Stredisko PREFA Kysak patrí medzi najstaršie prevádzky spoločnosti Inžinierske stavby, a.s., Košice, ktorá je od roku 2004 členom medzinárodnej skupiny Colas so sídlom vo Francúzsku. História produkcie PREFY Kysak siaha ďaleko do minulosti.
Aj keď sa technológia vysúvania používala už v 19. storočí pri výstavbe oceľových mostov, jej rozvoj pri výstavbe betónových mostov umožnil až vývoj materiálov s nízkym koeficientom trenia, medzi ktoré patrí aj polytetraflóretylén (PTFE), známy ako teflón. Teflón nahradil naolejované dosky, čím sa výrazne znížilo trenie, s ktorým súvisí namáhanie pilierov horizontálnou silou pri vysúvaní, ako aj požiadavky na hydraulické výsuvné zariadenia. Vďaka zníženiu trenia bolo možné vysúvať dlhšie a ťažšie mosty aj na pomerne vysokých pilieroch.
Od 15. mája je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 2/2019, ktorého hlavnou témou sú mosty.
Estakáda Podzávoz prevádza dopravu na úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. Nachádza sa v katastrálnom území Čadca a je súčasťou základného ťahu celoštátnej cestnej siete.
Na konci minulého roka boli uvedené do skúšobnej prevádzky dva Ejpovické tunely. Ako prvý bol dňa 15. 11. 2018 sprevádzkovaný južný tunel, ktorým o 16.20 h prešiel vôbec prvý nákladný vlak. Severný tunel sa svojho sprevádzkovania dočkal o necelý mesiac neskôr, konkrétne 7. 12. 2018. Sieť železničných dráh SŽDC (Správa železniční dopravní cesty) sa tak rozrástla o dva tunelové tubusy s dĺžkou presahujúcou v súčte 8 000 m – ide tak o najdlhšie železničné tunely na území ČR.
Za päť desaťročí sa mageba dilatačné závery osvedčili v tisícoch konštrukcií v tých najnáročnejších podmienkach. Tentokrát chceme predstaviť mostný záver, spĺňajúci tie najvyššie nároky na dopravné zaťaženie a pohodlie vodiča.
Lisabonský prístav ročne privíta viac ako 400-tisíc cestujúcich. V ústí rieky Tagus k dvom existujúcim terminálom v minulom roku pribudol tretí, ktorý pod svojím nenápadným výzorom skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Spoločnosť MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. bola vybraná ako hlavný dodávateľ a riešiteľ vystužených násypov, oporných a zárubných múrov, mostných opôr a krídiel geotechnických konštrukcií, ako aj stabilizácie zárezov a úprav podložia na úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec. Zhotoviteľom predmetného úseku diaľnice je združenie spoločností STRABAG s.r.o., PORR s.r.o. a HOCHTIEF CZ a.s.. Hlavným projektantom je spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o.
Výstavba novej železničnej trate na úseku Púchov – Považská Bystrica – Považská Teplá je v plnom prúde a dostáva sa do druhej polovice samotnej realizácie. Líniová stavba sa počas roka 2018 zásadným spôsobom zmenila, a to vďaka tomu, že boli dokončené dve ucelené časti stavby UČS 45 a UČS 46, pričom ostatné UČS sú v značnom štádiu rozpracovanosti.
Energeticky úsporné opatrenia sú súčasťou štandardnej výbavy všetkých moderných budov, najmä nízkoenergetických a pasívnych. Jedno miesto ale stále zostávalo mimo centra pozornosti: otvorený koniec vetracieho potrubia kanalizácie ústiaceho nad strechu. Tento otvor bráni vzniku podtlaku v kanalizačnom potrubí, ktorý by mohol pri spláchnutí toalety vysať vodu zo zápachových uzávierok. Zároveň ale týmto miestom uniká značné množstvo tepla.
Začiatkom tohto roku začali dlho očakávané práce na vypracovaní dokumentácie na územné rozhodnutie (DUR) pre stavbu Cesty I/61 Bratislava – Senec. Vzhľadom na vysoké dopravné zaťaženie dotknutého územia, ide o rozšírenie existujúcej prevádzkovanej cesty I. triedy na 4-pruh.
K vybudovaniu TIP Lužianky viedol zámer výstavby siete terminálov intermodálnej dopravy, ako aj výstavby, rozvoja a rozširovania priemyselného parku v súvislosti so zvyšovaním podielu nákladnej dopravy. Tento zámer sprevádza zároveň dôraz na ekológiu dopravy a znižovanie skleníkového efektu s cieľom prepájať priemyselné parky na železničnú sieť.
Posledné roky sa život v Košiciach nesie v znamení modernizácie električkových tratí. Modernizovať sa začalo v roku 2014 v rámci projektu Integrovanej koľajovej dopravy (IKD), nasledovala Modernizácia električkových uzlov (MEU) a v roku 2016 sa pokračovalo projektom s názvom Modernizácia električkových tratí (MET). Práve poslednú etapu si predstavíme bližšie.
Význam zelene v meste sa s postupujúcou zmenou klímy preklápa čoraz významnejšie z estetickej funkcie na nástroj zmiernenia extrémnych teplôt či dažďov. Nevyhnutná zmena prístupu pri navrhovaní riešenia verejných priestranstiev a silnejúca potreba zvyšovať podiel zelených plôch sa v poslednom období začali prejavovať aj pri technickom návrhu povrchu električkových tratí.
Jedným zo zásadných faktorov, ktoré podmieňujú rozmiestňovanie funkčných aktivít v území, je doprava. Zodpovednosť za životné prostredie, ako aj požiadavky na efektívnosť prepravy by mali smerovať k podpore jej kapacitných a efektívnych foriem, medzi ktoré patrí najmä koľajová doprava. To je jeden z princípov udržateľného rozvoja mesta a konceptu Smart City.
