Interakcia mosta s podložím zásadne ovplyvňuje jeho deformácie a vnútorné sily. Porovnanie dvoch metód 3D modelovania ukazuje, ako možno dosiahnuť presnejší, bezpečnejší a ekonomickejší návrh mostných konštrukcií.
Projekt úseku Vážskej cyklomagistrály s celkovou dĺžkou 15,2 km zahŕňal rekonštrukciu existujúcich cyklistických komunikácií aj výstavbu úplne nových úsekov vedených po vzdušnej strane hrádze Kočkovského kanála. Významnou súčasťou boli nové konštrukcie oporných múrov s gabionovým lícom, preložky komunikácií, ochrana inžinierskych sietí a prvky cyklistickej vybavenosti. Článok sa zameriava na návrh konštrukčných vrstiev komunikácie, geotechnické podmienky územia a aplikáciu prefabrikovaných vystužených gabionových systémov s predpokladanou životnosťou 120 rokov.
Článok sa zaoberá technologickými aspektmi budovania moderných ochranných a protihlukových valov. Pozornosť zameriava na využitie geosyntetických materiálov, vystužených horninových konštrukcií, lokálnych a zlepšovaných zemín a vegetačných protihlukových bariér, doplnené o skúsenosti z realizovaných stavieb.
Úsek R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa, tvorí časť dopravnej siete EÚ TEN-T, ktorá je súčasťou medzinárodného európskeho ťahu E 371 v smere sever – juh. Realizáciou tejto etapy sa prepojí diaľnica D1 a budúca rýchlostná cesta R4 Kapušany – Giraltovce, čím sa výrazne odľahčí doprava v meste Prešov. Realizovaný úsek skráti čas jazdy o 7 minút. Hlavná trasa je štvorpruhová, smerovo rozdelená, kategórie R 24,5/100, s celkovou dĺžkou 10,2 km. Obsahuje 12 trvalých mostov, zárubný múr, mimoúrovňovú križovatku Kapušany a dvojrúrový tunel Okruhliak dlhý 1,8 km.
Modernizácia hlavných mestských komunikácií predstavuje komplexný proces, pri ktorom zohrávajú významnú úlohu nielen dopravné a urbanistické požiadavky, ale aj geotechnické podmienky územia. Projekt „Stavebné úpravy a rozšírenie Ul. vysokoškolákov, Žilina“ predstavuje rozsiahlu prestavbu jednej z najvýznamnejších a dopravne najvyťaženejších mestských komunikácií. Tá zabezpečuje spojenie centra mesta Žilina s najväčším sídliskom Vlčince a zároveň nadväzuje na okolité obce Rosina a Višňové.
Diskusia o budúcnosti ŽST Bratislava filiálka sa často zužuje na otázku, či majú byť koľaje a nástupištia na povrchu, nad povrchom na estakáde alebo pod povrchom. Takéto zjednodušenie je však zavádzajúce. Filiálka nie je samostatný mestský projekt oddelený od modernizácie železničného uzla Bratislava. Je jedným z kapacitných prvkov toho istého uzla, ktorý má v budúcnosti zvládnuť prímestské, regionálne, diaľkové, vysokorýchlostné aj nákladné vlaky. Ak do tejto rovnice vstupuje vysokorýchlostné napojenie (VRT), nemení sa tým počet uzlov. Stále existuje len jeden uzol Bratislava. Mení sa iba zaťaženie uzla, jeho funkcia a nároky na kapacitu.
Optimalizácia traťového úseku Karlštejn – Beroun, realizovaná v rokoch 2023 až 2025 združením spoločností SWIETELSKY Rail CZ s.r.o. a Elektrizace železnic Praha a.s., prebiehala s rozsiahlym nasadením modernej koľajovej mechanizácie. Využitie technológie bez znesenia koľajového roštu a viacerých typov strojných liniek vo vlastníctve spoločnosti SWIETELSKY umožnilo vykonať sanáciu železničného spodku aj obnovu železničného zvršku pri zachovaní prevádzky a zároveň výrazne skrátiť čas výstavby.
Stavba je súčasťou medzinárodného projektu spájajúceho slovenskú a českú hranicu cez Bratislavu so slovensko-maďarskou hranicou. Predmet zmluvy o dielo zahŕňa vyhotovenie projektovej dokumentácie, zabezpečenie súvisiacej inžinierskej činnosti a realizáciu diela vrátane koordinácie stavby A a stavby B vo fáze projektovej prípravy aj realizácie diela.
Článok sa zaoberá tromi stavbami financovanými z Plánu obnovy a odolnosti, zhotovenými v rokoch 2025 – 2026. Stavby boli realizované v medzistaničnom úseku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava ÚNS, Fiľakovo – Holiša a v ŽST Levice. Rekonštrukciou sa zabezpečila dlhodobá bezpečnosť železničnej prevádzky, znížil rozsah údržby a odstránili sa trvalé obmedzenia traťovej rýchlosti.
Modernizácia úseku Poprad-Tatry – Vydrník je súčasťou obnovy severného železničného koridoru Slovenska, ktorého cieľom je vytvoriť železničnú sieť spĺňajúcu najvyššie európske štandardy a požiadavky budúcnosti.
Hlavové tŕne sa používajú v oceľobetónových alebo spriahnutých konštrukciách od 50. rokov 20. storočia. Už v tomto období preukázal laboratórny výskum praktické výhody a využitie zváraných tŕňov ako spriahajúcich prvkov v spriahnutých nosníkoch na mostoch a v budovách [1]. Tŕne sa vyznačujú jednoduchou montážou, vysokou odolnosťou a ťažnosťou, čo okrem iného umožňuje využitie teórie plasticity pri návrhu spriahnutých nosníkov.
Článok opisuje návrh lávky, ktorá bude spájať slovenskú obec Dobrohošť a maďarskú obec Dunakiliti a premosťovať staré koryto Dunaja. Keďže lávka sa nachádza na území Slovenska a Maďarska, jej návrh musel spĺňať normy a technické predpisy, požiadavky investorov a legislatívu týkajúcu sa stavieb a EIA procesov platných v oboch krajinách, čím sa výrazne odlišuje od bežných projektov. Na vypracovaní dokumentácie na realizáciu stavby (DRS) sa podieľala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s., spolu s maďarským partnerom firmou Pont-Terv.
Modernizácia železničného uzla Žilina bola jednou z najrozsiahlejších investícií do železničnej infraštruktúry na Slovensku realizovanou pri plnej prevádzke. Kľúčovým faktorom úspešnej realizácie bola časová harmonizácia výstavby založená na detailnom plánovaní, etapizácii prác, priebežnej aktualizácii harmonogramov a systematickom modelovaní výlukových procesov. Článok sa zameriava na metodiku spracovania harmonogramov, tvorbu rozkazov o výlukách (ROV) a praktické skúsenosti zo zložitej realizácie stavby v podmienkach zachovania železničnej prevádzky.
V roku 1965 boli v rámci výstavby úseku cesty I. triedy I/9 (podľa starého označenia I/50) uvedené do prevádzky dva mostné objekty ponad Biskupický kanál a Váh, budované toho času novou technológiou letmej betonáže nosnej konštrukcie. Mosty sú oddelené 90,0 m dlhým násypom s výškou 5,0 m. S ohľadom na závažné poruchy a havarijný technický stav sa mosty dostali na hranicu svojej životnosti. Od roku 2022 prebiehala ich rekonštrukcia, v roku 2024 sa pristúpilo k demolácii mostov a aktuálne prebieha komplexná prestavba s realizáciou nových mostných konštrukcií.
Hlavnú trasu úseku R4 Severný obchvat Prešova, I. etapa, tvorí štvorpruhová, smerovo rozdelená komunikácia kategórie R 24,5/100 s celkovou dĺžkou 4,3 km. Obsahuje 3 mosty, oporné a zárubné múry, mimoúrovňovú križovatku Prešov – sever a dvojrúrový tunel Bikoš s dĺžkou 1,15 km. Súčasťou hlavnej trasy je aj mostný objekt SO 201-00 Most na R4 v km 1,350 nad údolím a poľnou cestou. Zhotoviteľom mosta SO 201-00 bola spoločnosť VÁHOSTAV, a. s., Bratislava.
Video
Najčítanejšie
