Udržateľný rozvoj cestného staviteľstva je dôležitý zámer spoločnosti. Stavba diaľnic, rýchlostných ciest a ich správa a údržba sú materiálovo a energeticky náročné, pričom narastá problém dostupnosti a vyčerpania zdrojov. Výskum zameraný na úspory energie a materiálov podporujú aj stavebné firmy, pričom čiastkové výsledky zavádzajú do praxe. V článku sú uvedené informácie a niektoré poznatky, ktoré boli prezentované aj na XVI. seminári Ivana Poliačka v roku 2011.
Projekt Bibratunnel je súčasťou nového dopravného spojenia na trase Norimberg – Erfurt – Leipzig/Halle – Berlín, ktoré tvorí takzvanú severno-južnú magistrálu na trase Berlín – Mníchov (SRN) – Verona (I). Cieľom tohto dopravného projektu je vysokorýchlostné a veľkokapacitné železničné spojenie pre osobnú a nákladnú dopravu s dôrazom na ochranu životného prostredia, pričom dôjde k značnému odľahčeniu pôvodných tratí.
V údolí Labe v Drážďanoch vzniká cestný most Waldschlösschen, ktorý spojí východ a juh mesta s oblasťami na severe. Celková dĺžka mosta je asi 635 m. Dva oceľové oblúky s rozpätím 148 m sa vznášajú vo výške asi 26 m nad riekou Labe a nesú strednú časť mosta. Najväčšiu časť mosta tvoria predmostia, kde premostenie podopierajú dvojité piliere v tvare písmena V.
Zóna Chalupkova sa nachádza v priamej nadväznosti na bratislavské Staré Mesto. Jej poloha, rozloha a nefunkčnosť existujúcej zástavby z nej začiatkom storočia urobili lukratívne územie. Perspektíva vybudovania nového mestského centra vygenerovala počas stavebno-realitného boomu množstvo ambicióznych projektov. Investori verejnosti predkladali fantastické vizualizácie a predháňali sa v počte podlaží, ktorými by tromfli aj existujúce stavby v bezprostrednej blízkosti. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ sa v tejto lokalite nezrealizovala ani jedna z vízií spred štyroch či piatich rokov.
Príspevok opisuje dva projekty, ktoré si vynútila nevyhovujúca dopravná situácia. Prvým je preložka cesty I/68 Plavnica, ktorá je súčasťou cestnej siete SR v smere sever – juh a plní významnú vnútroštátnu aj medzinárodnú úlohu pre dopravu v oblasti východného Slovenska. Druhým projektom je rozšírenie diaľnice D1 Bratislava – Trnava na šesťpruh vrátane kolektorov.
Južne od nemeckého mesta Halle vzniká v rámci výstavby železničnej trate Norimberg – Ebensfeld – Erfurt – Lipsko/Halle – Berlín viadukt Saale-Elster dlhý 8,6 km. Ten vo výške asi 15 m križuje lužné územia riek Sála a jej prítoku Biely Halštrov (Weiße Elster), prameniaci pri českom meste Aš.
Spoločnosť CEMOS, s. r. o., sa špecializuje na projektovanie dopravných stavieb všetkých druhov – počnúc diaľnicami, rýchlostnými cestami, cestami I., II. a III. triedy, mestskými komunikáciami a končiac prístupovými komunikáciami a parkovacími plochami. O činnosti firmy, jej ďalších plánoch, ako aj o turbulenciách, ktorými v súčasnosti prechádza slovenské stavebníctvo, sme sa porozprávali s riaditeľom spoločnosti Ing. Františkom Brliťom.
Mostný objekt s rozpätím 33,00 m sa nachádza na pozemnej komunikácii premosťujúcej potok. Má jeden otvor so zavesenou mostovkou v oblúku a bol postavený v roku 1937. Na základe výsledkov z hlavnej prehliadky mosta mu bol pridelený stavebný stav V – zlý s obmedzenou zaťažiteľnosťou. Neboli na ňom chodníky a šírka medzi obrubníkmi bola 5,4 m. Most vykazoval aj ďalšie poruchy ako narušenie betónových vrstiev, odhalenie a koróziu nosnej výstuže, zatekanie a koróziu oceľového ťahadla, rozpad ochrannej vrstvy z betónu, trhliny vo vozovke a koróziu oceľových zariadení na moste (mostné odvodňovače, zábradlie).
Vodné elektrárne (VE) patria medzi významný energetický zdroj v elektrizačnej sústave Slovenska. Využívajú sa najmä na pokrývanie premenlivého zaťaženia, tvoria poruchovú rezervu sústavy a zabezpečujú rovnováhu energetického systému prostredníctvom poskytovania tzv. podporných služieb (PpS). Nasadzovanie vodných elektrární do prevádzky a ich operatívne riadenie počas bežných prietokových pomerov vykonáva energetický dispečing ENEL Slovenské elektrárne, a. s., v Trenčíne.
Dve dvojice študentov šiesteho ročníka FA STU v Bratislave predstavili 16. marca 2012 svoj preddiplomový projekt architektonicko-urbanistickej štúdie zóny Račianska – Kukučínova. Početné publikum novinárov, zástupcov školy, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Železníc Slovenskej republiky a ďalších zaujali odvážne predstavy budúcich architektov a zároveň vysoká úroveň spracovania projektov.
V roku 1994 sa Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pripojili k projektu transeurópskych multimodálnych koridorov. Cez územie Slovenskej republiky prechádzajú koridory č. IV, V a VI. História ich modernizácie sa začala písať v roku 2000, keď sa začalo aj s výstavbou trate na V. koridore v úseku Cífer – Trnava. Možno konštatovať, že táto stavba naštartovala proces modernizácie slovenských železničných koridorových tratí.
Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 798/2011 zo 14. decembra 2011 novú Stratégiu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 až 2020 (Národný plán SR pre BECEP 2011 – 2020).
Železničný traťový úsek Žilina – Čadca je súčasťou európskej magistrály C-E 40 a na základe dohôd patrí medzi európske koridory úrovne VI. Z tohto začlenenia do medzinárodnej siete kombinovanej dopravy vyplynula potreba modernizácie nielen samotnej železničnej trate, ale celej dopravnej infraštruktúry tak, aby zodpovedala požiadavkám prijatým v rámci európskych dohôd AGC a AGTC.
Požiadavky protipovodňovej ochrany sa špecifikovali na sto-, respektíve tisícročnú vodu. Dielo dosahuje celkovú dĺžku 14 959,8 m. Ochranná protipovodňová línia sa skladá z troch základných prvkov: podzemnej tesniacej konštrukcie (podzemná tesniaca stena, pilótová stena s tesniacou stenou), nadzemného pevného prvku línie (zemná hrádza, betónový múrik) a mobilného nadstaviteľného prvku na potrebnú výšku v intraviláne. V rámci prezentačnej súťaže realizovaných stavieb na Slovensku Stavba roka 2011 dielo získalo Cenu primátora Hlavného mesta SR Bratislavy.
