„Otvorenie letiska Willyho Brandta sa odkladá,“ vyhlásil nedávno Matthias Platzeck, premiér spolkovej krajiny Brandenbursko, a namiesto pôvodného termínu marec 2013 ho posunul na október 2013. Čo to v praxi znamená? Ďalšie predraženie pôvodného projektu, obrovské finančné straty a enormná preťaženosť dvoch starších letísk v Berlíne. Výstavba nového medzinárodného letiska pri Berlíne však napriek výpadkom napreduje.
Myšlienka opätovne prepojiť slovenský a rakúsky breh rieky Morava vznikla už pred 15 rokmi. Naši susedia však tomuto nápadu spočiatku neboli naklonení, dokonca ho v referende zamietli. Slovenská strana najprv zapracovala na verejnej mienke v priľahlých obciach Dolného Rakúska a potom sa dostal na stôl samotný projekt. Hoci internetové hlasovanie o názve mosta vyvolalo rozruch aj v zahraničí, napokon sa obyvatelia Devínskej Novej Vsi a Schlosshofu dočkali Cyklomosta slobody, ktorý sa okamžite stal atraktívnym miestom aktívneho oddychu.
Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem.
Mestské štruktúry výrazne ovplyvňuje rozvoj všetkých druhov dopravy. Ak sa zachová primeraná rovnováha medzi jednotlivými prvkami prepravy, pričom prioritu priradíme doprave osôb, organizmus miest vie v dostatočnej miere negatíva, sprevádzajúce jej rozvoj, vstrebať a zachovať si zodpovedajúcu kvalitu. Ak nedokážeme primeraným spôsobom reagovať, nastávajú disproporcie, ktoré sa len veľmi ťažko eliminujú.
V októbri 2012 si pripomíname 20. výročie prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVGDN). Vzhľadom na platnosť medzinárodnej zmluvy z roku 1977 totiž aj naďalej hovoríme o Sústave VDGN. Treba však uviesť, že maďarská strana v roku 1990 jednostranne úplne pozastavila práce na rozostavanej sústave vodných diel a v dôsledku toho sa zmenila aj koncepcia vodného diela (VD) Gabčíkovo prispôsobením iba na slovenské územie.
Výstavba strategického severného úseku diaľnice D1 severne od Martina medzi Dubnou Skalou a Turanmi sa začala v decembri minulého roka. Stavba sa realizuje podľa metódy naprojektuj a postav – podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC. Ukončenie výstavby a uvedenie do prevádzky úseku dlhého 16,405 km je plánované v závere roka 2014.
V časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 5/2011 sme v rozsiahlom článku informovali o novobudovanom železničnom tuneli Turecký vrch, ktorý sa nachádza na modernizovanom úseku železničného koridoru č. V. Vtedy bol tunel v štádiu výstavby tunelovej rúry a prebiehali práce na betonáži sekundárneho ostenia. V závere článku boli naznačené termíny, v ktorých by sa mal tunel uviesť do prevádzky.
Výstavba rýchlostnej cesty R1 v úsekoch Nitra-západ – Selenec – Beladice – Tekovské Nemce a preložky cesty pre motorové vozidlá (R1) I/66 v trase severného obchvatu Banskej Bystrice sa realizovala formou projektu verejno-súkromného partnerstva (skratka PPP z anglického Public Private Partnership) z hľadiska koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat.
Svoje stanovisko k mýtnemu systému a pripravovaným zmenám v najbližšom období nám poskytol aj Ing. Milan Gajdoš, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
Zavedenie elektronickej formy spoplatnenia vybranej cestnej siete Slovenska (ďalej mýta) v januári 2010 bolo sprevádzané veľkými očakávaniami zo strany štátnej správy a prevádzkovateľa, ale aj výhradami používateľov a širokej verejnosti, ktorá sa obávala presunu nákladnej dopravy zo spoplatnených ciest na nespoplatnené a toho, že vyššie náklady dopravcov sa premietnu do zvýšenia cien tovarov. Príspevok sumarizuje fakty, ktoré sprevádzali zavedenie mýta, reakciu zainteresovaných, štatistické údaje o spoplatnenej sieti, informácie o legislatívnom rámci, aktuálnych problémoch aj výnosoch z mýta. Záver informuje o plánovaných krokoch na optimalizáciu mýta v budúcnosti.
V príspevku sa opisuje zhotovenie stavebnej jamy budovy Slovenskej filharmónie v Bratislave medzi ulicami Medená a Mostová. Ide o priestor s rozmermi 26 × 12 až 14 m, s dvoma suterénmi so základovou škárou na úrovni –10,18 m pod terénom a s hladinou podzemnej vody asi 6,0 m pod terénom, a to s použitím tryskovej injektáže s funkciou paženia, tesnenia a podchytenia vo dvore rekonštruovaného objektu.
Cestný bezpečnostný audit je prostriedok preventívneho zvyšovania bezpečnosti dopravy na pozemných komunikáciách. Je to proces, v rámci ktorého kvalifikovaný nezávislý bezpečnostný audítor (t. j. odborník zapísaný v zozname bezpečnostných audítorov na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) alebo skupina takýchto audítorov podrobuje kontrole projekt dopravnej infraštruktúry vo fáze jeho projektovej prípravy a určí jeho bezpečnostné nedostatky. Vytknuté bezpečnostné nedostatky sa v rámci spracovania projektu odstránia, čím sa predíde možnému vzniku kolíznych situácií počas prevádzkovania projektu dopravnej infraštruktúry. Výkon cestného bezpečnostného auditu je v tomto čase už v niektorých európskych krajinách zaužívaným procesom napomáhajúcim zvyšovať bezpečnosť cestnej dopravy na pozemných komunikáciách a je pozitívne vnímaným prvkom v oblasti cestnej bezpečnosti.
V rámci pokračujúcej prípravy a výstavby diaľničnej siete na Slovensku bola vypracovaná dokumentácia na územné rozhodnutie a stavebný zámer diaľnice D3 Oščadnica – Čadca, Bukov. Na uvedenom úseku sa nachádza aj tunel Horelica. Od roku 2004 je v prevádzke ľavá tunelová rúra s dĺžkou 600 m s obojsmernou premávkou a postrannou únikovou štôlňou. Po dokončení výstavby pravej tunelovej rúry sa tunel bude prevádzkovať ako dvojrúrový tunel v extraviláne, s jednosmernou premávkou s maximálnou dovolenou rýchlosťou 80 km/h.
Neustály nárast dopravy a zvyšovanie zaťaženia ciest vyžaduje použitie inovatívnych riešení vystuženia asfaltových vrstiev pri použití tradičného zloženia vozovky. Úlohou vystuženia je zlepšiť, optimalizovať charakteristiky tradične používaných materiálov, t. j. redukovať vznik pozdĺžnych a priečnych trhlín, redukovať vytváranie koľají a, samozrejme, zvýšiť životnosť vozovky s predĺžením intervalu údržby. Typy používaných výstužových materiálov sú rôzne – od špeciálnych bitúmenových polypropylénových geotextílií cez geomreže zo sklených vláken až po oceľové výstuže z dvojzákrutovej siete.
Počas životnosti stavebných diel sa v dôsledku rôznych vplyvov zhoršujú technické, funkčné aj estetické vlastnosti ich konštrukcií. Aby sa predišlo takémuto vývoju a obnovili sa pôvodné vlastnosti stavebného diela, pristupuje sa k rekonštrukciám a opravám častí alebo celých stavebných diel. V súčasnosti možno uplatniť veľké množstvo moderných postupov a technológií, ktoré splnia aj tie najnáročnejšie požiadavky pri zachovaní integrity a pôvodného vzhľadu stavebného diela. Práve tu je priestor na použitie pokrokových technológii.
