Inžinierske stavby

Partneri sekcie:

Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.

Limitovaná poloha nivelety rýchlostnej komunikácie R1 a požadované rozpätie 80 m si vyžadovali návrh stlačenej výšky prierezu nosnej konštrukcie. Túto požiadavku spĺňa navrhnutá konštrukcia s nízkym pylónom, tzv. systém extradosed.

Väčšia časť budovaného úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer sa vedie na mostných objektoch. Variabilita konštrukčných návrhov, úzko súvisiaca s technológiou ich budovania, vytvára pestré spektrum realizovaných konštrukcií z oblasti mostného staviteľstva.

Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.

Bratislava sa rozrastá pomerne rýchlo. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že v hlavnom meste sa v súčasnosti v porovnaní so zvyškom Slovenska sústreďuje veľká časť ekonomickej aktivity obyvateľstva. Mladí ľudia zo všetkých kútov našej krajiny sa osamostatňujú od rodičov a cestujú do Bratislavy za lepšími príležitosťami zamestnať sa alebo ešte lepšie – nájsť prácu vo svojom vyštudovanom odbore. Prirodzená migrácia má však aj svoje tienisté stránky, keďže zvyšuje nároky ľudí na bývanie, a teda aj požiadavky na ich dopravnú obsluhu v rámci mesta či medzi okolitými obcami a centrom.

V súčasnosti sme svedkami vysokého tempa výstavby cestnej aj železničnej infraštruktúry. Bez ohľadu na ročné obdobie a počasie pozorujeme na stavbe vždy čulý pracovný ruch, a to vďaka moderným stavebným materiálom, ktoré možno spracovávať takmer v každom ročnom období.

Záplavy, potopy, povodne. Na Slovensku najčastejšia prírodná katastrofa. Iste, môžeme byť radi, že nemáme hurikány, netrápia nás zemetrasenia a sopky… No voda nie je o nič menej nebezpečná ako všetky ostatné prírodné živly. Tento rok potrápila najmä východné Slovensko, utrpelo však v podstate celé územie. Kým reakcia záchranných zložiek na vzniknutú situáciu bola hodnotená prevažne pozitívne, neutíchajúcu diskusiu vyvolávajú rôzniace sa názory na prevenciu. Otázky regulácie vodných tokov, zadržiavania vody v krajine a nevyspytateľnosti počasia rozdeľujú odborníkov aj verejnosť nie na dva, ba ani tri, ale hneď na niekoľko táborov.

Na severe Moravy v týchto dňoch finišuje výstavba dlhej estakády pri Bělotíne. Nosná konštrukcia tejto betónovej estakády má priečny rez v tvare komory. Prečo sa použil tento tvar, keď v Čechách v posledných rokoch dominujú mosty v tvare dvojtrámu, sa pokúsime vysvetliť v tomto príspevok.

Slovenská a maďarská časť Zemplína je spojená riekou Bodrog, na ktorú na slovenskej strane nadväzujú Latorica a Laborec a na maďarskej strane rieka Tisa, ústiaca do Dunaja. V súčasnosti je využitie týchto riek pre vodnú dopravu výrazne obmedzené a na prevažnej časti slovenskej strany až znemožnené nedostatočnými parametrami riek. Napriek záujmu verejnosti, podnikateľskej sféry a organizácií sa rieky využívajú minimálne. Nedostatočné parametre nedovoľujú rozvinúť kapacitnú a bezpečnú vodnú dopravu a následne nemôže dôjsť k vytvoreniu potrebnej infraštruktúry a aktivít (prístavy, výrobné a obchodné prevádzky, športové a rekreačné zariadenia) nadväzujúcich na vodnú cestu.

Príspevok informuje o mostoch, ktoré sa realizovali v období rokov 2008 a 2009 na stavbe obchvatu mesta Trstená. Práce vykonávali pracovníci závodu 06 Prešov spoločnosti Inžinierske stavby, a. s., Košice, v rámci združenia so spoločnosťou Váhostav-SK, a. s., Žilina.

Na zabezpečenie termínu výstavby opisovaného mostného objektu s dĺžkou 1 800 m sa vopred vyvinul a dodatočne predopol najväčší mostný tyčový nosník na Slovensku – vyrobený a prepravený v celosti, v dĺžke 38 m.

Projekty a realizácia modernizácie železničných koridorov na Slovensku za posledné roky stratili potrebnú dynamiku a už vôbec ich nemožno porovnávať so stavbami v cestnej infraštruktúre.

Výstavba PPP projektu rýchlostnej cesty R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat sa neustále zintenzívňuje. Ku koncu apríla tohto roka sa ukončila práca na 256 stavebných objektoch, pričom výstavba pokračovala na ďalších 240 objektoch. V apríli sa na výstavbe zúčastnilo viac ako 2 200 pracovníkov, 462 strojov a 511 dopravných prostriedkov.

V posledných rokoch sa na Slovensku vyprojektovalo niekoľko spriahnutých oceľobetónových mostov estakádneho typu s rozpätiami okolo 40 m. Nárast cien ocele v poslednom období spôsobil, že tento typ mostov nemohol cenovo konkurovať betónovým mostom a aj mosty vyprojektované ako spriahnuté (oceľ + betón) obyčajne zhotovovateľ pred začiatkom realizácie dal preprojektovať na betónové. Čo spôsobilo, že dva mosty na diaľnici D1 Mengusovce – Jánovce tomuto tlaku odolali?

Most pri obci Štrba je prvým železobetónovým mostom na území Slovenskej republiky realizovaným technológiou vysúvania. Článok sa zaoberá opisom jednotlivých častí použitej technológie (výsuvný nos, výrobňa, výsuvné zariadenie, klzné ložiská), ako aj opisom samotného procesu vysúvania.