Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky prechádza v posledných rokoch intenzívnou modernizáciou dopravnej a technickej infraštruktúry. Jedným z významných projektov v tomto procese je Nosný systém MHD (NSMHD), ktorý predstavuje komplexnú rekonštrukciu a rozvoj mestského prostredia, 30 rokov stavebne rezervovaného pre mestskú rýchlodráhu. Ide o líniovú stavbu v intraviláne mesta, pričom novobudovaná petržalská električka je náhradou za nedostavanú bratislavskú rýchlodráhu – metro.
Pripravovaná stavba rieši na úrovni DUR/DPS rekonštrukciu existujúcej železničnej trate prepájajúcej mestá Nymburk a Lysá nad Labem.
Depo v Krasňanoch je jednou z dvoch hlavných bratislavských električkových vozovní, pričom od svojho vzniku začiatkom 70. rokov slúži na odstavovanie, čistenie, údržbu a realizáciu opráv električiek. Jeho základná funkcia zostala aj po prestavbe nezmenená, no areál bolo potrebné prispôsobiť súčasným funkčným požiadavkám a zároveň zlepšiť štandard pracovného zázemia.
V posledných rokoch sa na základe problémov s dodatočne predpätými segmentovými mostami ukazuje dôležitosť cielených diagnostík predpätia ako nevyhnutného doplnku k bežným pravidelným alebo hlavným prehliadkam mostov. Z dosiaľ zistených skutočností vykazuje väčšina kontrolovaných dodatočne predpätých mostov určité percento nezainjektovaných káblov, pričom v mnohých prípadoch dochádza k ich rozsiahlej korózii.
Cieľom projektu je dobudovať základný diaľničný ťah diaľnice D1 Hubová – Ivachnová so štvorpruhovou komunikáciou v značne náročnom území okresu Ružomberok. Projekt sa nachádza na strednom Slovensku, v žilinskom regióne. Diaľnica D1 nahradí a doplní existujúcu dvojpruhovú cestu prvej triedy I/18. Po ukončení výstavby predmetného úseku D1 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy a výrazné zlepšenie dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu v danom území.
Tunely patria k najnákladnejším a technicky najnáročnejším stavbám dopravnej infraštruktúry. Zatiaľ čo kedysi dominovalo cyklické razenie s trhacími prácami, dnes čoraz častejšie nastupujú mechanizované raziace štíty, ktoré umožňujú rýchlejšie a bezpečnejšie napredovanie.
Pokusy o zvýšenie kapacity ŽST Bratislava-hlavná stanica prebiehajú už štyri desaťročia. Prestavba stanice je nevyhnutná z dôvodov morálneho a fyzického opotrebenia, požiadaviek aktuálne platných noriem, zlej reputácie a tiež rastúcich nárokov na rozsah osobnej a nákladnej dopravy.
Článok predstavuje technické riešenie tunela Stránov, ktorý sa nachádza na území Českej republiky na preložke cesty I/16 pri obci Jízerní Vtelno. Tunel Stránov je v celej dĺžke budovaný ako hĺbený v otvorenej stavebnej jame. Stavba sa začala 23. 5. 2025, uvedenie do prevádzky sa predpokladá v roku 2027.
Opravy cementobetónových vozoviek patria k náročným technologickým operáciám v cestnom staviteľstve. Opravy menej poškodených krytov z cementového betónu sa robia väčšinou pomocou plastických mált, epoxidových a polyesterových živíc alebo špeciálnych hmôt. Príspevok ukazuje vybrané aspekty problémov opravy zosilnením, ku ktorému siahame, ak sú povrchové poruchy dosiek veľmi rozsiahle, alebo ak je potrebné zväčšiť prevádzkovú výkonnosť vozovky.
Na Slovensku potrebujeme dobudovať D1 a vybudovať D3 a R4. Vláda významne podporuje aj tie úseky diaľnic, ktoré súvisia napríklad s budovaním veľkých priemyselných objektov. Ako sa nám darí napredovať? Bude rok 2025 pre naše cesty úspešný? Zhovárame sa s Igorom Chomom, štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR.
Príspevok je spracovaný ako výstup diplomovej práce v spolupráci s Letiskom M. R. Štefánika. Venuje sa návrhu obnovy rolovacích dráh so zameraním na optimalizáciu dráhového systému pre lietadlá kategórie E. Predmetom riešenia je rolovacia dráha Foxtrot 1, ktorej stav nezodpovedá aktuálnym štandardom. Návrh zahŕňa modernizáciu konštrukčných vrstiev a úpravu geometrie dráh s cieľom zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť a zabezpečiť súlad s požiadavkami ICAO, to všetko pri nepretržitej prevádzke letiska počas stavebných prác.
Obsahom článku sú geotechnické riešenia zárubných a oporných múrov na modernizovanej železničnej trati v úseku Liptovský Hrádok – Paludza, ktorá je v procese verejného obstarávania na výber zhotoviteľa. Súčasťou toho istého projektu, resp. modernizovanej časti, je aj hĺbený tunel Paludza. Železnica vedie vo vybranom koridore v blízkosti diaľnice D1 a prekonáva viaceré terénne nerovnosti. Od samotnej hĺbky zárezov, v ktorých trať vedie, boli odvodené a projektovo pripravené rôzne typy a kombinácie geotechnických konštrukcií.
Úsek R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa, patrí do dopravnej siete EÚ TEN-T, ktorá je súčasťou medzinárodného európskeho ťahu E 371 v smere zo severu na juh. Realizáciou tejto etapy sa prepojí diaľnica D1 a budúca rýchlostná cesta R4 Kapušany – Giraltovce, čím sa výrazne odľahčí doprava v meste Prešov. Realizovaný úsek ušetrí 7 minút jazdy. Komunikácia hlavnej trasy je štvorpruhová, smerovo rozdelená, kategórie R 24,5/100, s celkovou dĺžkou 10,2 km. Obsahuje 12 trvalých mostov, zárubný múr, mimoúrovňovú križovatku Kapušany a dvojrúrový tunel Okruhliak s dĺžkou 1,8 km.
Horský priechod Biela Hora zabezpečuje hlavný cestný ťah v smere od Trnavy do Senice a ďalej do Českej republiky. Využívaný je v značnej miere tranzitnou nákladnou dopravou. Nachádza sa na ceste I/51, ktorej šírkové usporiadanie donedávna nedosahovalo požadované parametre v zmysle platných noriem a predpisov na území SR. V roku 2023 sa pristúpilo k jeho rekonštrukcii a rozšíreniu cesty I. triedy na požadovaných 9,5 m. V značne geomorfologicky náročnom teréne bolo nutné realizovať aj oporné múry vhodné do stiesnených pomerov. Článok predstavuje návrh a realizáciu vystužených horninových konštrukcií s poddajným lícovým opevnením a modulárnou oceľovou konštrukciou v tvare písmena X.
A spoločnosť BetónRacio, s. r. o., je s ním pevne zviazaná už od roku 1995. Zaoberá sa predovšetkým výrobou a predajom prísad a prímesí do betónov a mált, ale aj skúšobníckou činnosťou, poradenstvom a vzdelávaním v oblasti technológie betónu. Akou cestou si prešla a ako sa z nej stal jeden z najvýznamnejších hráčov slovenského trhu vo svojej oblasti? Rozprávame sa s Romanom Pánisom, konateľom spoločnosti a jej výkonným riaditeľom.
