Dňa 4. marca 2012 bola spustená plná prevádzka zriaďovacej stanice Žilina – Teplička. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o stavbu, ktorá sa dočkala svojho plnohodnotného uvedenia do prevádzky po viac ako 50 rokoch predprojektovej a projektovej prípravy a po viac ako 35 rokoch od začatia stavebných prác.
Projektanti sú dnes už dobre oboznámení s problematikou vsakovania, avšak práve problematike storočného a kritického dažďa by mali venovať väčšiu pozornosť. Vsakovanie je dnes už pomerne bežnou súčasťou projekcie. Medzi dôvody patrí najmä skutočnosť, že vodárenské spoločnosti dažďové vody odmietajú a správcovia povodí majú výhrady k navyšovaniu prietokov tokov. Zároveň smernice EÚ odporúčajú vsakovanie dažďových vôd na mieste ich dopadu a majitelia nehnuteľností sa snažia vyhnúť plateniu poplatkov za odvádzanie dažďových vôd (strešné/zrážkové).
Medzinárodná organizácia Združenie svetových cestných kongresov (AIPCR/PIARC), ktorá každé štyri roky usporadúva svetový cestný kongres, ocenila pri príležitosti XXIV. kongresu v Mexiku prestížnou cenou Maurice Milne medal Price výsledky výskumnej práce kolektívu z Japonska. Z publikovaného opisu riešenia vyplýva, že problematikou sa zaoberali viac ako štyri roky. V článku je komentovaný opis uverejnený v časopise Routes/Roads [1].
Cesta pre motorové vozidlá I/66 (R1) Banská Bystrica – severný obchvat je štvrtou stavbou rýchlostnej komunikácie R1 realizovanej v rámci prvého projektu PPP na Slovensku. Mostné objekty sú z architektonického hľadiska dominantnými objektmi stavby a svojou polohou a umiestnením aj severnej časti mesta Banská Bystrica.
Trasa diaľnice D1 Jablonov – Studenec je súčasťou multimodálneho dopravného koridoru č. V, vetvy A, modifikovaného na území Slovenska trasou diaľnice D1 Bratislava – Žilina – Košice – štátna hranica. Vedie územím, ktoré patrí k dôležitým lokalitám z hľadiska jeho histórie a dejinných udalostí. Významným obdobím regiónu Spiša bola gotika so svojím charakteristickým stavebným tvaroslovím – lomeným oblúkom. Nadviazanie na tieto stavebné súvislosti a tradície viedlo projektanta k návrhu dominantného mostného objektu ako konštrukcie pozostávajúcej z oceľových oblúkov a priamopásových betónových predpolí z prefabrikovaných prvkov.
Článok sa zaoberá návrhom sanácie svahu postihnutého aktívnou zosuvnou činnosťou. Predmetný svah sa nachádza nad hlavnou železničnou traťou Košice – Žilina pri obci Richnava. Sanácia svahu pozostáva z viacerých typov statického zabezpečenia v závislosti od zistenej geologickej skladby a porušení, zvetraní povrchových vrstiev horninového masívu. Majoritnú časť sanácie zabezpečujú vysokopevnostné oceľové siete v kombinácii s trvalými zemnými klincami. Návrh statických prvkov (zemné klince, vysokopevnostné siete atď.) sa realizoval klasickými výpočtovými metódami v kombinácii s programom pracujúcim na základe metódy konečných prvkov. Posúdenie celkovej stability a overenie návrhu statického zabezpečenia bolo spracované programom PLAXIS 2D 2010.
Regionálna kancelária pre program JASPERS pomáha dvanástim stredoeurópskym a východoeurópskym členským štátom EÚ pri príprave hlavných projektov, ktoré budú predložené na financovanie z grantov štrukturálneho a kohézneho fondu. Cieľom je zvýšiť množstvo a kvalitu projektov, ktoré sa odošlú na schválenie do útvarov Európskej komisie (EÚ). Táto bezplatná pomoc je zameraná na urýchlenie čerpania financií z dostupných fondov.
Odvodnenie mosta patrí medzi faktory, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú životnosť mostných objektov. V súčasnosti si môžeme vybrať z viacerých materiálových vyhotovení, ktoré však nie vždy zaručujú očakávaný výsledok. Iba správnou voľbou technológie a systémového riešenia vieme zabezpečiť bezproblémovú prevádzku, osobitne pri takých veľkých komorových mostoch, akým je SO 205 na úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice.
Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.
Diaľnica D 3 Čadca, Bukov – Svrčinovec sa okrem iných zložitých geotechnických konštrukcií vyznačuje aj kotvením hlbokých zárezov. V návrhu sa riešilo trvalé zabezpečenie zárezov, ktoré by malo byť ekonomicky prijateľné, technologicky jednoducho a rýchlo realizovateľné a zároveň prispôsobené zložitým geologickým podmienkam.
Posledný, v poradí štvrtý úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – severný obchvat, realizovaný v rámci prvého PPP projektu na Slovensku, je v súčasnosti tesne pred dokončením a bude uvedený do predčasného používania na konci júla tohto roku. Severný obchvat je samostatnou stavbou, ktorá priamo nenadväzuje na predchádzajúce tri úseky PPP projektu od Nitry po Tekovské Nemce, a je v prevažnej časti vedený v severnej časti intravilánu mesta Banská Bystrica.
Diaľnice by sa tento rok mohli stať veľmi vítanou pomocou pre ťažko skúšaný sektor stavebníctva. Stavebná produkcia na Slovensku sa v apríli medziročne prepadla o viac ako 16 percent (sezónne neočistená). Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa môže aspoň sčasti stať pre stavebný sektor kotvou v rozbúrenom mori ekonomických problémov eurozóny.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Olšany v dĺžke 22 km bude po uvedení do prevádzky súčasťou nadradenej dopravnej infraštruktúry a spolu s diaľnicou D1 bude vytvárať juhovýchodný obchvat mesta Košice. Zabezpečí napojenie na diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R4 úsek Košice – Milhosť.
O cementobetónových vozovkách sa na Slovensku už dobrých desať rokov (len) rozpráva. Po množstve konferencií, seminárov a článkov by bolo načase konať. Nová vláda opäť stojí pred príležitosťou využiť výhody vozoviek s cementobetónovým krytom a okrem iného tým maximalizovať ekonomický stimul výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pre domácu ekonomiku.
Mechanicky spevnené kamenivo (MSK) je nestmelená zmes, zložená z viacerých frakcií kameniva (najmenej troch) a vyrábaná s predpísanými kvalitatívnymi parametrami v zmiešavacom centre. Je to typ nestmelenej podkladovej vrstvy s najvyššími parametrami. Pri vrstve z MSK platí STN EN 13 285 a STN 73 6126.
