Diaľnica D1 Prešov, západ – Prešov, juh

Križovatka Prešov, západ pred úplným dokončením
Zdroj: GEFOS SLOVAKIA, s. r. o.

Diaľnica D1 Prešov, západ – Prešov, juh vytvorí podmienky na odklon tranzitnej dopravy mimo zastavaného územia mesta Prešov s cieľom zlepšiť životné prostredie a zvýšiť bezpečnosť obyvateľov tohto mesta, ako aj poskytnúť vyšší dopravný komfort užívateľom komunikácie.

Spoločnosť GEFOS SLOVAKIA, s. r. o., pôsobí na Slovensku od roku 2003 a významnou mierou sa podieľa na výstavbe diaľničných úsekov na celom území našej republiky. Ponúka komplexné geodetické služby, pričom špecifickou oblasťou sú geodetické práce pri výstavbe mostov, v ktorej má bohaté skúsenosti s rôznymi typmi a postupmi ich výstavby.

Spoločnosť má za sebou rad úspešných projektov a naďalej sa rozvíja po stránke technologického a prístrojového vybavenia v odbore geodézie a fotogrametrie.

Diaľnica D1 Prešov, západ – Prešov, juh

Diaľnica D1 bude tvoriť západný obchvat mesta Prešov. Jej trasa prechádza tunelom v celkovej dĺžke 2,2 km a na komunikačný systém je napojená v dvoch mimoúrovňových križovatkách. Funkciou nového diaľničného úseku, dlhého 7,87 km, bude zabezpečiť rýchle, kapacitné a bezpečné cestné napojenie.

Úsek diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh je priamym pokračovaním úseku D1 Svinia – Prešov, západ, ktorý je v súčasnosti už v prevádzke. Severný obchvat mesta Prešov bude tvoriť rýchlostná cesta R4, ktorá je so západným obchvatom (D1) prepojená v mimoúrovňovej križovatke Prešov, západ s hlavnou funkciou previesť predovšetkým tranzitnú dopravu mimo obývaného územia mesta.

Vzhľadom na to je táto križovatka navrhnutá tak, aby prepájala všetky smery a kategórie ciest. V mimoúrovňovej križovatke Prešov, juh je navrhovaná diaľnica napojená na existujúcu diaľnicu D1 Prešov – Budimír.

Rozdelenie realizovaných mostov na stavbe podľa typu nosnej konštrukcie (NK)

Z celkového počtu 18 mostných objektov sa naša firma podieľala geodetickými činnosťami na realizácii 6 mostných objektov. Nosné konštrukcie týchto mostov sa budovali dvomi technologickými postupmi. Výstavba NK na jednotlivých stavebných objektoch (SO) sa realizovala na priestorovej skruži a pomocou letmej betonáže.

GaK činnosti na mostných objektoch

Prípravná fáza spočíva v kontrole prevzatej projektovej dokumentácie a vzťažnej, resp. vytyčovacej siete. Následne sa realizuje vytýčenie trvalých a dočasných záberov obvodu stavby. Pred výkopovými prácami prebehne vytýčenie priestorovej polohy SO a existujúcich inžinierskych sietí. Vytýčenie podrobných bodov jednotlivých stavebných prvkov, rektifikácia debnenia a kontrolné merania pred betonážou sú súčasťou realizačnej fázy.

Po realizácii každej časti stavby sa vykonáva porealizačné zameranie, z ktorého sa vyhotovujú geodetické protokoly. Tie slúžia na kontrolu geometrickej kvality zrealizovanej časti stavby v porovnaní s projektovou dokumentáciou a ako podporný dokument pre zhotoviteľa na fakturáciu zabudovaného množstva materiálu.

Záverečná dokumentačná fáza spočíva v spracovaní dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby (DSVS) pre každý SO osobitne. Jej súčasťou je aj príloha vytyčovacieho protokolu priestorovej polohy stavebného objektu a geodetického protokolu z merania posunov a deformácií.

Tieto dokumenty sú potrebné na preberacie konanie stavebného objektu. DSVS zároveň slúži ako podklad na spracovanie komplexného mapového diela základnej mapy diaľnice (ZMD).

Geodetické práce pri realizácii nosnej konštrukcie technológiou letmej betonáže SO 203-00

Letmá betonáž predstavuje technológiu zhotovovania mostných nosných konštrukcií, pri ktorých je obmedzené, resp. úplne vylúčené použitie podperných systémov. Tento spôsob výstavby NK mostných objektov sa využíva predovšetkým pri mostoch cez hlboké údolia alebo v neprístupnom teréne. Technológiou letmej betonáže sa buduje NK po jednotlivých častiach, tzv. lamelách. Lamely sa betónujú v rámci debnenia pripevneného na špeciálnej pohyblivej oceľovej konštrukcii – betonážnom vozíku.

Základným princípom betónovania letmo je, že sa na konce hotovej mostnej konštrukcie, zárodku pri pilieri, pripevní betonážny vozík, ktorý nesie posuvné lešenie aj debnenie na vybetónovanie ďalšej časti mostnej konštrukcie označovanej ako lamela. Po zatvrdnutí betónu sa nová lamela pripína pomocou predpätých káblov k predchádzajúcej časti mostnej konštrukcie.

Geodetické činnosti počas jednej etapy zabetónovania lamely pri letmej betonáži môžeme rozdeliť do etáp:

1. pred betonážou lamely,
2. po betonáži lamely (zameranie kontrolných bodov na NK, posunov a deformácií).

Pred betonážou lamely je potrebné pri meračských prácach počas výstavby dbať na kontrolu bodov určujúcich geometrické parametre nosnej konštrukcie. Merané hodnoty je potrebné porovnávať s projektovanými hodnotami a vyhodnocovať v kontrolných geodetických protokoloch. Nosná konštrukcia mosta s jednokomorovým priečnym rezom sa vyrába po jednotlivých taktoch, ktorých geometrické parametre boli geodetickým zameraním nastavené do projektovanej polohy.

Po betonáži lamely sa geodet podieľa svojou činnosťou na jej porealizačnom zameraní a vyhodnotení nameraných údajov. Následne je na zodpovednom projektantovi SO, aby vyhodnotil deformačné účinky, ktoré nastali počas betonáže, a prípadne upravil projekt debnenia ďalšej časti NK. Vysoké nároky sa kladú na presnosť tvaru a priestorového zhotovenia debnenia, ktoré ovplyvňuje tvar celej NK. Pričom prípadné deformácie by mohli komplikovať prepojenie spojovacích lamiel.

Spodná stavba musí byť počas celého budovania NK polohovo aj výškovo stabilná, preto sa počas výstavby jej deformácie a poklesy monitorujú. Hlavné činnosti po výsuve debnenia lamely predstavujú:

  • zameranie všetkých dostupných kontrolných bodov na NK s vyhodnotením stavu NK po betonáži a výsuve,
  • monitoring deformácií spodnej stavby meraním zvislých posunov a náklonov pilierov.

Elaboráty s vyhodnotenými výsledkami nameraných údajov sa flexibilne odovzdávajú a posielajú na posúdenie zodpovednému projektantovi a zhotoviteľovi stavby. Na základe meraní sú v danom čase zrejmé smerové a výškové pomery umiestnenia NK voči projektu. Možno posúdiť predpoklady so skutočnými hodnotami náklonov a zvislých posunov spodnej stavby.

Záver

Geodetické práce na realizácii mostov na tomto úseku D1 boli pre našu spoločnosť ďalšou zaujímavou skúsenosťou a obohatením. Most SO 203-00 nad Malkovským potokom patrí nepochybne medzi najzaujímavejšie objekty v rámci celej stavby úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh, a to aj z dôvodu využitia technológie letmej betonáže.

Výstavba mostov touto technológiou závisí od množstva pomocných oceľových konštrukcií, ktoré umožňujú jej realizáciu a vysunutie debnenia do definitívnej polohy. Počas výstavby sa často pracuje v rôznych klimatických podmienkach a vo veľkých výškach. Preto netreba zabúdať ani na vplyv teploty ovzdušia na výsledky meraní.

Práce vo výškach si vyžadujú aj školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmysel pre opatrnosť pri výkone všetkých činností. Táto metóda si však nachádza vďaka odbornosti a skúsenosti firiem pôsobiacich na našom trhu uplatnenie. Svojou efektívnosťou prispieva k vhodnému riešeniu stavieb v náročných terénnych podmienkach.

V neposlednom rade by sme sa chceli poďakovať spoločnosti EUROVIA CS za ústretovú komunikáciu, odborný prístup a flexibilnú spoluprácu. Vybudovaním tohto úseku diaľnice D1 sa skvalitnia podmienky pre medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu a zlepší sa plynulosť, rýchlosť a bezpečnosť cestnej premávky.

Po spustení úseku diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh do prevádzky sa očakáva podstatné odľahčenie dopravy v meste Prešov, čo prinesie jeho obyvateľom lepšie a bezpečnejšie životné podmienky.

Ing. Martin Jenča

Autor pôsobí ako geodet v spoločnosti GEFOS SLOVAKIA, s. r. o. 

Článok bol publikovaný v časopise Inžinierske stavby 05/2021.

KategórieDopravaZnačky