Cieľom projektu je dobudovať základný diaľničný ťah diaľnice D1 Hubová – Ivachnová so štvorpruhovou komunikáciou v značne náročnom území okresu Ružomberok. Projekt sa nachádza na strednom Slovensku, v žilinskom regióne. Diaľnica D1 nahradí a doplní existujúcu dvojpruhovú cestu prvej triedy I/18. Po ukončení výstavby predmetného úseku D1 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy a výrazné zlepšenie dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu v danom území.
Tunely patria k najnákladnejším a technicky najnáročnejším stavbám dopravnej infraštruktúry. Zatiaľ čo kedysi dominovalo cyklické razenie s trhacími prácami, dnes čoraz častejšie nastupujú mechanizované raziace štíty, ktoré umožňujú rýchlejšie a bezpečnejšie napredovanie.
Pokusy o zvýšenie kapacity ŽST Bratislava-hlavná stanica prebiehajú už štyri desaťročia. Prestavba stanice je nevyhnutná z dôvodov morálneho a fyzického opotrebenia, požiadaviek aktuálne platných noriem, zlej reputácie a tiež rastúcich nárokov na rozsah osobnej a nákladnej dopravy.
Článok predstavuje technické riešenie tunela Stránov, ktorý sa nachádza na území Českej republiky na preložke cesty I/16 pri obci Jízerní Vtelno. Tunel Stránov je v celej dĺžke budovaný ako hĺbený v otvorenej stavebnej jame. Stavba sa začala 23. 5. 2025, uvedenie do prevádzky sa predpokladá v roku 2027.
Opravy cementobetónových vozoviek patria k náročným technologickým operáciám v cestnom staviteľstve. Opravy menej poškodených krytov z cementového betónu sa robia väčšinou pomocou plastických mált, epoxidových a polyesterových živíc alebo špeciálnych hmôt. Príspevok ukazuje vybrané aspekty problémov opravy zosilnením, ku ktorému siahame, ak sú povrchové poruchy dosiek veľmi rozsiahle, alebo ak je potrebné zväčšiť prevádzkovú výkonnosť vozovky.
Na Slovensku potrebujeme dobudovať D1 a vybudovať D3 a R4. Vláda významne podporuje aj tie úseky diaľnic, ktoré súvisia napríklad s budovaním veľkých priemyselných objektov. Ako sa nám darí napredovať? Bude rok 2025 pre naše cesty úspešný? Zhovárame sa s Igorom Chomom, štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR.
Príspevok je spracovaný ako výstup diplomovej práce v spolupráci s Letiskom M. R. Štefánika. Venuje sa návrhu obnovy rolovacích dráh so zameraním na optimalizáciu dráhového systému pre lietadlá kategórie E. Predmetom riešenia je rolovacia dráha Foxtrot 1, ktorej stav nezodpovedá aktuálnym štandardom. Návrh zahŕňa modernizáciu konštrukčných vrstiev a úpravu geometrie dráh s cieľom zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť a zabezpečiť súlad s požiadavkami ICAO, to všetko pri nepretržitej prevádzke letiska počas stavebných prác.
Obsahom článku sú geotechnické riešenia zárubných a oporných múrov na modernizovanej železničnej trati v úseku Liptovský Hrádok – Paludza, ktorá je v procese verejného obstarávania na výber zhotoviteľa. Súčasťou toho istého projektu, resp. modernizovanej časti, je aj hĺbený tunel Paludza. Železnica vedie vo vybranom koridore v blízkosti diaľnice D1 a prekonáva viaceré terénne nerovnosti. Od samotnej hĺbky zárezov, v ktorých trať vedie, boli odvodené a projektovo pripravené rôzne typy a kombinácie geotechnických konštrukcií.
Úsek R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa, patrí do dopravnej siete EÚ TEN-T, ktorá je súčasťou medzinárodného európskeho ťahu E 371 v smere zo severu na juh. Realizáciou tejto etapy sa prepojí diaľnica D1 a budúca rýchlostná cesta R4 Kapušany – Giraltovce, čím sa výrazne odľahčí doprava v meste Prešov. Realizovaný úsek ušetrí 7 minút jazdy. Komunikácia hlavnej trasy je štvorpruhová, smerovo rozdelená, kategórie R 24,5/100, s celkovou dĺžkou 10,2 km. Obsahuje 12 trvalých mostov, zárubný múr, mimoúrovňovú križovatku Kapušany a dvojrúrový tunel Okruhliak s dĺžkou 1,8 km.
Horský priechod Biela Hora zabezpečuje hlavný cestný ťah v smere od Trnavy do Senice a ďalej do Českej republiky. Využívaný je v značnej miere tranzitnou nákladnou dopravou. Nachádza sa na ceste I/51, ktorej šírkové usporiadanie donedávna nedosahovalo požadované parametre v zmysle platných noriem a predpisov na území SR. V roku 2023 sa pristúpilo k jeho rekonštrukcii a rozšíreniu cesty I. triedy na požadovaných 9,5 m. V značne geomorfologicky náročnom teréne bolo nutné realizovať aj oporné múry vhodné do stiesnených pomerov. Článok predstavuje návrh a realizáciu vystužených horninových konštrukcií s poddajným lícovým opevnením a modulárnou oceľovou konštrukciou v tvare písmena X.
A spoločnosť BetónRacio, s. r. o., je s ním pevne zviazaná už od roku 1995. Zaoberá sa predovšetkým výrobou a predajom prísad a prímesí do betónov a mált, ale aj skúšobníckou činnosťou, poradenstvom a vzdelávaním v oblasti technológie betónu. Akou cestou si prešla a ako sa z nej stal jeden z najvýznamnejších hráčov slovenského trhu vo svojej oblasti? Rozprávame sa s Romanom Pánisom, konateľom spoločnosti a jej výkonným riaditeľom.
Vranov nad Topľou sa čoskoro dočká novej železničnej zastávky, ktorá výrazne zlepší dopravnú obslužnosť mesta a jeho okolia. Projekt vznikol na základe iniciatívy mesta Vranov nad Topľou v spolupráci s Ministerstvom dopravy SR a so Železnicami SR. Nová železničná zastávka bude umiestnená v medzistaničnom úseku jednokoľajnej neelektrifikovanej železničnej trate Vranov nad Topľou – Nižný Hrabovec v kilometri 12,969.
V druhej polovici minulého roka sa realizovali neodkladné sanačné opatrenia na skalných svahoch nad cestou I/18 medzi Strečnom a Vrútkami, ktorá patrí medzi dôležité dopravné tepny Slovenska. Projekt výrazne zvýšil bezpečnosť cestnej dopravy a zároveň umožnil zavedenie monitoringu, ktorý pomôže predchádzať potenciálnym rizikám. Práce realizovala spoločnosť SWIETELSKY stavební, s. r. o.
Článok sa venuje sanácii takmer 100 m dlhého úseku jestvujúcej komunikácie III/2832 v havarijnom stave, priepustku a svahu pod komunikáciou v katastri Bělá u Turnova, obci Mírová pod Kozákovem v Libereckom kraji. V inkriminovanom úseku dochádzalo k vývoju svahových nestabilít, ktoré si vyžiadali rýchlu nápravu a realizáciu opornej konštrukcie. Tá bola realizovaná ako vystužená zemná konštrukcia v troch výškových etážach v kombinácii s drenážnou vrstvou.
Realizácia úseku diaľnice D1 Říkovice – Přerov v oblasti strednej Moravy predstavuje pre koncern STRABAG jeden z najvýznamnejších projektov výstavby cestnej infraštruktúry v Českej republike. Tento funkčne dôležitý úsek doplní chýbajúce prepojenie diaľničnej siete medzi strednou a východnou Moravou. Jeho realizácia je významnou výzvou nielen z hľadiska technickej náročnosti, ale aj z hľadiska koordinácie rozsiahlych stavebných činností. Zhotoviteľom stavebných prác je združenie spoločností STRABAG a.s. (ČR), STRABAG s.r.o. (SK), Doprastav a.s. a IDS - Inženýrské a dopravní stavby Olomouc a.s.
