Údaj o únosnosti vozoviek pohybových plôch letiska je dôležitým parametrom umožňujúcim stanoviť akceptovateľné druhy lietadiel z hľadiska optimalizácie prevádzky a zabezpečenia životnosti vozoviek.
Moderné digitálne zobrazovacie metódy našli počas krátkeho obdobia uplatnenie v mnohých aplikáciách pre strategické krajinné plánovanie a pre riadenie celého radu procesov. Umožňujú však aj transparentne a efektívne spravovať veci verejné.
Geotechnika je neoddeliteľnou súčasťou líniových stavieb – či už ide o oporné a zárubné múry, stabilizácie zosuvov, tunely, zlepšovanie konštrukčných vrstiev koľajového podložia, alebo špeciálne zakladanie mostných objektov. Inak to nie je ani pri modernizácii železničných tratí. Článok opisuje vybrané geotechnické stavby pri modernizácii železničnej trate Čadca – štátna hranica SR/ČR z pohľadu projektanta.
Príprava tunela Višňové prešla viacerými zmenami. Po tom, čo výstavbu prevzal nový zhotoviteľ, boli upravené viaceré aspekty stavebno-technického riešenia. Výstavba tunela bola rozdelená na dva samostatné celky – stavebnú a technologickú časť. Keďže stavebná časť sa realizuje v predstihu, príprava na technologické vybavenie tunela predstavuje špecifickú výzvu. Článok sa zaoberá rozpracovanosťou tunela a opisom zmien, ktoré nastali po prevzatí prác novým zhotoviteľom.
Od svojho založenia na Slovensku v roku 1991 pôsobí spoločnosť v oblasti geotechniky pod značkou Keller špeciálne zakladanie, s. r. o. Počas tohto obdobia zrealizovala viac ako 1 000 stavieb pomocou vlastných technológií, ktoré neustále vyvíja. Špecializuje sa na geotechnické riešenia širokého rozsahu od zabezpečenia výkopov stavebných jám a zárezov, tesnenia stavebných jám a vodných stavieb (hrádzí, priehrad, štôlní) cez založenie objektov, sanáciu objektov a podložia až po poradenstvo a projekciu v oblasti geotechniky.
Tunel Bikoš s dĺžkou 1 155 m sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov, severný obchvat, I. etapa (Prešov-sever – Prešov-západ). Článok približuje jeho hydroizolačný systém, realizovaný spoločnosťou Renesco, a. s.
Geobunková štruktúra TensarTech® Stratum® s výškou 1,0, resp. 1,3 m predstavuje osobitný priestorový konštrukčný systém vytvorený priamo na stavbe.
Cieľom článku je predstaviť širokej verejnosti spôsoby pasportizácie konštrukcií tunela Višňové, ktoré boli zrealizované predchádzajúcim združením dodávateľov Salini – Impregilo – Dúha.
Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na modernizáciu železničnej infraštruktúry je v súčasnosti pre Slovenskú republiku pri financovaní tejto dopravy kľúčové. V článku uvádzame prehľad projektov železničnej dopravy – od financovaných v minulosti až po aktuálne prebiehajúce projekty v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 –, a pozrieme sa aj na nasledujúce európske finančné nástroje až do roku 2029.
Cesta I/68 je súčasťou dopravnej cestnej siete SR v severojužnom smere a plní významnú úlohu v rámci dopravy v oblasti východného Slovenska, a to vnútroštátne aj medzinárodne. Začiatok cesty I/68 je situovaný na hraničnom priechode s Poľskou republikou v Mníšku nad Popradom, trasa ďalej prechádza mestami Stará Ľubovňa, Sabinov, Prešov a Košice až na hraničný prechod s Maďarskou republikou do obce Milhosť.
Slovenská spoločnosť Uranpres, spol. s r. o., je v Poľsku podzhotoviteľom realizujúcim dva dvojrúrové cestné tunely s označením TD-1 a TD-2.
Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.
Spoločnosť PORR s. r. o. rozširuje svoje pôsobenie o divíziu špeciálneho zakladania. Zámerom je ponúknuť partnerom dlhodobé skúsenosti a znalosti rakúskej spoločnosti pôsobiacej na trhu viac ako 150 rokov.
Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna disponuje najdlhšou estakádou na Slovensku s dĺžkou 4,374 km, prechádzajúcou údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 bol realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.
Železničná trať Žilina – Čadca je zaradená medzi tranzitné medzinárodné koridory na území SR ako súčasť paneurópskeho koridoru č. VI Žilina – Zwardoň – Gdynia a úsek Čadca – št. hranica ČR/SR je prepojením tohto koridoru s koridorom č. 3 v sieti ČD.
Video
Najčítanejšie
