Inžinierske stavby

Partneri sekcie:

Nové letisko Berlín-Brandenbursko, v súčasnosti najväčšia dopravná stavba v Nemecku, sa znova dostáva do sklzu. Stavba, ktorá sa začala pripravovať v roku 1990 krátko po zjednotení Nemecka a Berlína, by sa mala podľa nových plánov otvoriť v októbri 2020.

Keď ho v roku 1886 dostavali, stal sa s rozpätím 172 metrov najväčším oblúkovým mostom na svete. Volá sa Ponte de Dom Luís I a jeho autorom je francúzsky architekt Théophile Seyrig (1843 – 1923), ktorý bol žiakom slávneho francúzskeho architekta,  konštruktéra a špecialistu na stavby z kovových konštrukcií Gustava Eiffela (1832 – 1923).

Výstavba úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, otvoreného 2. decembra 2017, trvala tri a pol roka a stála 255 mil. eur. Tento technicky mimoriadne náročný úsek má dĺžku 4,25 km a jeho súčasťou je aj 1,5-kilometrová estakáda ponad Hričovskú priehradu, ktorá stojí na 57 pilieroch vybudovaných prevažne vo vodnej nádrži, a dvojrúrový tunel na jednosmernú premávku pod vrchom Chlmec, ktorého severná rúra meria 2 249 m a južná rúra 2 186,5 m. 

Pred vyše desiatimi rokmi sme v ASB písali o viedenskom metre s rukopisom slovenského architekta. Dnes tento príbeh pokračuje. Ing. arch. Vladimír Šimko ako vedúci projektu v rakúskom ateliéri Architektengruppe U-Bahn zrealizoval stanicu metra Altes Landgut na linke U1, ktorá je unikátnou v rámci vyše 100 staníc viedenského metra.

V týchto dňoch začali práce na vypracovaní dokumentácie na ponuku pre stavbu diaľnice D1 Bratislava - Senec, 1. úsek Bratislava - Triblavina. Ide o dlho očakávanú rekonštrukciu existujúcej prevádzkovanej pôvodne 4-pruhovej diaľnice, dočasne skapacitnenej pridaním tretieho jazdného pruhu v každom smere. Predmetná dokumentácia na ponuku nadväzuje na už spracovanú dokumentáciu na stavebné povolenie.

Hmotová skladba navrhovaných objektov čerpacej stanice je kombinácia jednoduchej kubickej hmoty a dynamického zastrešenia v tvare hyperbolického paraboloidu. Architektúra tak ťaží zo svojho futuristického tvaru, materiálového a farebného spracovania.

Na koridore V sú inštalované najmodernejšie technológie z oblasti zabezpečovacej techniky, ktoré spoločnosť Siemens ponúka. Aktuálne zabezpečujú viac ako 180 km trate – úsek medzi stanicami Bratislava-Rača a Horný Hričov. Na celom úseku je nasadené elektronické stavadlo SIMIS W v kombinácii s operačným a kontrolným systémom ILTIS. Vďaka nasadeniu ETCS si cestujúci môžu vychutnať pohodlnú jazdu rýchlosťou 160 km/h. 

Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.

Hlavným účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate na dosiahnutie európskych parametrov podľa platných medzinárodných dohôd. Dôležitým parametrom je zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Dĺžka úseku v existujúcom trasovaní je 18,742 km, v navrhovanom trasovaní (po modernizácii) 15,928 km. Stavba obsahuje 351 stavebných objektov a 154 prevádzkových súborov.

Stavba „ŽSR, ŽST Trenčín – ŽST Trenčianska Turná – Mníchova Lehota KRŽZ kol. č. 1“ sa realizovala z dôvodu nevyhovujúceho stavu a zastaraného typu železničného zvršku v danom úseku a z dôvodu zvýšenia únosnosti trate na triedu zaťaženia D4 – 22,5 t. Celková dĺžka modernizovaného úseku je 5 056 m.

Električkové spojenie do Petržalky, presnejšie povedané na začiatok Petržalky, funguje bez problémov už viac ako 18 mesiacov. Ak sa dnes poprechádzate v okolí konečnej zastávky na Jungmanovej, zistíte, že nič nenasvedčuje tomu, žeby trať v blízkej budúcnosti pokračovala ďalej. Čo treba urobiť, aby sa v okolí Chorvátskeho ramena rozbehla zase naplno výstavba a aby obyvatelia Petržalky získali pocit, že sa na zlepšenie ich situácie v doprave opäť niečo robí? Kde sa dnes nachádzame v celom procese?

Aj po dvoch desaťročiach modernej tunelovej výstavby na Slovensku je etapizácia výstavby diaľničných tunelov stále aktuálnou témou – najmä vzhľadom na vysokú nákladovú náročnosť tunelovej výstavby. Etapizácia predstavuje stratégiu, pri ktorej sa vybuduje jedna z dvoch tunelových rúr, ktorá slúži dovtedy, kým sa intenzita dopravy nepriblíži kapacite jednej rúry a netreba vybudovať druhú rúru.