Dostavba úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala vrátane tunela Višňové pokračuje, k ukončeniu prác by malo dôjsť v decembri 2024. Na sociálnej sieti to uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť s tým, že ich o tom informoval dodávateľ.
Dôvodom je potrebná oprava zatiaľ zistených nedostatkov blokov sekundárneho ostenia tunela po predchádzajúcom zhotoviteľovi.
Článok demonštruje potrebu geotechnického monitoringu na inžinierskych stavbách. Zároveň opisuje aktivizáciu zosuvu počas výstavby mostného objektu SO 204-00, jeho včasnú identifikáciu a prijaté sanačné riešenie.
Diaľnica D1 Prešov, západ – Prešov, juh vytvorí podmienky na odklon tranzitnej dopravy mimo zastavaného územia mesta Prešov s cieľom zlepšiť životné prostredie a zvýšiť bezpečnosť obyvateľov tohto mesta, ako aj poskytnúť vyšší dopravný komfort užívateľom komunikácie.
Termín dokončenia bude podľa Andreja Doležala závisieť od budúceho zhotoviteľa, rýchlosť dostavby bude totiž jedným z kritérií súťaže.
Už pri príprave dokumentácie pre nultý obchvat Bratislavy (D4 Jarovce – Rača) pre územné rozhodnutie z roku 2014 sa projektanti museli vysporiadať so zásadnou otázkou, ako vyriešiť križovanie s jestvujúcou najfrekventovanejšou diaľnicou na Slovensku.
Funkciou nového 7,87 kilometra dlhého diaľničného úseku bude podľa šéfa rezortu dopravy zabezpečenie bezpečného, kapacitného a rýchleho cestného napojenia.
Technická, technologická a realizačná náročnosť musela byť už v roku 2014 pri oboch variantoch neporovnateľná, samotnú náročnosť skomplikovalo ešte neustále narastanie dopravnej intenzity v okolí hlavného mesta.
Úsek diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh je súčasťou trasy Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod (Ukrajina). Zároveň je zaradený do medzinárodnej cestnej siete pod označením E 50, na ktorú je napojená medzinárodná cesta E371, smerujúca z Prešova cez Svidník na hraničný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek do Poľskej republiky.
Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1, hranica ČR/SR a hranica SR/UR. Tá je súčasťou medzinárodného ťahu E-50 Paríž – Norimberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko na juh alebo cez Rusko ďalej na východ.
Článok sa zaoberá zmenou trasy diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorá zásadným spôsobom rieši problematiku v kritickom úseku zosuvných území, a to posunutím severnejšie – zapustením do masívu v podobe tunela Čebrať s dĺžkou 3 600 m. Zmena je navrhnutá na základe spresňujúcich informácií o aktivite a rozsahu zosuvov v pôvodnej trase. Časť príspevku opisuje technické riešenie tunela.
Betónové konštrukcie patria medzi najdôležitejšie súčasti diaľničných mostov. Požadovaná kvalita a trvanlivosť hotových mostov preto do veľkej miery závisia od parametrov použitých betónov. Na dosiahnutie očakávaných vlastností betónových konštrukcií sa musia použiť vhodné materiály, technológie výroby, dopravy, spracovania aj ošetrovania betónu. Kvalita samotného betónu na stavbe diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh je zabezpečená použitím zodpovedne navrhnutých a overených zložiek.
Diaľnica D1 Budimír – Bidovce tvorí spoločne s časťou úseku R2/R4 súčasť základného komunikačného systému Slovenskej republiky a zároveň siete diaľnic a rýchlostných ciest na našom území. Spolu s rýchlostnou cestou R2/R4, úsek Šaca – Košické Oľšany, vytvorí predpoklad na kompletný juhovýchodný obchvat mesta Košice s odľahčením hustoty dopravy tohto mesta.
Mostný objekt 206-00 je súčasťou stavby D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Po ukončení výstavby bude preklenovať rieku Torysa, dve novobudované komunikácie stavby, trať ŽSR Prešov – Košice, štátnu cestu I/68 a potok Delňa.
Estakáda na D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou základného ťahu celoštátnej cestnej siete. Pri jej betonáži bolo potrebné hĺbkovo založiť niekoľko desiatok veľkopriemerových pilót a postaviť pevné piliere, ktoré na sebe nesú nosnú konštrukciu. Zabudovaný betón od úrovne zakladania až po vrchnú časť mosta musí spĺňať prísne kritériá a požiadavky nielen na mechanické vlastnosti po zatvrdnutí, ale aj na vlastnosti vyžadované počas realizácie konštrukcie, ako sú napríklad dobrá čerpateľnosť alebo dostatočne dlhá spracovateľnosť aj pri vyšších teplotách vzduchu.
