Pred vyše desiatimi rokmi sme v ASB písali o viedenskom metre s rukopisom slovenského architekta. Dnes tento príbeh pokračuje. Ing. arch. Vladimír Šimko ako vedúci projektu v rakúskom ateliéri Architektengruppe U-Bahn zrealizoval stanicu metra Altes Landgut na linke U1, ktorá je unikátnou v rámci vyše 100 staníc viedenského metra.
V týchto dňoch začali práce na vypracovaní dokumentácie na ponuku pre stavbu diaľnice D1 Bratislava - Senec, 1. úsek Bratislava - Triblavina. Ide o dlho očakávanú rekonštrukciu existujúcej prevádzkovanej pôvodne 4-pruhovej diaľnice, dočasne skapacitnenej pridaním tretieho jazdného pruhu v každom smere. Predmetná dokumentácia na ponuku nadväzuje na už spracovanú dokumentáciu na stavebné povolenie.
Hmotová skladba navrhovaných objektov čerpacej stanice je kombinácia jednoduchej kubickej hmoty a dynamického zastrešenia v tvare hyperbolického paraboloidu. Architektúra tak ťaží zo svojho futuristického tvaru, materiálového a farebného spracovania.
Na koridore V sú inštalované najmodernejšie technológie z oblasti zabezpečovacej techniky, ktoré spoločnosť Siemens ponúka. Aktuálne zabezpečujú viac ako 180 km trate – úsek medzi stanicami Bratislava-Rača a Horný Hričov. Na celom úseku je nasadené elektronické stavadlo SIMIS W v kombinácii s operačným a kontrolným systémom ILTIS. Vďaka nasadeniu ETCS si cestujúci môžu vychutnať pohodlnú jazdu rýchlosťou 160 km/h.
Slovenská komora stavebných inžinierov ocenila projektové riešenie úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité. Stalo sa tak počas 23. ročníka slávnostného odovzdávania ocenení súťaže Stavba roka 2017.
Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
Hlavným účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate na dosiahnutie európskych parametrov podľa platných medzinárodných dohôd. Dôležitým parametrom je zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Dĺžka úseku v existujúcom trasovaní je 18,742 km, v navrhovanom trasovaní (po modernizácii) 15,928 km. Stavba obsahuje 351 stavebných objektov a 154 prevádzkových súborov.
Stavba „ŽSR, ŽST Trenčín – ŽST Trenčianska Turná – Mníchova Lehota KRŽZ kol. č. 1“ sa realizovala z dôvodu nevyhovujúceho stavu a zastaraného typu železničného zvršku v danom úseku a z dôvodu zvýšenia únosnosti trate na triedu zaťaženia D4 – 22,5 t. Celková dĺžka modernizovaného úseku je 5 056 m.
Električkové spojenie do Petržalky, presnejšie povedané na začiatok Petržalky, funguje bez problémov už viac ako 18 mesiacov. Ak sa dnes poprechádzate v okolí konečnej zastávky na Jungmanovej, zistíte, že nič nenasvedčuje tomu, žeby trať v blízkej budúcnosti pokračovala ďalej. Čo treba urobiť, aby sa v okolí Chorvátskeho ramena rozbehla zase naplno výstavba a aby obyvatelia Petržalky získali pocit, že sa na zlepšenie ich situácie v doprave opäť niečo robí? Kde sa dnes nachádzame v celom procese?
Aj po dvoch desaťročiach modernej tunelovej výstavby na Slovensku je etapizácia výstavby diaľničných tunelov stále aktuálnou témou – najmä vzhľadom na vysokú nákladovú náročnosť tunelovej výstavby. Etapizácia predstavuje stratégiu, pri ktorej sa vybuduje jedna z dvoch tunelových rúr, ktorá slúži dovtedy, kým sa intenzita dopravy nepriblíži kapacite jednej rúry a netreba vybudovať druhú rúru.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2018. Jeho hlavnou témou je železničná doprava.
Tunel Poľana je súčasťou diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité s celkovou dĺžkou 12,3 km. V zmysle STN 73 7507 bol naprojektovaný ako tunel kategórie 2T – 8,0 s dočasnou obojsmernou premávkou cez pravú tunelovú rúru (JTR) s dvoma núdzovými zálivmi. Ľavá tunelová rúra bola projektovaná ako úniková štôlňa. S tunelom je prepojená troma priečnymi prepojeniami, ktoré budú slúžiť ako únikové cesty.
V súčasnosti prebieha realizácia prác na I. etape výstavby rezidenčného projektu SKY PARK Bratislava od svetoznámej architektky Zahy Hadid, ktorého investorom je spoločnosť Penta Investments. V tejto etape vznikne v troch vežiach 700 bytov a 1 100 parkovacích miest. Vzhľadom na celkový rozsah diela a výsledky inžinierskogeologického prieskumu bolo nevyhnuté komplexne navrhnúť a aj v krátkom čase realizovať viaceré geotechnické konštrukcie, ktorým sa venuje tento článok.
Najväčší stavebný boom z hľadiska budovania nových úsekov diaľnic, resp. rýchlostných ciest, je v súčasnosti nepochybne v Žilinskom kraji. V okolí mesta Žilina sa aktuálne realizujú dva úseky diaľnice D1, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, a jeden úsek diaľnice D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Práve posledný uvedený je pred svojím „finále“. Investor stavby (NDS, a. s.) a zhotoviteľ zastúpený združením firiem EUROVIA SK, a. s., HOCHTIEF CZ, a.s., a SMS, a. s., budú mať byť na čo hrdí. Celý projekt je financovaný z fondov EÚ.
Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3, ktorý sa v križovatke Hričovské Podhradie napája na diaľnicu D1, tvoriacu základný ťah v Slovenskej republike v smere východ – západ. Riešený úsek D3 dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska.
