kto riadi dopravu v bratislave
Galรฉria(5)

Kto riadi dopravu v Bratislave?

Partneri sekcie:

Bratislava je najvรคฤลกรญm slovenskรฝm mestom, ale nie voย svetovom meradle. Na zaฤiatku novรฉho milรฉnia zaลพila nebรฝvalรฝ rozvoj aย stavebnรฝ rozmach, ale dnes, keฤ krรญza utlmila budovateฤพskรฉ nadลกenie, zisลฅujeme, ลพe nรกลกmu hlavnรฉmu mestu chรฝba to najpodstatnejลกie. Zdravรก kostra, ktorรก drลพรญ centrum, ลกtvrte, sรญdliskรก, mestskรฉ ฤasti aย priฤพahlรฉ satelity pokope.

arch koczkas big image
ten t big image
mapa ten t vz m big image
kto riadi dopravu v bratislave 6453 big image
Ako je zรกkladom ลพivota pohyb, tak je zรกkladom fungovania mestskej metropoly doprava. Takto uviedol zaฤiatok svojho prรญspevku Ing.ย arch. Vladimรญr ล imko na konferencii ล piฤkovรก obฤianska vybavenosลฅ Bratislavy (ล OV BA), ktorรก sa konala 17. 10. 2012 na pรดde Fakulty architektรบry STU vย Bratislave.

Spomeลˆme si na pondelkovรฉ rรกna, keฤ sa zaplnia vลกetky prรญjazdovรฉ cesty do metropoly, na piatkovรฝ ฤi sviatkovรฝ exodus na vรฝpadovkรกch, na preplnenรฉ stanice vย tรฝchto exponovanรฝch ฤasoch, na vynechanรฉ spoje mestskej hromadnej dopravy pre poruchy vozidiel, na zruลกenรฉ linky zย dรดvodu ลกetrenia aย na neuveriteฤพne prepchatรฉ ulice, kde kaลพdรฉ voฤพnรฉ miesto zaberajรบ zaparkovanรฉ autรก. ลฝiadny obyvateฤพ ฤi nรกvลกtevnรญk sa nevyhne podozreniu, ลพe kostra nรกลกho hlavnรฉho mesta mรก zopรกr povyskakovanรฝch platniฤiek, nejakรฉ vykฤบbenia aย vรฝrony aย niekedy to vyzerรก, ลพe azda aj zlomenรฉ vรคzy.

ฤŒo bolรญ najviac?
โ€žฤŒo je najboฤพavejลกรญm miestom vย dopravnej situรกcii vย hlavnom meste?โ€œ opรฝtali sme sa Tibora Schlossera, hlavnรฉho dopravnรฉho inลพiniera Bratislavy. โ€žMyslenie ฤพudรญ. Aย neยญskutoฤne roztrieลกtenรฉ kompetencie medzi ลกtรกtom, krajom, mestom aย mestskรฝmi ฤasลฅami,โ€œ odpovedรก aย dodรกva: โ€žKedysi bolo menej รกut aย pomer prepravy medzi mestskou hromadnou dopravou (MHD) aย individuรกlnou automobilovou dopravou (IAD) bol 90 : 10. ฤฝudia si vลกak navykli pouลพรญvaลฅ osobnรฉ autรก. Boli vย podstate donรบtenรญ, pretoลพe nemali alternatรญvu, aย tak je dnes tento pomer 50 : 50. Naลกou รบlohou je poskytnรบลฅ beลพnรฉmu obyvateฤพovi mesta, ktorรฝ platรญ dane, aj nรกvลกtevnรญkovi, aj tรฝm, ktorรญ sem chodia pracovaลฅ, sluลพbu verejnej dopravy. Nezaujรญma ich komplikovanosลฅ, ktorรก je vย pozadรญ. Doprava ako sluลพba mรก tรบ smolu, ลพe okrem parkovania aย mรฝta je stratovรก. Nikde na svete nie je verejnรก hromadnรก doprava ziskovรก. Bratislava vลกak ลพije len zย danรญ fyzickรฝch osรดb. Rozpoฤet mesta je pribliลพne 240 miliรณnov eur aย zย toho ide 55 miliรณnov eur len na prevรกdzku mestskej hromadnej dopravy. Oย investรญciรกch aย รบdrลพbe nemoลพno hovoriลฅ.โ€œ Generรกlny riaditeฤพ akciovej spoloฤnosti Dopravoprojekt Ing. arch. Gabriel Koczkรกลก dodรกva: โ€žBratislava mรก dopravnรฉ problรฉmy koncepฤne vyrieลกenรฉ v รบzemnom plรกne, ktorรฝ urฤuje zรกsady jej urbanistickรฉho rozvoja. Neoddeliteฤพnou sรบฤasลฅou je aj dopravnรก ฤasลฅ รบzemnรฉho plรกnu, vย ktorej sa navrhuje spรดsob, akรฝm sa majรบ rieลกiลฅ dopravnรฉ vzลฅahy medzi jednotlivรฝmi urbanistickรฝmi okrskami, t. j. medzi zdrojmi aย cieฤพmi. Tรกto dopravnรก ฤasลฅ je premietnutรก do nรกvrhu stavieb zabezpeฤujรบcich rozvoj pozemnรฝch komunikรกciรญ, koฤพajovรฝch komunikรกciรญ, mestskej hromadnej dopravy, aย dokonca do definovania jej nosnรฉho systรฉmu. Niektorรฉ navrhovanรฉ rieลกenia (povrchovรก elektriฤka) si budรบ pravdepodobne vyลพadovaลฅ aj zmeny รบzemnรฉho plรกnu, ktorรฉ moลพno povaลพovaลฅ za cestu spรคลฅ.โ€œ

Tibor Schlosser poznamenรกva: โ€žรšzemnรฝ plรกn je nรกstroj na regulรกciu rozvoja celรฉho รบzemia mesta. Mesto Bratislava vย rรกmci kontinuรกlnej ฤinnosti pristupuje kย strategickรฉmu rozhodnutiu, kde sa bude sย vysokou pravdepodobnosลฅou definovaลฅ ako nosnรฝ systรฉm MHD koฤพajovรก dopravy. Elektriฤka je sรบฤasลฅou takรฉhoto systรฉmu aย nemoลพno vลกeobecne deklarovaลฅ, ลพe povrchovรก elektriฤka je cestou spรคลฅ. Naprรญklad aj Parรญลพ sa rozhodol realizovaลฅ elektriฤkovรบ drรกhu ako pokraฤovanie metra aย nikto nemรดลพe tvrdiลฅ, ลพe je to cesta spรคลฅ.โ€œ Pri rieลกenรญ dopravnรฝch problรฉmov sa mรดลพeme pozeraลฅ na porovnateฤพne veฤพkรฉ mestรก, ako sรบ Kodaลˆ, Oslo ฤi Brรฉmy. Uฤiลฅ sa mรดลพeme aj od mnohonรกsobne vรคฤลกรญch miest. Netreba รญsลฅ ฤaleko. Susednรก Viedeลˆ je podฤพa konzultaฤnej spoloฤnosti Mercer na prvom mieste pri posudzovanรญ kvality ลพivota vย meste. Medzi desiatimi kฤพรบฤovรฝmi kategรณriami sรบ aj verejnรฉ sluลพby aย doprava. Len na porovnanie โ€“ Bratislava je na 99. mieste.ย 

ฤŒo robรญ Viedeลˆ lepลกie?
Architekt Vladimรญr ล imko, ktorรฝ vย rakรบskej metropole pรดsobรญ viac ako 20 rokov aย podieฤพa sa na projektovej prรญprave aย vรฝstavbe stanรญc Viedenskรฉho metra, na konferencii ล OV BA 2012 uviedol: โ€žDopravnรก infraลกtruktรบra Viedne aย spokojnosลฅ cestujรบcich sย kvalitou hromadnej dopravy patrรญ kย najvyลกลกรญm aย blรญลพi sa k 85 percentรกm. Zรกroveลˆ (a logicky) sa podiel prepravnรฝch vรฝkonov vย prospech hromadnej dopravy uลพ preklopil cez 50 percent. Preฤo? Urฤite obฤพuba hromadnej dopravy nie je dรดsledkom zavedenia represรญvnych opatrenรญ v parkovacej politike mesta Viedeลˆ. Prรญฤiny hฤพadajme skรดr vย dlhodobom koncepฤnom rieลกenรญ hromadnej dopravy, akoย aj v รบcte kย dopravnรฝm koridorom, ktorรฉ sa naย รบzemรญ mesta prirodzene vytvรกrali jeho vรฝvojom aย rastom. Jednรฝm zย nรกzornรฝch a najlepลกie pochopiteฤพnรฝch prรญkladov sรบ trasy pรดvodnej historickej mestskej parnej ลพeleznice, ktorej mostovรฉ telesรก dnes vyuลพรญva naprรญklad linka metra U6.โ€œ Ani hlavnรฝ dopravnรฝ inลพinier Bratislavy sa pri hฤพadanรญ rieลกenรญ nevyhol zahraniฤnรฝm inลกpirรกciรกm: โ€žVo Viedni deklarujรบ 36-percentnรฝ podiel individuรกlnej automobilovej dopravy. Majรบ aj veฤพkรฝ podiel peลกej aย cyklistickej prepravy. Uย nรกs majรบ cyklisti aย peลกรญ len marginรกlny podiel na doprave, vย rozhodovacom procese nehrajรบ nijakรบ รบlohu. Vย zรกpadnรฝch krajinรกch uลพ รกno. Cyklistickรก doprava sa stala kategรณriou verejnej dopravy sama osebe. Parรญลพ mรก 2,8 miliรณna obyvateฤพov a rozlohu 100 km2. Na tejto ploche je 22-tisรญc spoloฤnรฝch bicyklov. Kaลพdรฝ bicykel mรก vย sebe ฤip s GPS, takลพe sa dรก presne zistiลฅ, kde sa prรกve nachรกdza. Za tri roky najazdili tieto bicykle 197 miliรณnov kilometrov. Vย Bratislave toฤพko nevyprodukuje ani mestskรก hromadnรก doprava.โ€œ โ€žKย tomu moลพno len podotknรบลฅ, ลพe podiel cyklistickej prepravy vo Viedni je generovanรฝ reรกlne vybudovanou komunikaฤnou ลกtruktรบrou, ktorรบ Bratislava vybudovanรบ nemรก. Jej rieลกenรญm nie je ani vyznaฤenie cyklistickรฝch pruhov na frekventovanรฝch dopravnรฝch automobilovรฝch pruhoch, ako sa naprรญklad uvaลพuje na ceste do Devรญna.โ€œ reaguje generรกlny riaditeฤพ Dopravoprojektu aย pripomรญna: โ€žVย zรกsade na realizรกciu rieลกenรญ, ktorรฉ mรก mesto pripravenรฉ, chรฝbajรบ peniaze. Pri porovnanรญ Bratislavy sย inรฝmi mestami by bolo zaujรญmavรฉ porovnaลฅ veฤพkosลฅ sumy na jednรฉho obyvateฤพa, ktorรบ investujรบ mestรก do fungovania hromadnej dopravy, aย to nielen zo svojho rozpoฤtu, ale zo vลกetkรฝch zdrojov.โ€œ

Kde zaฤaลฅ?
Jednรฝm zย prvรฝch krokov je zavedenie rezidenฤnรฉho parkovania, ktorรฉho spustenie mesto plรกnuje od 1. 4. 2013. Novรบ parkovaciu politiku nepovaลพuje Tibor Schlosser za reลกtrikฤnรบ: โ€žNemรกme niฤ proti ฤพuฤom, ktorรญ pracujรบ vย Bratislave, ale nech sa prihlรกsia na trvalรฝ alebo prechodnรฝ pobyt. Potom mesto dostane ich dane. Vyuลพรญvajรบ naลกu infraลกtruktรบru, ale neprispievajรบ na ลˆu. Inรฉ nรกstroje na vysvetlenie nemรกm.โ€œ Verejnรฝ priestor je pre vลกetkรฝch, takลพe rezidenti nemรดลพu ฤakaลฅ, ลพe na verejnom priestranstve budรบ maลฅ prรกve pred svojou brรกnou miesto na parkovanie. Zรกsady parkovacej politiky definovalo mesto a vรคฤลกina mestskรฝch ฤastรญ ich prijala. Vychรกdza sa zย filozofie, ลพe na jeden byt pripadne jedno auto za zรกkladnรฝ poplatok, druhรฉ auto za nรกsobok zรกkladnรฉho poplatku a tretie auto bude mรดcลฅ parkovaลฅ za trhovรบ cenu. Obyvatelia Bratislavy si budรบ musieลฅ uvedomiลฅ, ลพe na beลพnรฉ dochรกdzanie majรบ kย dispozรญcii mestskรบ hromadnรบ dopravu. Tibor Schlosser pripomรญna: โ€žBez obmedzenia parkovania ฤพudia nezaฤnรบ vyuลพรญvaลฅ hromadnรบ dopravu.โ€œ

Moลพno naozaj nemรกme inรบ moลพnosลฅ, ako sa zbaviลฅ nรกลกho kaลพdodennรฉho zvyku sadnรบลฅ za volant. Aby nastali zmeny vย spรดsobe prepravy, musรญ sa primรกrne udiaลฅ zmena vย spรดsobe myslenia obyvateฤพov mesta. Otรกzkou je, kedy auto prestane byลฅ vyjadrenรญm spoloฤenskรฉho statusu. Mรกlokde sa v zรกpadnรฝch krajinรกch dรก nรกjsลฅ takรก bohatรก prehliadka SUV ako vย Bratislave. A za to, ลพe obyvatelia obetujรบ pohodlie svojho auta, pretoลพe parkovanie bude drahรฉ nielen vย centre, ale prakticky vลกade, budรบ oฤakรกvaลฅ od mesta adekvรกtnu alternatรญvu. Podฤพa Tibora Schlossera zรกkladnรฝ princรญp spoฤรญva vย tom, ลพe sa nesmie zvรฝhodลˆovaลฅ individuรกlna automobilovรก doprava. Tvrdรญ, ลพe ฤพudia automaticky neprejdรบ na hromadnรฉ vyuลพรญvanie bicyklov, ani keby ich vย naลกich uliciach bolo 22-tisรญc. Ani keby mesto kรบpilo sedemsto novรฝch vozidiel pre mestskรบ hromadnรบ dopravu aย dvojnรกsobne by sa zhustil interval, nebude nimi cestovaลฅ viac ฤพudรญ. Musรญ sa vytvoriลฅ klasickรฝ ekonomickรฝ projekt: dopyt aย ponuka. โ€žRieลกenie moลพno nรกjsลฅ len vย koncepฤnej, kvalitnej aย spoฤพahlivej hromadnej doprave aย aลพ vย druhom slede aj vย spojenรญ sย nevyhnutnรฝmi reลกtrikฤnรฝmi opatreniami ako podpornรฝm prvkom,โ€œ myslรญ si Gabriel Koczkรกลก aย poznamenรกva: โ€žVย prรญpade argumentรกcie, ลพe takรฉto represie aย zรกkazy sรบ beลพnรฉ aj vย inรฝch mestรกch Eurรณpy, si treba uvedomiลฅ, ลพe vลกetky tieto mestรก uลพ majรบ vybudovanรฉ kvalitnรบ segregovanรบ hromadnรบ dopravu aย kย uvedenรฉmu kroku pristรบpili aลพ po vyฤerpanรญ inรฝch moลพnostรญ. Bratislava na to ide opaฤne.โ€œ

Ako je mesto pripravenรฉ?
Dopravnรฝ podnik Bratislava, a. s., vย prvom novembrovom tรฝลพdni rozbehol tri verejnรฉ obstarรกvania na kรบpu spolu 80 trolejbusov vย hodnote 70,08 miliรณna eur, 15 novรฝch nรญzkopodlaลพnรฝch obojsmernรฝch veฤพkokapacitnรฝch elektriฤiek vย hodnote 108 miliรณnov eur aย 15ย novรฝch nรญzkopodlaลพnรฝch jednosmernรฝch veฤพkokapacitnรฝch elektriฤiek, takisto vย hodnote 108 miliรณnov eur. Tento nรกkup je naplรกnovanรฝ zย nepouลพitรฝch prostriedkov pรดvodne alokovanรฝch na vรฝstavbu podzemnรฉho ลพelezniฤnรฉho prepojeniaย stanรญc Bratislava-Predmestie aย Bratislava-Filiรกlka. Cestujรบci sa teda mรดลพu pomaly zaฤaลฅ teลกiลฅ na lepลกiu kultรบru cestovania. Nรกkup novรฝch vozidiel je len ฤiastkovรฝm rieลกenรญm. Otรกzkou je, ฤi netreba najprv zmeniลฅ systรฉm aย aลพ potom mรก vรฝznam nasadiลฅ naลˆ vozidlรก, ktorรฉ zodpovedajรบ dobe. Novรฉ elektriฤky aย trolejbusy neodstrรกnia dopravnรฉ zรกpchy vย meste aย na vรฝpadovkรกch zย mesta uลพ vรดbec nie. Prostriedky zย Eรš by sa tieลพ mohli vyuลพiลฅ na systรฉmovรฉ budovanie zรกchytnรฝch parkovรญsk pozdฤบลพ ลพelezniฤnรฝch tratรญ aย takto ponรบknuลฅ alternatรญvu cestujรบcej verejnosti eลกte pred alebo minimรกlne vย sรบbehu so zavedenรญm novej parkovacej politiky. Mesto mรก vytypovanรฉ dve lokality, kde vie vย budรบcom roku vyrieลกiลฅ zรกchytnรฉ parkoviskรก. Aby ich vลกak ฤพudia zaฤali vyuลพรญvaลฅ, musรญ sa tam doviesลฅ MHD v priajteฤพnej kvalite, keฤลพe chceme, aby ลกofรฉr opustil pohodlie svojho auta. Tรฝลพdeลˆ mobility vย polovici tohtoroฤnรฉho septembra ukรกzal, ลพe niektorรฉ opatrenia je nevyhnutnรฉ empiricky vyskรบลกaลฅ vย praxi. Tibor Schlosser zdรดrazลˆuje: โ€žPrekvapili ma nรกzory odbornรญkov, ลพe musรญme maลฅ najprv dva priebeลพnรฉ pruhy na individuรกlnu automobilovรบ dopravu aย aลพ tretรญ mรดลพeme daลฅ ako pruh pre autobusy. Nie je to pravda. Po uliciach sa presรบvajรบ ฤพudia a ajย dopravu riadime vย prospech ฤพudรญ, nie motorovรฝch vozidiel. Aj oย tomto je myslenie ฤพudรญ. Tรฝลพdeลˆ mobility ukรกzal, ลพe MHD vย tom stave, vย akom je dnes, dokรกลพe prepraviลฅ vย tom istom ฤase 5- aลพ 8-nรกsobok ฤพudรญ ako individuรกlna automobilovรก doprava. Navyลกe, mรกme dobre nastavenรบ aย hustรบ sieลฅ zastรกvok. Sย minimรกlnou ฤasovou stratou sa dostanete vลกade.โ€œ


Ing. arch. Gabriel Koczkรกลก
generรกlny riaditeฤพ spoloฤnosti Dopravoprojekt, a. s.

โ€žKย otรกzke nรกkladov aย etapizรกcii realizรกcie budovania prepojenia projektu TEN-T ako sรบฤasti NS MHD by som chcel prezentovaลฅ moลพno nie celkom obvyklรฝ pohฤพad. Rรฝchle aย vysokokapacitnรฉ prepojenie MHD medzi bratislavskou aย petrลพalskou stranou mesta je zรกkladnou poลพiadavkou funkฤnosti NS MHD. Potrebaย  rรฝchleho prepojenia vย smere sever โ€“ juh je takisto dostatoฤne evidentnรก. Trasa naย รบseku zย Predmestia po Filiรกlku je vฤaka zachovanรฉmu pรดvodnรฉmu ลพelezniฤnรฉmu koridoru bezproblรฉmovรก aย pomerne jasnรก. Poลพiadavka priameho prepojenia MHD mesta na regiรณny predurฤuje pouลพitie koฤพajovej technolรณgie beลพnรฉho rozchodu. Aj keฤ nรกs dnes finanฤnรก situรกcia nรบti hฤพadaลฅ lacnejลกie rieลกenia aย deliลฅ realizรกciu na etapy, mala by prรญpadnรก prvรก etapa budovania NS MHD umoลพniลฅ jeho dobudovanie do koneฤnej, plne funkฤnej podoby, hoci aj vย neskorลกom ฤasovom horizonte. Som si vedomรฝ, ลพe รบฤastnรญci procesu prรญpravy budรบ musieลฅ prijaลฅ mnohรฉ kompromisy, ktorรฉ umoลพnia dostaลฅ sa kย cieฤพovรฉmu stavu. Doteraz sa stรกle hovorilo oย integrovanรญ NS MHD do projektu TEN-T. Tu by som chcel zauลพรญvanรฝ postoj kย projektu TEN-T vย Bratislave obrรกtiลฅ. Bez ohฤพadu na to, kto bude vย budรบcnosti NS MHD financovaลฅ, bolo by minimรกlne nerozumnรฉ nevyuลพiลฅ severojuลพnรบ trasuย B nosnรฉho systรฉmu MHD, zaloลพenรบ na koฤพajovej technolรณgii sย normรกlnym rozchodom, na zabezpeฤenie aj vlakovรฉho prepojenia stanice Predmestie so stanicou Petrลพalka. Aย pri tom nie je potrebnรฉ meniลฅ ani รบzemnรฝ plรกn, ฤo je zdฤบhavรฝ aย nรกroฤnรฝ proces.โ€œ

Filiรกlka: preฤo รกno aย preฤo nie
โ€žDonedรกvna sa zdalo, ลพe hlavnรฉmu mestu sa koneฤne podarรญ zaฤaลฅ vรฝstavbu nosnรฉho systรฉmu MHD,โ€œ nadvรคzuje Gabriel Koczkรกลก. โ€žJedineฤnou ลกancou bol โ€“ aย dรบfajme, ลพe stรกle je โ€“ projekt TEN-T vย Bratislave. Integrรกciou jeho bratislavskej ฤasti do รšPN sa schvรกlenรญm zmien aย doplnkov ฤ. 01 mohol nosnรฝ systรฉm MHD zaฤaลฅ budovaลฅ. Spoluprรกcou magistrรกtu aย ลฝSR sa projekt TEN-T nielenลพe stal sรบฤasลฅou รšPN, ale zรญskal aj takรฉ parametre, ktorรฉ umoลพnili jeho dennodennรฉ vyuลพitie obyvateฤพmi aย nรกvลกtevnรญkmi Bratislavy. รšsek od stanice Predmestie po rozplet na petrลพalskej strane Dunaja sa stal spoloฤnรฝm รบsekom sย trasou B nosnรฉho systรฉmu (NS) MHD. Stavba prepojenia TEN-T ideรกlne skฤบbila diaฤพkovรบ vlakovรบ dopravu sย regionรกlnou dopravou aย sย MHD. Vย rรกmci TEN-T sa pripravuje aj napojenie letiska na ลพelezniฤnรบ sieลฅ, aย teda nepriamo na NS MHD. Najvรฝznamnejลกรญm prestupnรฝm uzlom na trase MHD mรก byลฅ ลพelezniฤnรก stanica Filiรกlka. Bude prestupnรฝm bodom na ostatnรฉ systรฉmy MHD na Trnavskom mรฝte aย vย budรบcnosti aj na ฤalลกiu plรกnovanรบ trasu A NS MHD. A nemenej dรดleลพitรฉ majรบ byลฅ aj podzemnรฉ zastรกvky Nivy aย Centrum, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ vo veฤพmi dรดleลพitรฝch lokalitรกch zdrojov aย cieฤพov cestujรบcich. Na sprรกvnosti aย vรฝhodnosti takto navrhnutรฉho rieลกenia niฤ nemenรญ ani skutoฤnosลฅ, ลพe realizรกcia 1. etapy stavby ลฝSR Bratislava-Predmestie โ€“ Bratislava-Filiรกlka โ€“ Bratislava-Petrลพalka (prepojenie koridorov), predstavujรบcej zรกklad NS MHD vย Bratislave, bola odloลพenรก.โ€œ Architekt ล imko, ktorรฝ sa 10 rokov podieฤพal na projektovej prรญprave bratislavskej rรฝchlodrรกhy aย spolupracoval sย Dopravoprojektom ajย na projekte TEN-T, uvรกdza, ลพe zรกkladnou myลกlienkou dopravnรฉho rieลกenia projektu TEN-T na รบzemรญ mesta bolo:

  • vyuลพiลฅ jestvujรบcu ลพelezniฤnรบ sieลฅ na รบzemรญ mesta Bratislavy aย jej modernizรกcia,
  • znovuoลพiviลฅ pรดvodnรฉ ลพelezniฤnรฉ severojuลพnรฉ prepojenia mesta zย opustenej ลพelezniฤnej stanice Filiรกlka pozdฤบลพ Karadลพiฤovej ulice do Petrลพalky, avลกak podzemnรฝm vedenรญm aย tunelom pod Dunajom,
  • zapojenรญm letiska do ลพelezniฤnej siete vytvoriลฅ zรกkladnรฝ skelet NS MHD.

Vedฤพajลกรญm efektom nosnรฉho systรฉmu MHD na bรกze ลพeleznice aย jeho pridanou hodnotou pre obyvateฤพov a mesto Bratislavu by bolo:

  • dobudovanie ลกtruktรบry aย dorieลกenie dostupnosti existujรบceho NS MHD, takลพe netreba budovaลฅ samostatnรฝ systรฉmy NS MHD โ€“ naprรญklad na bรกze metra (rรฝchlodrรกhy),
  • financovanie tohto NS MHD zo zdrojov Eurรณpskej รบnie,
  • priame prepojenie tohto systรฉmu s jestvujรบcou ลพelezniฤnou sieลฅou spรกdovรฉho regiรณnu Bratislavy aย vytvorenie kvalitnej alternatรญvy dennรฉho dochรกdzania, ktorรฉ by eliminovalo dopravnรฉ preลฅaลพenieย cestnรฝch radiรกl mesta,
  • na pleciach bratislavskรฉho magistrรกtu by zostala โ€žlenโ€œ rekonลกtrukcia jestvujรบcej elektriฤkovej siete aย jej dopravnej technolรณgie, bez nevyhnutnosti vybudovaลฅ โ€žnovรฝโ€œ NS MHD zย finanฤnรฝch zdrojov mesta.

Architekt ล imko dodรกva: โ€žKฤพรบฤovรฝm momentom tohto rieลกenia NS MHD na bรกze podzemnej ลพeleznice bola hlavne zย finanฤnรฉho pohฤพadu skutoฤnosลฅ, ลพe podstatnรบ ฤasลฅ investiฤnรฝch prostriedkov na tรบto nepochybne technicky iย finanฤne veฤพmi nรกroฤnรบ ฤasลฅ tunelovรฉho priechodu popod Dunaj vย Bratislave mala spolufinancovaลฅ Eurรณpska komisia vย rรกmci financovania tohto dopravnรฉho koridoru.โ€œ

Hlavnรฝ dopravnรฝ inลพinier Bratislavy kย tomu dopฤบลˆa: โ€žProjekt celรฉho dopravnรฉho prepojenia Parรญลพa sย Bratislavou mal stรกลฅ 12,7 miliardy eur. Traลฅ prechรกdza cez bohatรฉ ลกtรกty, ktorรฉ vรฝznamne prispievajรบ do rozpoฤtu Eurรณpskej รบnie. Bolo tam priฤlenenรฉ aj Slovensko, za ฤo musรญme poฤakovaลฅ tรฝm, ktorรญ na zaฤiatku tohto storoฤia vylobovali tรบto polohu. Len zย nedostatku predstavy moลพnostรญ, akรฉ mรกme, sme si na naลกu ฤasลฅ vrรกtane spojenia sย letiskom vtedy vypรฝtali takmer 20 percent zย celkovej sumy na celรฝ projekt TEN-T, teda 2,4ย miliardy eur.โ€œ Projekt, ktorรฝ pripravil Dopravoprojekt, a. s., poฤรญtal sย napojenรญm Bratislavy do Viedne juลพnรฝm smerom a projektanti vypracovali toto prepojenie tak, ako bolo zadanรฉ aย ako bolo vo vymedzenom รบzemรญ pri zachovanรญ segregรกcie systรฉmu aย reลกpektovanรญ obmedzujรบcich limitov vย รบzemรญ moลพnรฉ. Niekoฤพko vlakov TGV by bol veฤพmi drahรฝ ลกpรกs, ale ako upresลˆuje generรกlny riaditeฤพ Dopravoprojektu: โ€žCieฤพom stavby nemala byลฅ len prevรกdzka vlakov TGV. Navrhovanรก ลพelezniฤnรก infraลกtruktรบra by umoลพnila vyuลพรญvaลฅ vybudovanรบ traลฅ aj na trase Koลกice โ€“ ลฝilina โ€“ Parรญลพ. Aย preฤo nie aj na trase Moskva โ€“ Kyjev โ€“ Bratislava โ€“ Viedeลˆ? Takรฉto trasy budรบ totiลพ vรฝsledkom dopytu cestujรบcich po rรฝchlej, komfortnej aย ekologickej doprave ako nรกhrada alebo protipรณl doprave leteckej na stredne dlhรฉ vzdialenosti.โ€œ Spojenie projektu TEN-T sย mestskou hromadnou aย regionรกlnou doยญpravou vย jednom dopravnom tuneli bolo logickรฝm vyรบstenรญm snรกh oย integrรกciu jednotlivรฝch druhov dopravy oย to viac, ลพe optimalizovalo ekonomickรบ efektรญvnosลฅ projektu TEN-T aย sรบฤasne vytvorilo predpoklady na financovanie trate vย Petrลพalke zย eurรณpskych zdrojov. Ako na zaฤiatku oktรณbra oznรกmil minister dopravy, vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja na tlaฤovej konferencii, prvรก fรกza tohto projektu, teda prepojenie stanรญc Bratislava-Predmestie aย Bratislava-Filiรกlka, sa zatiaฤพ realizovaลฅ nebude. Rozhodnutie padlo na zรกklade ลกtรบdie realizovateฤพnosti, ktorรบ spracovรกvala skupina konzultantov spoloฤnostรญ STAR EU, Eurovision aย ND-CON vย spoluprรกci sย viacerรฝmi miestnymi expertmi. Dopravoprojekt vลกak pripomรญna: โ€žVย tรญme nebol nikto zย rieลกiteฤพov projektu TEN-T aย nikto zย tรญmu, ktorรฝ rieลกil ลกtรบdiu realizovateฤพnosti, ani nepoลพiadal projektanta TEN-T oย prรญpadnรฉ konzultรกcie. Plnรฉ znenie ลกtรบdie, ktorรฉ s najvรคฤลกou pravdepodobnosลฅou neodporuฤรญ realizรกciu tunelovรฉho rieลกenia ako sรบฤasti budovania integrovanรฉho systรฉmu ลฝSR aย NS MHD bude, predpokladรกm, dostupnรฉ v najbliลพลกom obdobรญ po jej finรกlnom schvรกlenรญ zo strany JASPERS (spoloฤnรก pomoc na podporu projektov vย eurรณpskych regiรณnoch) s pracoviskom vo Viedni.โ€œ Zรกstupca Ministerstva dopravy, vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja SR (MDVRR) uviedol: โ€žStavebnรฉ rieลกenie ลพelezniฤnรฉho prepojeniaย Bratislava-Predmestie โ€“ Bratislava-Filiรกlka (โ€“ Bratislava-Petrลพalka) bolo pripravovanรฉ v zmysle pรดvodnej koncepcie rozvoja siete TEN-T ako medzinรกrodnรก koridorovรก traลฅ. Tomu boli prispรดsobenรฉ poลพadovanรฉ dฤบลพky nรกstupรญลกลฅ aย prevรกdzkovรก schรฉma stanice, zย ฤoho vyplynula na รบฤely prรญmestskej dopravy relatรญvne menej vhodnรก poloha stanice vzhฤพadom na prestupnรฝ uzol Trnavskรฉ mรฝto. Takรฉto technickรฉ rieลกenie stanice Filiรกlka je nevyhovujรบce, ak sa nemรก toto prepojenie vyuลพรญvaลฅ medzinรกrodnou aย diaฤพkovou ลพelezniฤnou dopravou vย rรกmci zรกkladnej siete TEN-T.โ€œ

Dobrรฉ rรกno
Na takรบto vรกลพnu nรกmietku sa priลกlo aลพ teraz, keฤ bol rozbehnutรฝ tender na dodรกvateฤพa stavby? Keฤ sa ukรกzalo, ลพe plรกnovanรก suma 420 miliรณnov eur sa vย najlacnejลกej ponuke scvrkla na 270 miliรณnov eur? Preฤo sa ลกtรบdia realizovateฤพnosti neurobila eลกte pred rozpracovanรญm projektovej dokumentรกcie? Zย MDVRR sme dostali odpoveฤ: โ€žProjektovรก dokumentรกcia bola pripravovanรก na zรกklade ลกtรบdie Integrovanรฝ dopravnรฝ systรฉm osobnej ลพelezniฤnej dopravy vย Bratislavskom regiรณne, spracovanej vย spoluprรกci sย talianskymi partnermi eลกte vย roku 2003. Tรก bola pouลพitรก ako ลกtรบdia realizovateฤพnosti pri podรกvanรญ ลพiadosti oย financovanie projektovej dokumentรกcie zย fondov TEN-T. Na schvรกlenie financovania vรฝstavby vย rรกmci Operaฤnรฉho programu Doprava poลพadovala Eurรณpska komisia vypracovanie novej ลกtรบdie uskutoฤniteฤพnosti, ktorรก sa zaฤala spracovรกvaลฅ eลกte vย roku 2008. Zย dรดvodu nedostatku aktuรกlnych dopravno-inลพinierskych podkladov na korektnรฉ spracovanie ลกtรบdie aย nรกkladovo-vรฝnosovej analรฝzy bola pรดvodnรก ลกtรบdia pre eurรณpsku komisiu neakceptovateฤพnรก. Pod vplyvom technickรฝch obmedzenรญ aย viacerรฝch zmien celkovej koncepcie na eurรณpskej aย nรกsledne aj nรกrodnej รบrovni doลกlo kย postupnej redukcii zรกberu ลกtรบdie do sรบฤasnej podoby, zameranej prakticky len na mestskรบ a regionรกlnu dopravu.โ€œ

Niekoฤพko faktov
Vย rรกmci technickรฉho rieลกenia ลพelezniฤnรฉho prepojenia sa na trase bolo treba vyrovnaลฅ sย niekoฤพkรฝmi prekรกลพkami. Zapustenie do hฤบbky 16ย m pod terรฉn vย ฤasti medzi Predmestรญm aย Filiรกlkou si vyลพiadali podzemnรฝ kanalizaฤnรฝ zberaฤ aย pod nรญm naplรกnovanรก severnรก tangenta. Na novรบ ลพeleznicu sa teda naลกlo miesto aลพ poriadne hlboko. Aby toho nebolo mรกlo, pri vรฝstavbe komplexu Eurovea sa sรญce poฤรญtalo pri zรกkladoch sย moลพnosลฅou prechรกdzania rรฝchlodrรกhy, ale medzinรกrodnรฉ vlaky majรบ na prepravu inรฉ parametre, takลพe by museli prejsลฅ pod zรกkladmi polyfunkฤnรฉho centra aลพ vย hฤบbke 40 m pod povrchom. โ€žTunelovรก rรบra mรก vonkajลกรญ priemer 8,50 m. Keฤลพe sa tรกto rรบra realizuje razenรญm pomocou mechanizovanรฉho ลกtรญtu, zย hฤพadiska celkovรฝch nรกkladov je รบplne jedno, ฤi je vย hฤบbke 20, alebo 40 m. Jedinรฝm negatรญvom takรฉhoto vedenia tunela je skutoฤnosลฅ, ลพe vzhฤพadom na umiestnenie zastรกvky Centrum blรญzko tohto miesta treba zabudovaลฅ dlhลกie, aย teda drahลกie eskalรกtory, vรฝลฅahy aย รบnikovรฉ schodiskรก,โ€œ upozorลˆuje Gabriel Koczkรกลก.

Pri myลกlienke prejsลฅ popod Dunaj tunelom rozbolela hlava inลพinierov uลพ pri projektovanรญ drรกhy metra vย osemdesiatych rokoch minulรฉho storoฤia. Oย ฤo horลกie sa cรญtia pri pohฤพade na dneลกnรฉ rieลกenie kompetentnรญ dnes, keฤ vieme, ลพe nรกslednรฉ prepojenie Filiรกlky sย Petrลพalkou by stรกlo 800 miliรณnov eur! Historickรฝ dopravnรฝ koridor na Karadลพiฤovej ulici mesto predalo do sรบkromnรฝch rรบk. Dnes je zastavanรฝ alebo sa na tejto trase plรกnujรบ ฤalลกie investรญcie, takลพe do รบvahy bude treba vziaลฅ aj eventuรกlne poลพiadavky sรบkromnรฝch investorov. Naลกรญm hlavnรฝm nepriateฤพom je premรกrnenรฝ ฤas. Aby malo Slovensko alokovanรฉ peniaze zย Eurรณpskej รบnie na prvรบ fรกzu, musรญ prepojenie medzi Predmestรญm aย Filiรกlkou stihnรบลฅ postaviลฅ do 30.ย 6. 2015, najneskรดr vลกak do 31.ย 12.ย 2015. Tibor Schlosser pripomรญna: โ€žฤŒas vรฝstavby sa predpokladรก vย dฤบลพke 36 mesiacov. Ale aby sme oย peniaze zย รšnie nepriลกli, musรญ byลฅ stavba nielen vybudovanรก, ale aj plne funkฤnรก aย vย prevรกdzke. Ak by sme to jednoducho nestihli,ย oย finanฤnรบ dotรกciu by sme priลกli.โ€œ ฤŽalejย upozorลˆuje: โ€žDve finanฤnรฉ obdobia Eurรณpska รบnia prispievala na extravilรกnovรฉ projekty. Ale keฤลพe 75 percent obyvateฤพov รšnie ลพije vย mestรกch, vย ฤalลกom finanฤnom obdobรญ 2014 aลพ 2020 sa prioritou stanรบ projekty hromadnej dopravy v aglomerรกciรกch.โ€œ โ€žฤŒas vรฝstavby 36ย mesiacov bol projektom modelovanรฝ okrem inรฉho aj vzhฤพadom na predpokladanรฉ nรกklady 424 miliรณnov eur. Je veฤพmi pravdepodobnรฉ, ลพe po vyhodnotenรญ verejnej sรบลฅaลพe, vย ktorej bola predloลพenรก cena na รบrovni zhruba 270 miliรณnov eur, by ฤas vรฝstavby mohol byลฅ kratลกรญ โ€“ 28ย aลพ 30 mesiacov,โ€œ uvaลพuje Gabriel Koczkรกลก.

Kto to zaplatรญ?
Existuje obava, ลพe aj keฤ by sme รบspeลกne aย vย termรญne postavili prepojenie zย Predmestia po Filiรกlku, na ฤalลกiu fรกzu, napojenie sa na medzinรกrodnรบ dopravu, by sme dotรกciu nedostali. Zย toho vyplรฝvajรบ tri problรฉmy. Po prvรฉ, ak by Slovensko chcelo dostavaลฅ trasu popod Dunaj aลพ do Petrลพalky, bude to drahรฉ. Gabriel Koczkรกลก namieta: โ€žOtรกzku, ฤo je drahรฉ, vo svetle vรฝsledkov vรฝberovรฉho konania na 1.ย ฤasovรบ etapu prepojenia koridorov, keฤ ponรบkanรก cena predstavovala 64 percent odhadovanรฝch nรกkladov, nie je celkom jednoznaฤnรก aย moลพno ju relativizovaลฅ.โ€œ Vidina, ลพe existuje moลพnosลฅ vylobovaลฅ dotรกciu zย Bruselu, je hmlistรก aย nejasnรก ako jesennรฝ opar nad Bratislavou โ€“ aย ktorรฝ politik si by vzal na plecia uลฅahovanie opaskov, aby sa dala stavba prefinancovaลฅ zย naลกich vlastnรฝch zdrojov? Keฤ si vลกak odmyslรญme politizovanie zรกsadnรฝch investรญciรญ dopravnej infraลกtruktรบry, bude prekonanie toku Dunaja ลกirokรฉho 300 m skutoฤne drahรฉ vย porovnanรญ sย inรฝmi projektmi, ako je naprรญklad nรกpad financovaลฅ cez PPP cestnรฝ tunel popod Malรฉ Karpaty? Ak by Slovensko nepremรกrnilo vzรกcne roky, dnes sme naozaj mohli maลฅ Filiรกlku postavenรบ aย slรกvnostne strihaลฅ pรกsku. Naลกa vyjednรกvacia pozรญcia vzhฤพadom na Brusel by bola diametrรกlne odliลกnรก. Po druhรฉ, Tibor Schlosser veฤพmi diplomaticky uvรกdza: โ€žSlovenskรก republika bola zavedenรก do omylu. Pรดvodne sa Rakรบsko so Slovenskom dohodlo na juลพnom prepojenรญ TEN-T. Ale rozvoj Viedne ide severovรฝchodnรฝm smerom, aย tak si Viedeลˆ vย Bruseli potichu presadila, ลพe TEN -T pรดjde na Slovensko severnou cestou cez Marchegg.โ€œ Nรกลก vรกgny prรญstup kย ฤasovรฝm lehotรกm vyรบsti do projektov, ktorรฉ budรบ azda eลกte drahลกie. โ€žNa prepojenie severnรฝm smerom budeme potrebovaลฅ ฤalลกiu vlakovรบ tunelovรบ rรบru vย Bratislave, tretiu koฤพaj do Devรญnskej Novej Vsi, tunel na nรกkladnรบ dopravu. Oย tom, ลพe naลกa hlavnรก stanica by potrebovala inรฉ parametre na modernรบ medzinรกrodnรบ prepravu, vieme uลพ dรกvno. Mรดลพeme tak oprรกลกiลฅ 40 rokov starรบ myลกlienku premiestnenia hlavnej stanice,โ€œ vyratรบva Tibor Schlosser. Azda by stรกlo aspoลˆ za uvรกลพenie, ฤi by nebolo vhodnรฉ vypracovaลฅ ลกtรบdiu rekonลกtrukcie hlavnej stanice na plnohodnotnรบ stanicu sย eurรณpskymi parametrami a sย primeranรฝmi investiฤnรฝmi nรกkladmi. Aย bude preloลพenie ฤi vรฝstavba novej hlavnej ลพelezniฤnej stanice pre ekonomiku Slovenska vย koneฤnom dรดsledku lacnejลกie neลพ projekt TEN-T odloลพenรฝ bokom na prehodnotenie? Informรกciu oย prepojenรญ medzi Viedลˆou aย Bratislavou dopฤบลˆa Gabriel Koczkรกลก: โ€žPredsedovia a primรกtori regiรณnov a miestย Centrope aj za รบฤasti primรกtora Bratislavy prijali na summite vย Brne Strategickรฝ rรกmec pre rozvoj dopravy aย infraลกtruktรบry vย regiรณne Centrope ako zรกkladnรฝ aย kฤพรบฤovรฝ dokument budรบcej spoluprรกce vย oblasti dopravnej infraลกtruktรบry, priฤom slovenskรก strana upozornila, ลพe prepojenie Viedeลˆ โ€“ Bratislava cez Marchegg, tzv. severnรก trasa, mรก iba regionรกlny vรฝznam v zmysle spรกjania regiรณnov aย za hlavnรฝ smer prepojenia Viedne sย Bratislavou sa povaลพuje prepojenie cez Kittsee aย Petrลพalku. Predpokladรกme, ลพe oย prรญprave ลพelezniฤnรฉho prepojenia je podpรญsanรก dvojstrannรก dohoda sย Rakรบskom, sย ktorou je takto prezentovanรฝ zรกmer rakรบskej strany vย rozpore.โ€œ Tretรญm problรฉmom je, ลพe aj keby sa spustila aย dokonฤila vรฝstavba ลพeleznice zย Predmestia na Filiรกlku, ak sa nebude pokraฤovaลฅ ฤalej, stane sa zย Filiรกlky hlavovรก stanica. Tibor Schlosser sa pรฝta: โ€žฤŒo urobรญme sย 10-tisรญc cestujรบcimi, ktorรญ sa nรกm vย ลกpiฤke dostanรบ na Trnavskรฉ mรฝto? Mestskรก hromadnรก doprava aj pri najvรคฤลกom moลพnom zahustenรญ zvlรกdne 4,5-tisรญca cestujรบcich za hodinu. Teraz si predstavte, ลพe ฤพudia zaฤnรบ chodiลฅ vlakom aย po dvoch tรฝลพdลˆoch zistia, ลพe sa zย Trnavskรฉho mรฝta nemajรบ ako pohnรบลฅ ฤalej. Sadnรบ do auta, aย ak budรบ aktรญvni, uลพ ich nikdy viac nepresvedฤรญme, aby vyuลพรญvali verejnรบ dopravu. Mesto na svoj rozvoj severojuลพnรฉ prepojenie potrebuje.
Nevyhneme sa podpovrchovรฉmu rieลกeniu. รšsek Predmestie โ€“ Petrลพalka ako regionรกlna doprava prejde do mesta sย prestupom ฤi bez. Ideรกlne bezkolรญzne, z hrany na hranu zย jednรฉho nรกstupiลกลฅa. Bratislavskรฉ metro sa dlho stavaลฅ nebude, lebo nemรก potrebnรฝ objem na prepravu cestujรบcich. Aby bola linka funkฤnรก, musรญ maลฅ pribliลพne 10 km aย prepraviลฅ za ลกpiฤkovรบ hodinu 30-tisรญc cestujรบcich. Nie je moลพnรฉ, aby sa na vรคฤลกine trasy prepravovalo 2,5-tisรญca ฤพudรญ za hodinu aย vรคฤลกรญ objem bol len vย strede trasy medzi dvoma stanicami. ฤŒiลพe aj prepojenie Predmestia aย Petrลพalky ako regionรกlnej dopravy mรก zmysel sย nadvรคznosลฅou na MHD, keฤย by prepravilo 20- aลพ 25-tisรญc ฤพudรญ vย ลกpiฤkovej hodine.โ€œ โ€žDopravno-urbanistickรก ลกtรบdia, ktorรก bola podkladom na zmeny aย doplnky ฤ.1 รบzemnรฉho plรกnu mesta preukรกzala dopravnรฝm modelom schopnosลฅ trate TEN-T vrรกtane stanice Filiรกlka absorbovaลฅ predpokladanรฝ poฤet cestujรบcich,โ€œ tvrdรญ Gabriel Koczkรกลก. โ€žFiliรกlka je naย รบzemรญ, ktorรฉ je vรฝznamnรฝm dopravnรฝm uzlom doplnkovej dopravy (A,ย T,ย E) aย urฤite ju moลพno zย dopravnรฉho hฤพadiska obslรบลพiลฅ lepลกie ako โ€šzรกtkuโ€˜ hlavnej stanice. Vย dopravnej ลกtรบdii spracovanej pre magistrรกtom pripravovanรบ elektriฤkovรบ traลฅ vย Petrลพalke sa uvรกdza kapacita elektriฤkovej trate 6 560 cestujรบcich vย ลกpiฤkovej hodine. Na Trnavskom mรฝte je prestupnรฝ uzol MHD, kde sa vetvia elektriฤkovรฉ linky vย smere do Vajnรดr aย Ruลพinova aย nachรกdzajรบ sa tam aj zastรกvky trolejbusovej aย autobusovej dopravy, takลพe kapacita celรฉho uzla MHD je prirodzene podstatne vyลกลกia. Vo vzdialenosti asi 350ย m od Filiรกlky je Raฤianske mรฝto so samostatnouย elektriฤkovou traลฅou na spojenรญ Centrum โ€“ Raฤa. Pritom izochrรณny dostupnosti 350 m sรบ povaลพovanรฉ vย dopravnom inลพinierstve za komfortnรฉ,โ€œ uvรกdza ฤalej. Tibor Schlosser pripomรญna: โ€žRaฤianske aย Trnavskรฉ mรฝto vย kapacite sรบฤasnรฉho linkovania MHD je vย dopravnej ลกpiฤke na hranici moลพnostรญ.โ€œ

ฤŒo teraz?
Prioritou je dnes, podฤพa hlavnรฉho dopravnรฉho inลพiniera, prepojenie elektriฤkovej aย vlakovej dopravy. Predpokladรก, ลพe sa vlรกde napokon podarรญ dohodnรบลฅ, aby sa prepojenie Predmestie โ€“ Petrลพalka zaฤalo vย roku 2014 stavaลฅ. Vย ฤalลกom finanฤnom obdobรญ mรกme moลพnosลฅ nรกjsลฅ nielen technickรฉ rieลกenie, ale aj zdroje na to, aby sa zย Filiรกlky dalo pokraฤovaลฅ aลพ do Petrลพalky. Ministerstvo podporilo magistrรกt vย tom, ลพe pomรดลพe financovaลฅ prรญpravu generelu dopravy sย vรฝhฤพadom na ฤalลกรญch 20 aลพ 30ย rokov, ktorรฉho sรบฤasลฅou bude aj strategickรก ลกtรบdia nosnรฉho systรฉmu integrovanej hromadnej koฤพajovej dopravy na รบzemรญ hlavnรฉho mesta aย jeho regiรณnu. Stratรฉgia musรญ byลฅ dostatoฤne odborne aย argumentaฤne podloลพenรก, aby ustรกla aj politickรฉ zmeny spojenรฉ sย volebnรฝmi obdobiami. Vย rรกmci 4.ย prioritnej osi chce mesto postaviลฅ elektriฤku sย rozchodom 1ย 435/1 000 mm cez Starรฝ most do Petrลพalky na Bosรกkovu ulicu aย pripravuje dokumentรกciu na predฤบลพenie aลพ do Janรญkovho dvora. Trasa na Bosรกkovu ulicu musรญ byลฅ hotovรก najneskรดr do konca roku 2015, aby sa na vรฝstavbu mohli pouลพiลฅ financie nepouลพitรฉ na trase Predmestie โ€“ Filiรกlka. Na ล afรกrikovom nรกmestรญ sa trasa napojรญ na radiรกlu do Dรบbravky, na hlavnรบ stanicu aย do Ruลพinova alebo Raฤe. Ako tvrdรญ Tibor Schlosser, 60 percent elektriฤkovรฝch tratรญ vย Bratislave je zrekonลกtruovanรฝch aย podloลพie je pripravenรฉ na uloลพenie koฤพajรญ na rozchod 1ย 435 mm. Uviedol tieลพ, ลพe dรบbravskรบ radiรกlu cez Karlovu Ves aลพ po most SNP je mesto schopnรฉ pripraviลฅ za 9 mesiacov. Mestu zatiaฤพ chรฝba vozidlovรฝ park aย depo, ktorรฉ by malo byลฅ prรกve vย Petrลพalke.

Kto za ฤo mรดลพe
Okresanie pรดvodnรฝch ambiciรณznych plรกnov, ich prispรดsobovanie, hฤพadanie menej bolestivรฝch rieลกenรญ je takรฉ slovensky svojskรฉ aย zรกroveลˆ typickรฉ pre naลกu holubiฤiu povahu. Dopรกtraลฅ sa zodpovednรฝch za sรบฤasnรฝ stav dopravy vย hlavnom meste โ€“ to presahuje naลกe moลพnosti, zasahuje do ฤalekej minulosti aย nie je ani naลกรญm cieฤพom. Dรบfame len, ลพe projekt stanice Filiรกlka so vลกetkรฝmi sรบvislosลฅami bude dostatoฤnรฝm ponauฤenรญm, ako si vย budรบcnosti nedaลฅ ujsลฅ reรกlnu ลกancu na rieลกenie systรฉmovรฉho kroku pomedzi prsty. ฤŒo sa tรฝka samotnej Filiรกlky, treba nรกjsลฅ lacnejลกie technickรฉ rieลกenie. Dopravoprojekt vraj uลพ svojmu objednรกvateฤพovi projektu TEN-T ลฝelezniciam SR takรฉto rieลกenie predloลพil aย je pripravenรฝ po zverejnenรญ zรกverov ลกtรบdie realizovateฤพnosti korigovaลฅ nรกvrhy vย prospech optimalizรกcie celรฉho zรกmeru.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB.