V minulom a tomto roku realizovala spoločnosť Zakládání staveb, a. s., zabezpečenie dvoch stavebných jám v širšom centre Bratislavy. Išlo o jamu pre podzemné garáže bytového komplexu SAIDA na Bajkalskej ulici a stavebnú jamu pre podzemné garáže vo vnútrobloku susedného rekonštruovaného objektu Lofty na Kominárskej ulici. Obe jamy boli zaistené trvalými konštrukčnými podzemnými stenami, kotvenými dočasnými lanovými zemnými kotvami v niekoľkých výškových úrovniach.
Úsek R2 Kriváň – Mýtna predstavuje významnú dopravnú stavbu na Slovensku. V rámci združenia R2 Mýtna na ňom realizovala spoločnosť STRABAG s.r.o. dva stavebné objekty, pozostávajúce spolu z troch dilatačných celkov. Išlo o SO 209-01: DC3 s dĺžkou 700 m, ktorý bol vybudovaný technológiou letmej betonáže, a SO 209-02: DC3 + DC4 s celkovou dĺžkou 800 m, budovaný technológiou postupného vysúvania nosnej konštrukcie.
Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) sú pre Slovenskú republiku kľúčovým zdrojom financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V článku sa pozrieme na prehľad projektov železničnej dopravy financovaných v aktuálnom programovom období z eurofondov. Modernizácia železničných koridorov pokračuje aj v programovom období 2021 – 2027, ktoré je pre Slovenskú republiku už štvrtým programovým obdobím po vstupe do EÚ. Oprávnenosť výdavkov v rámci Programu Slovensko (PSK) je do konca roka 2029. Slovenská republika má na dopravné projekty k dispozícii viac ako 2,5 mld. eur (EÚ zdroj), z toho na modernizáciu železníc pripadá 686 245 986 eur (EÚ zdroj).
S prípravou rýchlostnej cesty R2 v úseku Kriváň – Mýtna sa začalo v roku 2003 spracovaním technickej štúdie pre úsek Zvolen – Lovinobaňa. Najkomplikovanejší úsek trasovaný dolinou Krivánskeho potoka sa analyzoval pre rôzne varianty od povrchových cez tunelové a v rôznom šírkovom usporiadaní. Nakoniec sa vybral povrchový variant vedený z prevažnej časti na mostných objektoch v jednotnej návrhovej kategórii R 24,5/100.
Zlepšovací návrh na stavbe II. etapy severného obchvatu Prešova spočíva v zmene zakladania a typu nosnej konštrukcie (NK) mostného objektu 212-00 Most na R4 v km 13,50 nad potokom a poľnou cestou. Po súhlase objednávateľa mohol zhotoviteľ mosta začať s výstavbou samotného mostného objektu.
V Seredi vyrástla nová lávka pre peších, ktorá slúži ako náhradné prepojenie počas trvania výstavby nového mostného objektu ponad železnicu. Dočasná lávka musela byť postavená a skolaudovaná ešte pred začiatkom asanačných prác na starom moste, aby bol zachovaný plynulý pohyb obyvateľov medzi oboma časťami mesta.
Článok predstavuje projekt a rekonštrukciu cestného mosta ponad rieku Torysa v obci Ploské. Pôvodná nosná konštrukcia z dodatočne predpätých nosníkov Vloššák sa nahradila atypickými, vopred predpätými prefabrikátmi spriahnutými železobetónovou doskou. S rekonštrukciou mosta súvisela aj úprava cesty na nevyhnutnom úseku pred a za mostom, riešenie okolia mosta a preložky inžinierskych sietí.
Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky prechádza v posledných rokoch intenzívnou modernizáciou dopravnej a technickej infraštruktúry. Jedným z významných projektov v tomto procese je Nosný systém MHD (NSMHD), ktorý predstavuje komplexnú rekonštrukciu a rozvoj mestského prostredia, 30 rokov stavebne rezervovaného pre mestskú rýchlodráhu. Ide o líniovú stavbu v intraviláne mesta, pričom novobudovaná petržalská električka je náhradou za nedostavanú bratislavskú rýchlodráhu – metro.
Pripravovaná stavba rieši na úrovni DUR/DPS rekonštrukciu existujúcej železničnej trate prepájajúcej mestá Nymburk a Lysá nad Labem.
Príprava modernizácie železničnej trate medzi stanicami Krompachy a Kysak si vyžiadala komplexný osový geotechnický prieskum so zameraním na únosnosť, stabilitu podvalového podložia, stabilitu a zloženie zemných telies, ako aj na ekologické zhodnotenie koľajového kameniva. Práce boli realizované v súlade s platnou legislatívou SR, internými predpismi ŽSR a platnými geotechnickými normami. Článok prezentuje metódy, rozsah a výsledky prieskumu a poskytuje prehľad o geologických pomeroch územia, ako aj návrh odporúčaní na modernizáciu trate.
Depo v Krasňanoch je jednou z dvoch hlavných bratislavských električkových vozovní, pričom od svojho vzniku začiatkom 70. rokov slúži na odstavovanie, čistenie, údržbu a realizáciu opráv električiek. Jeho základná funkcia zostala aj po prestavbe nezmenená, no areál bolo potrebné prispôsobiť súčasným funkčným požiadavkám a zároveň zlepšiť štandard pracovného zázemia.
V posledných rokoch sa na základe problémov s dodatočne predpätými segmentovými mostami ukazuje dôležitosť cielených diagnostík predpätia ako nevyhnutného doplnku k bežným pravidelným alebo hlavným prehliadkam mostov. Z dosiaľ zistených skutočností vykazuje väčšina kontrolovaných dodatočne predpätých mostov určité percento nezainjektovaných káblov, pričom v mnohých prípadoch dochádza k ich rozsiahlej korózii.
Cieľom projektu je dobudovať základný diaľničný ťah diaľnice D1 Hubová – Ivachnová so štvorpruhovou komunikáciou v značne náročnom území okresu Ružomberok. Projekt sa nachádza na strednom Slovensku, v žilinskom regióne. Diaľnica D1 nahradí a doplní existujúcu dvojpruhovú cestu prvej triedy I/18. Po ukončení výstavby predmetného úseku D1 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy a výrazné zlepšenie dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu v danom území.
Tunely patria k najnákladnejším a technicky najnáročnejším stavbám dopravnej infraštruktúry. Zatiaľ čo kedysi dominovalo cyklické razenie s trhacími prácami, dnes čoraz častejšie nastupujú mechanizované raziace štíty, ktoré umožňujú rýchlejšie a bezpečnejšie napredovanie.
Pokusy o zvýšenie kapacity ŽST Bratislava-hlavná stanica prebiehajú už štyri desaťročia. Prestavba stanice je nevyhnutná z dôvodov morálneho a fyzického opotrebenia, požiadaviek aktuálne platných noriem, zlej reputácie a tiež rastúcich nárokov na rozsah osobnej a nákladnej dopravy.
