Inžinierske stavby

Projekty a realizácia modernizácie železničných koridorov na Slovensku za posledné roky stratili potrebnú dynamiku a už vôbec ich nemožno porovnávať so stavbami v cestnej infraštruktúre.

Výstavba PPP projektu rýchlostnej cesty R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat sa neustále zintenzívňuje. Ku koncu apríla tohto roka sa ukončila práca na 256 stavebných objektoch, pričom výstavba pokračovala na ďalších 240 objektoch. V apríli sa na výstavbe zúčastnilo viac ako 2 200 pracovníkov, 462 strojov a 511 dopravných prostriedkov.

V posledných rokoch sa na Slovensku vyprojektovalo niekoľko spriahnutých oceľobetónových mostov estakádneho typu s rozpätiami okolo 40 m. Nárast cien ocele v poslednom období spôsobil, že tento typ mostov nemohol cenovo konkurovať betónovým mostom a aj mosty vyprojektované ako spriahnuté (oceľ + betón) obyčajne zhotovovateľ pred začiatkom realizácie dal preprojektovať na betónové. Čo spôsobilo, že dva mosty na diaľnici D1 Mengusovce – Jánovce tomuto tlaku odolali?

Most pri obci Štrba je prvým železobetónovým mostom na území Slovenskej republiky realizovaným technológiou vysúvania. Článok sa zaoberá opisom jednotlivých častí použitej technológie (výsuvný nos, výrobňa, výsuvné zariadenie, klzné ložiská), ako aj opisom samotného procesu vysúvania.

V časopise Inžinierske stavby / Inženýrské stavby 3/2008 bol uverejnený článok Obnova Starého mosta v Bratislave. Predmetom tohto článku je história mosta, koncepcia jeho rekonštrukcie, varianty návrhov mosta a ich zdôvodnenie. Príspevok sa končí konštatovaním: „Dňa 6. 8. 2008 primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský oznámil, že na projekt obnovy Starého mosta cez Dunaj v Bratislave bude vypísaná architektonická súťaž.“ Čo sa so Starým mostom dialo v ďalšom období, je predmetom tohto článku.

Sieť rýchlostných komunikácií je napojená na diaľničnú sieť Slovenska a vytvára dopravné tepny medzi západným a východným Slovenskom. Tranzitná časť diaľnice D2 zabezpečuje prepojenie s Českou republikou a Maďarskom, D4 s Rakúskom, pričom plánovaná časť D4 bude perspektívne tvoriť nultý okruh okolo Bratislavy. Na tento dopravný uzol sa napojí rýchlostná komunikácia s označením R7, trasovaná južnou časťou krajiny, ktorá s nadväzujúcou komunikáciou R2 prepojí východnú a západnú časť Slovenska. Rýchlostná komunikácia s označením R1 sa napája na diaľnicu D1 pri Trnave a predstavuje druhú vetvu prepájajúcu stredné regióny Slovenska. V pláne rozvoja cestnej infraštruktúry sa počíta s postupným vybudovaním viacerých vetiev rýchlostných komunikácií, ktoré prepoja sever a juh krajiny, zabezpečujúce rýchle spojenie severnej časti diaľnice D1 s Maďarskom. Príspevok približuje výstavbu rozpracovaných úsekov rýchlostných komunikácií R1 a R2 vedených regiónmi stredného Slovenska.

V polovici roka 2008 sa združenie firiem Doprastav a Skanska definitívne rozhodlo vyhotoviť 958 m dlhý a 30,6 m široký diaľničný most technológiou letmej betonáže. Do úvahy prichádzali dve verzie výstavby tohto mosta s mimoriadne širokým priečnym rezom.

Súčasťou II. úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer v km 4,9 – 9,595 začínajúceho v križovatke Považská Bystrica – centrum a končiaceho napájacou vetvou križovatky Vrtižer je most SO 206-02b ako druhý dilatačný celok objektu SO 206. Na tomto úseku s dĺžkou necelých 5 km je navrhnutých celkovo 13 mostov. Na všetko predpätie mostnej nosnej konštrukcie sa použil lanový predpínací systém Dywidag, ktorého realizátorom bola spoločnosť SM7.

Rybie priechody sú objekty umiestnené na alebo vedľa ľuďmi vytvorenej bariéry – vzdúvadle na toku tak, aby pomáhali prirodzenej migrácii ichtyofauny. Pojem rybie priechody zahŕňa všetky konštrukcie umožňujúce zdolať vodným živočíchom značný výškový rozdiel hladín, vytvorený takouto vodnou stavbou.

Jedným z najzaujímavejších objektov rýchlostnej cesty R1 z hľadiska technológie je most 203-00 nad údolím, cestou III/06434, potokom Kadaň a poľnou cestou v km 3,34490, ktorý je súčasťou 2. úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice.

Pre spoločnosť Doprastav, a. s., zameranú na výstavby ciest, diaľnic a mostov ostávali železničné stavby dlhé desaťročia nedotknutým segmentom. Prvá väčšia stavba tohto typu Bratislava UNS – hranica SR/Rakúsko sa realizovala v 80. rokoch minulého storočia. Stálym aktívnym účastníkom v budovaní tohto segmentu sa spoločnosť stala po začatí modernizácie hlavných železničných ťahov Slovenska, konkrétne úseku Rača – Trnava v roku 2002.

Mostný objekt D 215-00 sa nachádza v intraviláne mesta Prešov, premosťuje okružnú križovatku a tvorí privádzač z mesta Prešov na diaľnicu D1 smerom na Poprad. Most s celkovou dĺžkou 350 m je výnimočný tým, že časť nosných predpínacích káblov je situovaná pod mostnou konštrukciou, čím tvorí jedinečnú vzperadlovú sústavu v strednej Európe.

Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., (NDS) predstavuje bezpečnosť na cestných komunikáciách jednu z priorít. Ako správca a vlastník diaľničnej infraštruktúry si spoločnosť túto otázku na diaľniciach a rýchlostných cestách uvedomuje a usiluje sa rozširovať zavádzanie bezpečnostných prvkov. O možnostiach ich využitia sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS Ing. Igorom Chomom.

Výstavba v prielukách kladie mimoriadne nároky na všetkých zainteresovaných: od prípravy cez projekt, stavebnú výrobu až po užívanie objektu. Na Slovensku sa tomuto typu výstavby venuje veľká pozornosť a vo väčšine prípadov sa ju darí realizovať na európskej úrovni. Treba, aby stavebníci (investori) zabezpečili dôslednú prípravu a všetky problémy riešili v spolupráci s geotechnikmi.

V súčasnosti sa prevádzkovatelia, investori a príslušné orgány stretávajú s mnohými problémami pri prevádzkovaní vodovodných a kanalizačných sietí. Medzi najcitlivejšie otázky tohto špecifického odvetvia patrí problematika poplatkov za vodné a stočné. Samozrejme, je snahou udržať tieto poplatky na čo najnižšej úrovni. Tu však prichádza na rad otázka stavu kanalizačných sietí a ich životnosti. Dôležité sú aj prevádzkové náklady potrebné na bezproblémové fungovanie celého systému kanalizácie – a to od kanalizačných prípojok až po prítok k ČOV. Akú úlohu pri tom všetkom hrá voľba materiálu?