Inžinierske stavby

Náročné hydrogeologické, morfologické a územné podmienky v polohe severnej tangenty centrálnej časti Banskej Bystrice kládli zvýšené nároky na projektovú prípravu, ako aj realizáciu stavby rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – severný obchvat. Výstavba v daných podmienkach formou PPP projektu umožnila uplatnenie nových prístupov a priniesla nové skúsenosti pri projektovaní a realizácii stavieb týmto spôsobom u nás. Príspevok sa venuje vybraným zaujímavým geotechnickým konštrukciám, určeným na zabezpečenie stability, sanácie a ochrany územia, svahov aj podložia cestných telies, s ilustráciou geotechnického návrhu a vlastnej realizácie stavby pri použití geosyntetických materiálov.

V rámci návrhu modernizácie trate traťového úseku Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo) ako súčasti európskeho koridoru č. V sa na prekonanie pahorkovitej vyvýšeniny Za hájom navrhol nový železničný tunel Štrba ako dvojkoľajový jednorúrový tunel na osobnú aj nákladnú železničnú dopravu. Najvyššia traťová rýchlosť v prípade konvenčných vlakových súprav bude 160 km/h, v prípade vlakových súprav s výkyvnými skriňami 200 km/h.

Úsek rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť dlhý 14,175 km je situovaný južne od mesta Košice v smere k hranici s Maďarskou republikou. Na tomto úseku v súčasnosti prebieha výstavba 14 mostných objektov. Na výstavbu ich nosných konštrukcií sa použili rôzne technológie ako montáž z predpätých tyčových prefabrikátov, betonáž monolitických nosných konštrukcií na pevných podperných skružiach a letmá betonáž. Zakladanie mostných objektov v horninovom prostredí Košickej kotliny tvorenom najmä fluviálnymi sedimentmi je prevažne hlbinné na veľkopriemerových vŕtaných pilótach. V článku sa opisujú mostné objekty podľa typov nosných konštrukcií s dôrazom na najvýznamnejšie z nich.

Dlhodobá trvácnosť ciest s cementobetónovým krytom je dobre známa. Podobne ako skutočnosť, že betónové cesty nepotrebujú takmer nijaké opravy a údržbu, čo prispieva k plynulosti dopravy a znižuje množstvo dopravných zápch. Málo sa však vie o tom, že betónové cesty dokážu prispieť k zníženiu emisií CO2, zvyčajne sa však tvrdí práve opak.

Cestná doprava prechádza v súčasnosti dynamickým vývojom. Dlhodobejším trendom je neúmerný nárast počtov vozidiel a následne zvyšovanie zaťaženia dopravnej infraštruktúry. Rýchlo pribúdajú dopravné kongescie a predžuje sa ich trvanie. Je to realita už aj v stredných a menších mestách. Historicky bola logickou odpoveďou na narastajúci dopyt zvýšená ponuka prostredníctvom výstavby nových komunikácií. Jednoduchá výstavba dopravnej infraštruktúry však nie je dlhodobo udržateľná.

Systémy vystužovania zemín geosyntetickou výstužou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov, svahov a násypov. Geosyntetické výstužové prvky zvyšujú stabilitu konštrukcie a pri správnom návrhu obmedzujú jej deformáciu. Prvé vystužené konštrukcie na báze geosyntetiky boli postavené začiatkom 70. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavili polymérové výstuže, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu výstužných geosyntetických materiálov. Polymérové materiály si vyžadujú podrobný výskum na stanovenie vhodných dlhodobých charakteristík. Tento príspevok opisuje systém vystužovania zemín geopásmi ParaWeb.

Príspevok predstavuje globálnu informáciu o stave a súčasne malého sprievodcu po objektoch budovaného úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia z pohľadu dodávateľov podieľajúcich sa na jeho realizácii.

Územie, kde leží stanica Filiálka, patrí mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Zaujímal nás názor jej starostu Rudolfa Kusého na súčasný stav tejto lokality, a aké má samospráva plány na jej ďalšie využitie.

Bratislava je najväčším slovenským mestom, ale nie vo svetovom meradle. Na začiatku nového milénia zažila nebývalý rozvoj a stavebný rozmach, ale dnes, keď kríza utlmila budovateľské nadšenie, zisťujeme, že nášmu hlavnému mestu chýba to najpodstatnejšie. Zdravá kostra, ktorá drží centrum, štvrte, sídliská, mestské časti a priľahlé satelity pokope.

Už vyše mesiaca definitívne slúži verejnosti nový cyklomost cez rieku Moravu. Spája Devínsku Novú Ves s rakúskou obcou Schlosshof, ktorej dominuje najväčší barokový zámok v Rakúsku. Tento zámok už v minulosti spájal s územím dnešnej Bratislavy historický most, pričom nový cyklomost kopíruje polohu toho starého.

V Škandinávii sa pri razení podzemných diel aplikuje takzvaná Nórska tunelovacia metóda. S Novou rakúskou tunelovacou metódou, používanou v strednej Európe, má síce na prvý pohľad veľa spoločné, no v skutočnosti sa od nej principiálne líši. Rozdiel je v hodnotení geológie (Q-system), v spôsobe vystužovania vyrazeného diela a v neposlednom rade v spôsobe izolácie diela proti priesakom vody.

Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytla stredoázijskej krajine Tadžikistanu grant na financovanie investičného projektu modernizácie cesty z Dušanbe po hranicu s Uzbekistanom. Konkrétne išlo o 4,6-kilometrový úsek cesty M41 v hlavnom meste Dušanbe od pamätníka Avicennu (Abú Alí ibn Síná) k Západnej bráne. Ázijská banka pre rozvoj prevzala na seba financovanie modernizácie priľahlého, 57 km dlhého úseku cesty M41 od Západnej brány po hranicu s Uzbekistanom.

Prvé tri úseky rýchlostnej cesty R1 PR1BINA v úseku Nitra, západ – Tekovské Nemce (46 km) boli uvedené do prevádzky 28. 10. 2011. Štvrtý úsek – severný obchvat Banskej Bystrice (5,5 km) bol spustený 27. 7. 2012. Za prvý rok prevádzky prešlo po ceste v oboch smeroch bezmála 7 miliónov vozidiel.

V čase získavania elektrickej energie z alternatívnych prírodných zdrojov sú jednou z možností vodné toky. Výnimkou v súčasnosti nie sú rieky Hron a Poprad, ktorých energetický potenciál nie je plnohodnotne využitý. Samozrejme, toto využitie musí byť v súlade so zákonom o ochrane prírody a s požiadavkami ochranárskych združení, správcov tokov a v neposlednom rade so Slovenským rybárskym zväzom. Dôležité je preto pred začatím stavebných prác a vydaním stavebného povolenia zapracovať pripomienky uvedených organizácií v projekte na stavebné povolenie tak, aby pri odsúhlasení realizačnej dokumentácie nenastali rozpory, ktoré by ovplyvnili samotnú realizáciu stavby a v konečnom dôsledku aj sprevádzkovanie diela.

Pre mesto Pezinok je pripravený projekt výstavby integrovaného dopravného terminálu, pri ktorom sa počíta aj s rekonštrukciou predstaničného priestranstva. Samotná realizácia sa podľa posledných oficiálnych informácií začne vo februári 2013.