Dvojročná prevádzka elektronického mýta na Slovensku
Zavedenie elektronickej formy spoplatnenia vybranej cestnej siete Slovenska (ďalej mýta) v januári 2010 bolo sprevádzané veľkými očakávaniami zo strany štátnej správy a prevádzkovateľa, ale aj výhradami používateľov a širokej verejnosti, ktorá sa obávala presunu nákladnej dopravy zo spoplatnených ciest na nespoplatnené a toho, že vyššie náklady dopravcov sa premietnu do zvýšenia cien tovarov. Príspevok sumarizuje fakty, ktoré sprevádzali zavedenie mýta, reakciu zainteresovaných, štatistické údaje o spoplatnenej sieti, informácie o legislatívnom rámci, aktuálnych problémoch aj výnosoch z mýta. Záver informuje o plánovaných krokoch na optimalizáciu mýta v budúcnosti.
Na Slovensku sa zaviedol satelitný systém založený na technológiách GNSS/CN, respektíve GPS/GSM. Je flexibilný z pohľadu interoperability, ako aj jednoduchého zabezpečenia budúceho nárastu objemu nákladnej dopravy a rozširovania cestnej infraštruktúry Slovenskej republiky. V súčasnosti je spoplatnených 394 km diaľnic, 226 km rýchlostných ciest a 1 380 km ciest I. triedy, čo spolu predstavuje 2 000 km.
Výnosy z mýta dosiahli v roku 2011 hodnotu 153,904 mil. eur (v roku 2010 to bolo len 141,4 mil. eur), čo znamená, že plán 151,290 mil. eur sa prekročil o 1,73 %, pričom v medziročnom porovnaní vzrástol výber mýta o 12,382 mil. eur (nárast o 8,76 %). Už dvojročné skúsenosti s výberom mýta však ukazujú, že mýtny systém treba optimalizovať. Sadzby mýta a spoplatnená sieť sú vzájomne prepojené, a preto príprava nových sadzieb mýta a optimalizácia siete spočívajúca v rozšírení spoplatnenej siete musia byť zabezpečované súčasne a koordinovane. V súvislosti s obchádzaním spoplatnenej cestnej siete zabezpečila NDS koncom roka 2011 prípravu a osadenie dopravných značiek obmedzujúcich prejazd nákladných vozidiel nad 12 t, na križovatkách spoplatnených ciest a ciest II. a III. triedy.
Spoplatnené úseky cestných komunikácií – mýto
Základne informácie o mýtnom systéme
Systém elektronického výberu mýta je založený na satelitnej technológii a v súčasnosti pokrýva spomínaných 2 000 km spoplatnených pozemných komunikácií. V porovnaní s rokom 2010 to znamená nárast rozsahu spoplatnenej siete. Medzi spoplatnené úseky patria od 28. októbra 2011 aj tri koncesné úseky rýchlostnej cesty R1 Nitra, západ – Selenec, Selenec – Beladice a Beladice – Tekovské Nemce. Ich spoplatnenie sa zabezpečilo novelou vyhlášky 529/2009 Z. z., ktorou sa určuje výška úhrady za používanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest pre motorové vozidlá a jazdné súpravy v znení neskorších predpisov.
Funkčnosť systému sa sleduje a overuje v zmysle zmluvy, a to predovšetkým vyhodnocovaním jednotlivých požiadaviek na plnenie zmluvy a na prevádzku systému. Tie priebežne sleduje a hodnotí NDS, kým parametre úrovne kvality služby pravidelne vyhodnocuje nezávislý znalec.
V prvom polroku 2011 (podobne ako v prvom polroku 2010 o 0,1%) sa nedosiahla zmluvne dohodnutá efektívnosť výberu mýta (0,9891, t. j. 98,91 %) o 0,058 % (t. j. 0,98852, respektíve 98,852 %). V druhom polroku sa efektívnosť výberu mýta dosiahla a prekročila o 0,063 % (t. j. 0,98973, respektíve 98,973 %).
Ostatných deväť sledovaných parametrov doteraz nezávislý znalec ohodnotil ako splnené.
Funkčné požiadavky na čiastkové služby, technické požiadavky na elektronický mýtny systém a ostatné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotí NDS ako objednávateľ služby a zároveň správca výberu mýta. NDS môže ku kontrolám prizvať aj nezávislého znalca ako nestrannú osobu. Plnenie jednotlivých požiadaviek a zmluvných podmienok sa hodnotí priebežne, a to vzhľadom na to, že ide o veľké množstvo požiadaviek, ktoré treba vyhodnotiť. Počas roka 2011 sa v uvedených čiastkových službách nezistili nijaké nedostatky, ktoré by mali zásadný alebo významný vplyv na zabezpečovanie služby v požadovanej kvalite a rozsahu a v konečnom dôsledku by teda mohli mať aj negatívny vplyv na výšku výberu mýta.
Hlavným zámerom nového vedenia NDS v oblasti výberu mýta bolo v roku 2011 uskutočniť komplexné posúdenie fungovania mýtneho systému. Toto posúdenie sa uskutočnilo formou komplexnej štatistickej analýzy a vyhodnotenia všetkých transakcií počas troch mesiacov, čím sa zabezpečila dostatočná vzorka údajov na relevantné posúdenie fungovania mýtneho systému. Z výsledkov hodnotenia vyplynulo, že systém funguje podľa zmluvne definovaných požiadaviek.
Tab. 1 Rozsah spoplatnenej siete
Tab. 2 Sledované parametre kvality a úrovne služby (SLA)
Zmluva o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta
NDS realizovala v rokoch 2007 a 2008 verejné obstarávanie na dodávateľa komplexnej služby elektronického výberu mýta. Súťaž vyhralo konzorcium SanToll/Ibertax, ktoré následne vytvorilo prevádzkovú spoločnosť SkyToll. Dňa 13. januára 2009 bola podpísaná Zmluva o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta, ktorá je uzatvorená na 13 rokov.
V zmysle zmluvy sa v roku 2009 realizovali fázy návrhu služby a vybudovania služby. Od 1. januára 2010 sa spustila ostrá prevádzka systému, čím sa začala fáza prevádzkovania služby. V priebehu rokov 2009 a 2010 sa prijalo spolu deväť dodatkov. V roku 2011 sa prijali ďalšie štyri dodatky. Zmluva je aj spolu s dodatkami zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Vzhľadom na to, že zmluvný partner (SkyToll) označil niektoré časti zmluvy (konkrétne prílohu Ponuka) a dodatkov za obchodné tajomstvo v zmysle platnej legislatívy, NDS príslušné časti zmluvy a dodatkov nezverejnila. Zmluvu v úplnom znení aj s dodatkami však poskytla na požiadanie svojmu akcionárovi MDVRR SR, čo jej umožňujú ustanovenia zmluvy. Zmluva má v súčasnosti platné dodatky, ktoré sú uvedené v tab. 4.
Tab. 3 Efektívnosť výberu mýta S.10
Tab. 4 Platné dodatky Zmluvy o poskytovaní komplexnej služby elektronického výberu mýta
Výsledkom prijatia dodatkov k zmluve bol vznik dodatočných nákladov, pričom hlavnú položku v tomto objeme tvoria predovšetkým náklady na palivové karty, ktoré sú v súčasnosti predmetom riešenia konania Európskej komisie (EK) voči Slovenskej republike.
Legislatívny rámec elektronického mýta
Systém elektronického výberu mýta je legislatívne vymedzený predovšetkým týmito normami:
- Zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa okrem iného ustanovujú základné parametre fungovania systému elektronického výberu mýta, povinnosti platiteľa mýta, oslobodenie od mýta, sadzby mýta, práva a povinnosti správcu výberu mýta (NDS), ako aj osôb poverených výkonom kontroly, priestupky a správne delikty. V rámci zákona je najdiskutovanejšou témou výška pokút. Na porovnanie sú v tab. 5 uvedené pôvodné pokuty na Slovensku a v ďalších krajinách s elektronickým výberom mýta.
- Zákonom 232/2011 Z. z. bol od 1. augusta 2011 novelizovaný zákon 25/2007 Z. z., čím sa znížili pokuty pri priestupkoch v súvislosti s elektronickým výberom mýta (okrem nesprávneho nastavenia OBU) z 1 655 na 700 eur v blokovom konaní. Po polroku platnosti tohto zákona možno konštatovať, že zníženie pokút s najväčšou pravdepodobnosťou skutočne prispelo k tomu, že sa zvýšil počet „neplatiteľov“ mýta.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 350/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií. V tomto nariadení vlády SR sú stanovené sadzby pre všetky kategórie vozidiel v rozlíšení podľa typu cesty, typu vozidla, hmotnostnej kategórie, počtu náprav a emisnej triedy. V roku 2009 sa znížili sadzby autobusov na približne 50 % pôvodných sadzieb.
Z pohľadu platiteľov mýta sú práve sadzby mýta najcitlivejšou témou. V tab. 6 sa preto uvádza porovnanie sadzieb mýta na Slovensku, v Rakúsku a Českej republike.
V porovnaní sadzieb pre nákladné vozidlá má Slovensko najnižšie sadzby pri menej ekologických vozidlách (EURO 0 – III) v kategóriách 3,5 t – 12 t a 12 t a viac s minimálne štyrmi nápravami. Naopak, najvyššie sadzby má Slovensko v kategórii 12 t a viac s dvoma nápravami, a to bez ohľadu na emisné triedy. V ostatných kategóriách sú slovenské sadzby mýta spravidla vyššie ako základné sadzby mýta v Českej republike, ale zároveň nižšie ako v Rakúsku. Štruktúra rozdelenia vyplýva predovšetkým z toho, že slovenské sadzby mýta nie sú diferencované v takej miere podľa počtu náprav a podľa emisných tried, ako je to v Českej republike a Rakúsku. V tejto súvislosti treba uviesť, že vozidlá v kategóriách s najnižšou sadzbou na Slovensku zaplatili v prvých dvoch rokoch prevádzky (2010 a 2011) 55,3 % celkového objemu mýta, zatiaľ čo vozidlá s najvyššími sadzbami na Slovensku zaplatili len 5,7 % z celkového objemu mýta.
- Vyhláška č. 441/2011 Z. z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 529/2009 Z. z., ktorou sa vymedzujú úseky diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy s elektronickým výberom mýta v znení neskorších predpisov. Vyhláška obsahuje zoznam vymedzených úsekov pozemných komunikácií podliehajúcich spoplatneniu. Cieľom zníženia celkového počtu úsekov bolo eliminovať vznik nákladov na dodatočné transakcie, ktoré v ročnom objeme zvyšovali náklady NDS až o 6,5 mil. eur.
- Okrem uvedených zmien sa s účinnosťou od 1. júna 2011 prijala aj ďalšia vyhláška (160/2011 Z. z.), ktorou sa zmenil Mýtny poriadok. Predmetom tejto vyhlášky bolo zavedenie možnosti zrušenia bankovej záruky platiteľom mýta, ktorí spĺňajú podmienky definované v predmetnej vyhláške. Najviac mýtnych legislatívnych zmien uvedených do platnosti v roku 2011 súviselo práve s touto vyhláškou. Až štyri zmeny (vyhlášky 24/2011 Z. z., 82/2011 Z. z., 281/2011 Z. z. a 522/2011 Z. z.) sa týkali predĺženia platnosti ticketingu a možnosti jeho využívania na definovaných tranzitných trasách. V tejto súvislosti treba uviesť aj to, že spoločne s postupným predlžovaním platnosti ticketingu sa zároveň obmedzoval počet tranzitných trás, pričom od 1. marca 2012 sú v platnosti už len dve tranzitné trasy v oboch smeroch.
- Kľúčové problémy súvisiace najmä so zmluvným vzťahom NDS s poskytovateľom služby SkyToll sa viažu do veľkej miery na proces predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy, t. j. na verejné obstarávanie. V tejto súvislosti rieši NDS v súčasnosti deväť súdnych žalôb neúspešných uchádzačov a konanie EK voči SR.
Tab. 5 Porovnanie pôvodných pokút na Slovensku a ďalších krajinách prevádzkujúcich elektronický výber mýta
Tab. 6 Porovnanie sadzieb mýta na Slovensku, v Českej republike a Rakúsku
Poznámky:
Sadzby v ČR sa uvádzajú v Kč, na porovnanie sú prepočítané priemerným kurzom EUR/CZK za rok 2011.
V ČR sa počas piatka od 15.00 do 21.00 h uplatňujú zvýšené sadzby, v tabuľke sú uvedené ako druhé v poradí.
Sadzby podľa emisných tried sú v jednotlivých krajinách rozdelené do kategórií rôzne, na účely porovnania sa preto ako najekologickejšia trieda zvolila EURO V.
Plánované kroky na optimalizáciu mýtneho systému
NDS ako správca výberu mýta priebežne analyzuje, vyhodnocuje a v spolupráci s prevádzkovateľom systému odstraňuje všetky zistené nedostatky mýtneho systému. V priebehu roka 2011 sa realizovala aj štatistická analýza a hodnotenie všetkých transakcií počas troch mesiacov fungovania mýtneho systému. Z výsledkov doterajších hodnotení vyplýva, že systém funguje podľa zmluvne definovaných požiadaviek, čo potvrdzujú aj závery nezávislého znalca, ktorý vyhodnocuje kľúčové parametre úrovne a kvality služby, tzv. SLA parametre.
Okrem priebežnej kontroly a štatistického hodnotenia mýtneho systému plánuje NDS v rámci optimalizácie výberu mýta realizovať kroky aj v uvedených oblastiach:
- odstraňovanie zistených nedostatkov a technologické vylepšovanie systému,
- maximalizácia príjmov z výberu mýta,
- minimalizácia súvisiacich nákladov,
- riešenie súdnych konaní a konania o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ s cieľom eliminovať alebo minimalizovať negatívne dosahy na SR a NDS.
V priebehu roka 2011 sa začal proces prípravy nových sadzieb mýta, ktoré by mali výraznejšie diverzifikovať jednotlivé sadzby mýta podľa emisných tried, t. j. zvýhodňovať ekologickejšie vozidlá pred neekologickými, ako aj času jazdy vozidla podliehajúceho spoplatneniu, takzvané časovo premenné sadzby. V súčasnosti tento proces prebieha a jeho ukončenie sa očakáva v roku 2013. Proces prípravy nových sadzieb mýta je nevyhnutné konzultovať a po finalizácii predložiť na schválenie EK, ktorá následne v lehote štyroch mesiacov vydá stanovisko, či nové sadzby spĺňajú všetky ňou vyžadované podmienky.
Po dvoch zmenách v tomto roku – vyhláška 529/2009 Z. z. o mýtnych úsekoch a vyhláška 388/2009 Z. z. o predlžovaní platnosti takzvaného ticketingu je najnaliehavejšou úlohou v súčasnosti príprava zákona o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov.
TEXT: Ing. Marián Hanták, CSc.
FOTO: Slovenská správa ciest
Marián Hanták je vedúci oddelenia cestného hospodárstva Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
