SO 212-00
Galéria(6)

Výstavba mostov na úseku D1 Budimír – Bidovce z pohľadu geodeta

Partneri sekcie:

Diaľnica D1 Budimír – Bidovce tvorí spoločne s časťou úseku R2/R4 súčasť základného komunikačného systému Slovenskej republiky a zároveň siete diaľnic a rýchlostných ciest na našom území. Spolu s rýchlostnou cestou R2/R4, úsek Šaca – Košické Oľšany, vytvorí predpoklad na kompletný juhovýchodný obchvat mesta Košice s odľahčením hustoty dopravy tohto mesta.

Úsek diaľnice D1 Budimír – Bidovce sa buduje v zmysle zmluvných podmienok červenej knihy FIDIC, jeho zhotoviteľom je spoločnosť SKANSKA SK, a. s. Úsek diaľnice D1 Budimír – Bidovce s dĺžkou 14,400 km je pokračovaním existujúcej diaľnice D1 Prešov – Budimír.

Začiatok stavby tvorí mimoúrovňová križovatka Budimír, z nej sa pokračuje cez údolie rieky Torysa, ktorú pretína most s dĺžkou 560 m. Ďalej smeruje trasa k mimoúrovňovej križovatke Košické Oľšany – ide o križovatku diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2 v km 6,5.

Tu sa stavba rozdeľuje na pokračovanie samotnej D1 a na krátky úsek rýchlostnej cesty R2/R4 po mimoúrovňovú križovatku Hrašovík s dĺžkou 1,1 km. Samotná diaľnica D1 pokračuje cez miernu pahorkatinu, kde sa v stúpaní rozširuje o tretí prídavný pruh pre pomalé vozidlá. Koniec úseku tvorí mimoúrovňová križovatka Bidovce.

SO 220-00

SO 220-00
Oceľová konštrukcia SO 221-00
SO 212-00
Úsek D1 Budimír – Bidovce
Vrstevnicový plán odchýlok

Rozdelenie mostov podľa typu nosnej konštrukcie (NK) na tejto stavbe

Z celkového počtu 23 mostných objektov je 19 železobetónových, dva majú zabudovanú oceľovú konštrukciu so spriahajúcou doskou a dva sú presypané. Spoločnosť GEFOS® SLOVAKIA, s. r. o., sa podieľala geodetickými činnosťami na budovaní 14 mostných stavebných objektov (SO).

Nosné konštrukcie (NK) mostov sa na predmetnej stavbe budovali rôznymi technologickými postupmi a spôsobmi, ktoré možno rozdeliť na:

  • výstavbu NK realizovanú na výsuvnej skruži od fy. Structuras,
  • monolitické NK na priestorovej skruži,
  • NK budované betónovými nosníkmi, resp. oceľovou konštrukciou (OK), spriahnutými železobetónovou doskou.

Geodetické a kartografické činnosti počas výstavby

Prípravná fáza

Spočívala v kontrole prevzatej projektovej dokumentácie, navrhnutí rozmiestnenia bodov vytyčovacích sietí k mostným SO a v spracovaní projektov merania posunov a deformácií počas výstavby. Do tejto fázy patrila aj príprava na terénne práce, rekognoskácia územia a revízia jestvujúcej vytyčovacej siete stavby.

Realizačná fáza

Obsahuje hlavne tieto činnosti:

  • vytýčenie priestorovej polohy SO,
  • podrobné vytyčovanie jednotlivých stavebných prvkov SO,
  • rektifikáciu debnenia s kontrolou debnenia pred betonážou; pri oceľových konštrukciách aj rektifikáciu dielcov OK pred zvarením.

Po realizácii časti stavby sa vykonáva porealizačné zameranie častí SO odovzdané v podobe geodetických protokolov, a to z troch dôvodov.

Jednak z hľadiska vyhodnotenia geometrickej kvality zrealizovaných častí stavby v porovnaní s projektovou dokumentáciou, ďalej z hľadiska fakturácie realizovaných prác – ako podporný dokument zhotoviteľa pre investora preukazujúci merateľné položky (objem, plocha, dĺžka a pod.) – a v neposlednom rade aj z hľadiska tvorby záverečnej dokumentácie na odovzdanie diela.

Medzi ďalšie činnosti, ktoré sa vykonávajú popri základných, už spomenutých činnostiach, patrí pravidelná revízia polohy a výšky bodov vytyčovacej siete a meranie posunov a deformácií počas výstavby podľa projektu v rámci vybraných SO.

Záverečná dokumentačná fáza

Spočíva v spracovaní dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby (DSVS) pre každý SO osobitne. Jej súčasťou sú aj príloha vytyčovacieho protokolu priestorovej polohy stavebného objektu a geodetického protokolu z merania posunov a deformácií počas výstavby.

Tieto dokumenty sú potrebné na preberacie konanie a slúžia aj ako podklad na spracovanie komplexného mapového diela základnej mapy diaľnice (ZMD).

Ku kolaudácii sa z geodetickej časti dokladá ešte geometrický plán spracovaný podľa požiadaviek stavebníka (NDS, a. s.), resp. budúceho správcu objektu v zmysle platných noriem a predpisov na vyhotovovanie geometrických plánov.

Vrstevnicový plán odchýlok
Vrstevnicový plán odchýlok |

Vybrané geodetické práce

Na tejto stavbe sme sa stretli s progresívnym prístupom mostárov a projektantov k vyhodnocovaniu povrchov nosných konštrukcií. Na nami realizovaných SO sme navrhli vyhodnotiť zrealizovaný povrch NK metódou skenovania. Získané dáta predstavujú mračno bodov, z ktorého je vytvorený digitálny model.

Po ďalšom spracovaní je výsledným produktom vrstevnicový plán (izočiary) odchýlok skutočného povrchu NK od projektovaného modelu. Vyhodnotenie je z kvalitatívneho hľadiska komplexnejšie ako pri bodovom vyhodnocovaní v projektovaných bodoch.

Ďalším špecifikom bolo budovanie NK pomocou výsuvnej skruže fy. Structuras. Princíp spočíval v zabetónovaní celého poľa NK medzi dvomi, už vopred zhotovenými zárodkami NK nad piliermi spodnej stavby.

Následne sa celá konštrukcia vysunula na ďalšie pole NK, kde sa postavila na zárodky umiestnené na pilieroch mosta, a proces sa opakoval dovtedy, kým nebola zabetónovaná celá NK ľavého mosta. Nasledovalo presunutie celej konštrukcie na pravý most a výsuv pokračoval opačným smerom obdobným spôsobom.

Pred každým posúvaním konštrukcie na nasledovný zárodok bolo potrebné vytýčiť v predstihu os nosnej konštrukcie stavby a dočasné betónové bloky, na ktoré sa uložila výsuvná skruž Structuras. Takýmto spôsobom sa za 17 mesiacov zabetónovalo 33 polí s celkovou dĺžkou 1 085 m.

Oceľové NK na dvoch mostných SO sme realizovali s dodávateľom montáže OK z Poľska. Pri tejto montáži ide o trochu odlišný postup pri rektifikácii dielcov OK ako pri debnení betónových NK. Meranie pri OK spočíva vo vytýčení osí na uloženie OK na pižmo a následne v zameraní na rektifikáciu dielcov pred zvarením.

Po zvarení prebieha kontrolné zameranie zrealizovanej časti. Pri montáži OK je dôležité prihliadať aj na vplyv teploty materiálu a eliminovať ho. Proces montáže OK prebehol v súlade s projektovou dokumentáciou.

Meranie posunov a deformácií počas výstavby je dôležitou časťou geodetických prác na stavbe, a to z hľadiska bezpečnosti a kontroly plnenia projekčných predpokladov v porovnaní so skutočným správaním sa stavebnej konštrukcie.

Pri tejto časti je dôležitá včasná informovanosť zodpovedných a zrozumiteľná interpretácia dosiahnutých výsledkov merania. Pri prípadnom prekročení medzných odchýlok sa na základe rozhodnutia projektanta zvyčajne zvýši frekvencia sledovania konštrukcie.

Včasné zistenia o prípadných nepredpokladaných posunoch možno počas výstavby eliminovať a skôr sa tak vyvarovať problémov.

Záverom by sme sa chceli poďakovať spoločnosti SKANSKA SK a ich subdodávateľom za príkladnú spoluprácu na tomto projekte, predovšetkým vyzdvihujeme vysokú odbornú a komunikačnú úroveň spolupráce.

Základné údaje o stavbe
Celkový rozsah stavby D1 Budimír – Bidovce
Dĺžka úseku diaľnice D1: 14,400 km
Kategória diaľnice D1: D 26,5/120
Dĺžka rýchlostnej cesty R2/R4: 1,061 km
Kategória rýchlostnej cesty R2/R4: R 24,5/100
Celková plocha vozoviek: 478 020 m2
Počet častí stavby: 132
Počet mostných objektov: 23
Celková dĺžka mostných objektov: 3 452,7 m
Celková dĺžka protihlukových stien: 10 172,1 m
Celkový objem zemných prác: 1,617 mil. m3 výkop a 2,203 mil. m3 násyp
Text: Ing. Ladislav Karch, Ing. Marek Matiaš
Foto a obrázky: GEFOS® SLOVAKIA, s. r. o.

Ladislav Karch je projektový manažér pre oblasť východ v spoločnosti GEFOS® SLOVAKIA, s. r. o.
Marek Matiaš je technický riaditeľ tejto spoločnosti.

GEFOS® SLOVAKIA, s. r. o., sa zaoberá činnosťou v odbore geodézie a kartografie. Vznikla v roku 2003 a odvtedy má za sebou množstvo úspešne realizovaných projektov. Je dcérskou spoločnosťou českej spoločnosti GEFOS®, a. s., ktorá patrí medzi najväčšie firmy v odbore v rámci ČR s viac ako dvadsaťročnou históriou.

Spoločnosť je certifikovaná na výkon zememeračských prác v systéme ČSN EN ISO 9001:2016. Sídlo má v Bratislave, od roku 2012 má zriadenú aj trvalú pobočku v Prešove. V záujme zabezpečenia flexibility a kvality prác zriaďuje takisto dočasné kancelárie počas výstavby diela v lokalite stavby.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 4/2019.