Inžinierske stavby

Článok sa zaoberá návrhom sanácie svahu postihnutého aktívnou zosuvnou činnosťou. Predmetný svah sa nachádza nad hlavnou železničnou traťou Košice – Žilina pri obci Richnava. Sanácia svahu pozostáva z viacerých typov statického zabezpečenia v závislosti od zistenej geologickej skladby a porušení, zvetraní povrchových vrstiev horninového masívu. Majoritnú časť sanácie zabezpečujú vysokopevnostné oceľové siete v kombinácii s trvalými zemnými klincami. Návrh statických prvkov (zemné klince, vysokopevnostné siete atď.) sa realizoval klasickými výpočtovými metódami v kombinácii s programom pracujúcim na základe metódy konečných prvkov. Posúdenie celkovej stability a overenie návrhu statického zabezpečenia bolo spracované programom PLAXIS 2D 2010.

Regionálna kancelária pre program JASPERS pomáha dvanástim stredoeurópskym a východoeurópskym členským štátom EÚ pri príprave hlavných projektov, ktoré budú predložené na financovanie z grantov štrukturálneho a kohézneho fondu. Cieľom je zvýšiť množstvo a kvalitu projektov, ktoré sa odošlú na schválenie do útvarov Európskej komisie (EÚ). Táto bezplatná pomoc je zameraná na urýchlenie čerpania financií z dostupných fondov.

Odvodnenie mosta patrí medzi faktory, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú životnosť mostných objektov. V súčasnosti si môžeme vybrať z viacerých materiálových vyhotovení, ktoré však nie vždy zaručujú očakávaný výsledok. Iba správnou voľbou technológie a systémového riešenia vieme zabezpečiť bezproblémovú prevádzku, osobitne pri takých veľkých komorových mostoch, akým je SO 205 na úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice.

Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.

Diaľnica D 3 Čadca, Bukov – Svrčinovec sa okrem iných zložitých geotechnických konštrukcií vyznačuje aj kotvením hlbokých zárezov. V návrhu sa riešilo trvalé zabezpečenie zárezov, ktoré by malo byť ekonomicky prijateľné, technologicky jednoducho a rýchlo realizovateľné a zároveň prispôsobené zložitým geologickým podmienkam.

Posledný, v poradí štvrtý úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – severný obchvat, realizovaný v rámci prvého PPP projektu na Slovensku, je v súčasnosti tesne pred dokončením a bude uvedený do predčasného používania na konci júla tohto roku. Severný obchvat je samostatnou stavbou, ktorá priamo nenadväzuje na predchádzajúce tri úseky PPP projektu od Nitry po Tekovské Nemce, a je v prevažnej časti vedený v severnej časti intravilánu mesta Banská Bystrica.

Diaľnice by sa tento rok mohli stať veľmi vítanou pomocou pre ťažko skúšaný sektor stavebníctva. Stavebná produkcia na Slovensku sa v apríli medziročne prepadla o viac ako 16 percent (sezónne neočistená). Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa môže aspoň sčasti stať pre stavebný sektor kotvou v rozbúrenom mori ekonomických problémov eurozóny.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Olšany v dĺžke 22 km bude po uvedení do prevádzky súčasťou nadradenej dopravnej infraštruktúry a spolu s diaľnicou D1 bude vytvárať juhovýchodný obchvat mesta Košice. Zabezpečí napojenie na diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R4 úsek Košice – Milhosť.

O cementobetónových vozovkách sa na Slovensku už dobrých desať rokov (len) rozpráva. Po množstve konferencií, seminárov a článkov by bolo načase konať. Nová vláda opäť stojí pred príležitosťou využiť výhody vozoviek s cementobetónovým krytom a okrem iného tým maximalizovať ekonomický stimul výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pre domácu ekonomiku.

Mechanicky spevnené kamenivo (MSK) je nestmelená zmes, zložená z viacerých frakcií kameniva (najmenej troch) a vyrábaná s predpísanými kvalitatívnymi parametrami v zmiešavacom centre. Je to typ nestmelenej podkladovej vrstvy s najvyššími parametrami. Pri vrstve z MSK platí STN EN 13 285 a STN 73 6126.

Udržateľný rozvoj cestného staviteľstva je dôležitý zámer spoločnosti. Stavba diaľnic, rýchlostných ciest a ich správa a údržba sú materiálovo a energeticky náročné, pričom narastá problém dostupnosti a vyčerpania zdrojov. Výskum zameraný na úspory energie a materiálov podporujú aj stavebné firmy, pričom čiastkové výsledky zavádzajú do praxe. V článku sú uvedené informácie a niektoré poznatky, ktoré boli prezentované aj na XVI. seminári Ivana Poliačka v roku 2011.

Projekt Bibratunnel je súčasťou nového dopravného spojenia na trase Norimberg – Erfurt – Leipzig/Halle – Berlín, ktoré tvorí takzvanú severno-južnú magistrálu na trase Berlín – Mníchov (SRN) – Verona (I). Cieľom tohto dopravného projektu je vysokorýchlostné a veľkokapacitné železničné spojenie pre osobnú a nákladnú dopravu s dôrazom na ochranu životného prostredia, pričom dôjde k značnému odľahčeniu pôvodných tratí.

V údolí Labe v Drážďanoch vzniká cestný most Waldschlösschen, ktorý spojí východ a juh mesta s oblasťami na severe. Celková dĺžka mosta je asi 635 m. Dva oceľové oblúky s rozpätím 148 m sa vznášajú vo výške asi 26 m nad riekou Labe a nesú strednú časť mosta. Najväčšiu časť mosta tvoria predmostia, kde premostenie podopierajú dvojité piliere v tvare písmena V.

Zóna Chalupkova sa nachádza v priamej nadväznosti na bratislavské Staré Mesto. Jej poloha, rozloha a nefunkčnosť existujúcej zástavby z nej začiatkom storočia urobili lukratívne územie. Perspektíva vybudovania nového mestského centra vygenerovala počas stavebno-realitného boomu množstvo ambicióznych projektov. Investori verejnosti predkladali fantastické vizualizácie a predháňali sa v počte podlaží, ktorými by tromfli aj existujúce stavby v bezprostrednej blízkosti. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ sa v tejto lokalite nezrealizovala ani jedna z vízií spred štyroch či piatich rokov.

Príspevok opisuje dva projekty, ktoré si vynútila nevyhovujúca dopravná situácia. Prvým je preložka cesty I/68 Plavnica, ktorá je súčasťou cestnej siete SR v smere sever – juh a plní významnú vnútroštátnu aj medzinárodnú úlohu pre dopravu v oblasti východného Slovenska. Druhým projektom je rozšírenie diaľnice D1 Bratislava – Trnava na šesťpruh vrátane kolektorov.