavby, jej výšku či zastavanosť. Je absolútny základ z pohľadu nášho projektu.”

„V tejto chvíli finalizujeme projektovú dokumentáciu a ideme oslovovať jednotlivé úrady a podať žiadosť o stavebné povolenie. Stavebné povolenie je proces, ktorý má svoje jasné pravidlá a predchádza mu komunikácia s množstvom jednotlivých orgánov, ktorých sa stavebné konanie týka. Našim cieľom je, samozrejme, mať stavebné povolenie čím skôr a náš tím ľudí je pripravený,” vraví pre ASB.

Slovenská plavba a prístavy rovnako zverejnila novú podobu Osobného prístavu. „Na projekte pracuje tím veľmi skúsených architektov, projektantov a technických inžinierov. Myslím, že nás čaká naozaj pekný a funkčný výsledok. Modernizácia zabezpečí väčšie otvorenie budovy pre návštevníkov, reprezentatívne vstupy, vrátane doplnenia rámp pre imobilné osoby na oboch stranách objektu,” opisuje budúci výraz prístavu predsedkyňa predstavenstva.

„Otvorené átrium smerom k Dunaju zostane zachované, kde sme plne dodržali požiadavky pamiatkového úradu. A naviac, budova bude doplnená viacerými terasami, aby bol maximalizovaný prístup verejnosti k Dunaju a zároveň vytvorené príjemné prostredie pre posedenie a výhľad na Dunaj a Staré mesto.”

Ak by záviselo na investorovi, Osobný prístav už je zrekonštruovaný

Ľudmila Masariková ďalej naznačuje, že projekt rekonštrukcie Osobného prístavu mohol byť hotový pred rokmi: „Keby to záviselo od nás, zrekonštruovaný prístav stojí už niekoľko rokov. Bratislava by sa ním mohla pýšiť a budova by zároveň kvalitne slúžila cestujúcim osobnej vodnej dopravy – ako reprezentatívne miesto na predaj lístkov, informačné centrum pre návštevníkov mesta a poskytovateľ služieb, ktoré cestujúci podľa našich skúseností skutočne potrebujú a vyhľadávajú,”

Investor ešte musí získať najdôležitejšie stavebné povolenie. „Čaka nás celý proces stavebného konania. Určite urobíme všetko preto, aby sme boli súčinní a proces v maximálnej možnej miere urýchlili. Akonáhle bude vydané stavebné povolenie a nadobudne právoplatnosť, veľmi radi vysúkame rukávy a pustíme sa do stavby,” hovorí odhodlane Masariková.

„K finančným nákladom sa dnes vyjadruje ťažko. Ceny stavebných materiálov dramaticky rastú, uvidíme, kde sa vyšplhá ich výška v čase, keď príde ku samotnej realizácii. Dnes je však už jasné, že dlhý proces vybavovania územného rozhodnutia celkové náklady už viac ako 100% navýšil oproti pôvodnému rozpočtu. S týmto faktom sa, žiaľ, v Bratislave potýkajú mnohí developeri,” uzatvára predsedkyňa predstavenstva spločnosti Slovenské plavby a prístavy Ľudmila Masariková.