V rámci stavby sa v intraviláne mesta Kolárovo zrealizuje tlaková kanalizácia na odvádzanie splaškových odpadových vôd v dĺžke 26 375,35 m, výtlačné potrubie z čerpacích staníc v dĺžke 2 128,05 m a tlakové kanalizačné odbočenia v dĺžke 17 701,79 m. Obnovia sa dve čerpacie stanice (ČS1 a ČS2), postaví sa jedna nová (ČS3) a zrekonštruuje sa hlavná čerpacia stanica (HČS). Vybuduje sa tiež mechanicko-biologická čistiareň odpadových vôd (ČOV) pre 13 750 EO vrátane objektov kalového hospodárstva.
Zlepšovací návrh zhotoviteľa môže zjednodušiť a urýchliť stavebné práce. To predstavujeme v článku, kde taký návrh rieši zmenu zakladania pilierov mostného objektu SO 215-00 Most na ceste I/18 nad R4 v km 12,19. Zhotoviteľom mostného objektu je spoločnosť VÁHOSTAV. Zodpovedne pripravený zlepšovací návrh môže pri odbornej a konštruktívnej komunikácii účastníkov výstavby priniesť pre zainteresovaných viaceré pozitívne efekty (termínové, technologické, ekonomické) počas celého procesu realizácie stavby.
Počas školských prázdnin v lete 2024 sa komplexne prestavala križovatka ulíc Vazovova a Mýtna v Bratislave, ktorá patrí medzi dôležité dopravné uzly centra mesta. Projekt priniesol zásadné skvalitnenie verejného priestoru, modernizáciu dopravnej infraštruktúry a zlepšenie bezpečnosti pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Práce realizovala spoločnosť STRABAG s.r.o.
Budovanie vysokorýchlostných tratí (VRT) je jedným z najdôležitejších infraštruktúrnych projektov v strednej a vo východnej Európe. Vlani sa zástupcovia Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Poľska a Slovenska zaviazali v Pražskom vyhlásení zvýšiť potenciál vysokorýchlostnej dopravnej siete medzi krajinami.
Článok opisuje rekonštrukciu významnej dopravnej tepny Rajeckej doliny, cestnej komunikácie I/64 v úseku Rajecká Lesná – Rajec. Realizované stavebné práce zahŕňali komplexnú obnovu vozovky vrátane výmeny jej konštrukčných vrstiev, sanáciu a modernizáciu odvodňovacích systémov, úpravy šírkového profilu komunikácie a opravy mostných konštrukcií. Cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť premávky, predĺžiť životnosť vozovky a zabezpečiť súlad s environmentálnymi požiadavkami dotknutého územia. Článok detailne analyzuje použité technológie, konštrukčné riešenia, environmentálne opatrenia a organizačné aspekty výstavby.
V rámci stavby sa v intraviláne mesta Kolárovo zrealizuje tlaková kanalizácia na odvádzanie splaškových odpadových vôd v dĺžke 26 375,35 m, výtlačné potrubie z čerpacích staníc v dĺžke 2 128,05 m a tlakové kanalizačné odbočenia v dĺžke 17 701,79 m. Obnovia sa dve čerpacie stanice (ČS1 a ČS2), postaví sa jedna nová (ČS3) a zrekonštruuje sa hlavná čerpacia stanica (HČS). Vybuduje sa tiež mechanicko-biologická čistiareň odpadových vôd (ČOV) pre 13 750 EO vrátane objektov kalového hospodárstva.
Cieľom stavby „Rekonštrukcia a skapacitnenie okružnej križovatky na ceste II/578 v km 0,346 a stykovej križovatky na ceste II/578 v km 0,538“ v meste Banská Bystrica je modernizácia so zvýšením kapacity, výkonnosti a bezpečnosti motorovej a nemotorovej dopravy. Potreba rekonštrukcie a modernizácie predmetných križovatiek vyplynula aj z požiadaviek na zlepšenie dostupnosti záujmového územia pre dotknuté časti mesta a priľahlé obce.
Vystužené zemné konštrukcie majú v súčasnosti nesmierne výhody pri budovaní strmých násypov, oporných múrov či mostných opôr. Článok sa zameriava na systém vystužených zemných konštrukcií so zeleným lícom Green Terramesh, ktorý bol vo veľkej miere použitý pri budovaní zemného telesa na stavbe D48 Bělotín – Rybí, I. etapa.
Výstavba severovýchodného obchvatu mesta Pardubice zahŕňa aj premostenie mŕtveho ramena Labe a samotnej rieky Labe. Vznikne tu zavesený most s dvoma poľami a celkovou dĺžkou 254 metrov.
Modernizácia železničných tratí na Slovensku je jedným z najvýraznejších krokov smerom k bezpečnejšej, rýchlejšej a komfortnejšej doprave. Slovensko je súčasťou siete dopravných koridorov prepájajúcich kľúčové metropolitné uzly najmä vďaka železničnej trase Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou, ktorá patrí do európskeho koridoru č. V. Modernizácii čiastkového úseku tohto koridoru sme sa venovali už v IS č. 2/2024 pri téme mostov uzla Žilina. V tomto článku upriamujeme pozornosť na ďalší významný úsek: modernizáciu trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry.
Článok opisuje vybrané prvky a konštrukcie a vyhodnotenie zaťažovacích skúšok, ktoré sa uskutočnili v rámci overenia ich statického pôsobenia. Ide najmä o hlavný most 201-00 na ceste II/552, trvalú lávku pre peších a cyklistov vedľa mosta 201-00 a dočasný objekt 801-00 na obchádzkovej trase a niektoré súvisiace základové konštrukcie.
V súčasnosti prebieha výstavba rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna, ktorej súčasťou je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou takmer 4,5 km, prechádzajúca údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 je realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.
V rámci stavby „Modernizace a dostavba ŽST Praha Masarykovo nádraží“ vznikla požiadavka na návrh zastrešenia nástupíšť rekonštruovanej železničnej stanice formou platformy nad koľajiskom. Stanica sa nachádza v centre Prahy a je jedným z najfrekventovanejších dopravných uzlov prímestskej železničnej dopravy.
Príspevok predstavuje technické riešenie a spôsob realizácie SO 08-33-12 Čadca – štátna hranica ČR/SR, zárubný múr pri koľaji č. 1 (nžkm 282,130 – 282,404), ktorý pre zhotoviteľské združenie zrealizovala formou dodávky na kľúč spoločnosť VHS Geotech s.r.o., Bratislava, dcérska spoločnosť člena združenia – spoločnosti VÁHOSTAV.
Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na rozvoj železničnej dopravy je pre Slovenskú republiku strategickou prioritou. O aktuálnych úspechoch a plánoch sme sa rozprávali so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy SR Denisou Žilákovou.
