Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.: Chceme mať cesty 21. storočia
Jeho profesionálna dráha sa pohybovala vždy – aj keď necielene – v cestárskej oblasti. Je hrdý na to, že je cestárom. Cestári podľa neho hýbu ekonomikou, ale aj spájajú. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre mechatroniky a elektroniky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. V októbri 2010 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.
Cestári sú stav, cítia sa veľmi hrdí, majú svoje spolky, záujmy, záujmové aj lobistické skupiny. Cesta však nie je len betón alebo asfalt, ale všetko, čo s ňou súvisí – pracujú na nej vodári, elektrikári, tí, čo riadia dopravu, normotvorcovia atď. V roku 1976 som skončil Slovenskú vysokú školu technickú (dnes STU) v Bratislave a prvýkrát som sa zamestnal vo fabrike, ktorá sa venovala okrem iného aj výrobe svietidiel. Mojím prvým projektom bol cestársky projekt, v ktorom som navrhol svietidlo na most v Prahe. V tom čase to bola pre mladého inžiniera významná úloha, kde som si musel preveriť navrhovanie cesty od vízie po realizáciu, pretože výstupom bol prototyp nového svietidla, ktorý sa v katalógu nenachádzal. V tomto zamestnaní som sa zúčastnil aj na projekte hromadného diaľkového ovládania, t. j. spínania spotrebičov podľa potreby, aj z hľadiska úsporného riadenia osvetľovania.
Následne som prešiel na Žilinskú univerzitu v Žiline, v tom čase to bola Vysoká škola dopravy a spojov. Učil som mnoho cestárov, ktorí dnes pracujú v Slovenskej správe ciest (SSC) aj Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a v ďalších cestárskych organizáciách. Posledných 10 rokov som členom Komisie dopravy Žilinského samosprávneho kraja, ktorý spravuje cesty II. a III. triedy. Čo sa týka ďalšieho profesionálneho postupu, výrazný zvrat nastal v roku 2010, keď sme sa s ministrom dopravy Jánom Figeľom zhodli na tom, že SSC a cesty I. triedy nie sú v dobrom stave a po krátkych diskusiách som dostal ponuku nastúpiť na pozíciu generálneho riaditeľa SSC so spoločným zámerom zrealizovať čo najefektívnejšiu fúziu SSC a NDS. Sám som presvedčený o tom, že diaľnice, rýchlostné cesty aj cesty I. triedy by mali mať jedného správcu. Ďalším zámerom bolo vyriešenie financovania správy a údržby ciest I. triedy. Existuje dlhodobý narastajúci nepomer medzi ich potrebami a možnosťami. Požiadavky sú viazané na cestný zákon a vyhlášky, na základe ktorých musia byť cesty v zimnom aj letnom období v primeranom stave, bez výtlkov, s vodorovným dopravným značením atď. Na druhej strane je tu zákon o štátnom rozpočte, na základe ktorého SSC dostane objem prostriedkov absolútne nedostačujúci na to, aby sa tieto činnosti dlhodobo vykonávali. Cesty sa nedajú udržať v stave, v akom by mali byť podľa zákona.
V čom vidíte riešenie tohto problému?
V januári tohto roka navštívil minister dopravy so svojimi pracovníkmi Slovenskú správu ciest, kde som ako v tom čase vymenovaný generálny riaditeľ prezentoval svoju niekoľkomesačnú skúsenosť. Čo sa týka stavu ciest I. triedy, máme vyše 1 000 km v nevyhovujúcom alebo zlom stave a viac ako 100 mostov vo veľmi zlom, ba až havarijnom stave.
Výsledkom návštevy bol Projekt obnovy ciest I. triedy a mostov na cestách I. triedy, zahŕňajúci približne 40 mostov a 570 km ciest. Ide o masívnu obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu. Ministerstvo dopravy tento projekt presadzuje ako prioritný a financovanie je kombinované prostredníctvom eurofondov so spoluúčasťou štátu. Súčasne sme pracovali na projekte obnovy ciest I. triedy v rozsahu 100 km, ktorý by sa mal zrealizovať do konca prázdnin. Z toho 75 km ciest sa nachádza na východnom Slovensku, ostatné na strednom a západnom Slovensku. Prioritne sme sa zamerali na Prešovský kraj. V porovnaní s odhadovanými predpokladanými cenami sme v súťaži získali lepšie podmienky. Ak sa na to pozrieme z iného hľadiska, zvýšila sa aj konjunktúra stavebných prác, zamestnanosť, ekonomické aktivity a ďalšie dosahy na životy ľudí.
Na aké časové obdobie sú naplánované zvyšné rekonštrukcie?
Spomínaných 570 km sú cesty I. triedy, na ktorých existujú dopravné riziká, či už z hľadiska povrchu ciest a dopravného značenia, alebo riziká spôsobené nedostatočným systémom odvádzania vôd a podobne. Sme limitovaní aj tým, že na cestách treba robiť, keď sú dobré poveternostné podmienky. Pritom tu ide o súvislú obnovu, nielen o opravu výtlkov, ktoré je veľmi drahé a neúčinné. Vďaka obnove na dlhšie obdobie eliminujeme potrebu náročnejšej údržby. Vybraných 570 km ciest by sme chceli opraviť do dvoch rokov (2011 – 2012). Čo sa týka rekonštrukcie mostov, časť by sa mala zrealizovať v tomto roku – približne 15 až 20 mostov, v roku 2012 by sme mali väčšinu z vybraných 40 mostov dokončiť. Na rok 2013 predpokladáme ukončenie tých mostov, ktorých rekonštrukcia je náročnejšia. Ak budú všetky procesy fungovať tak, ako majú, väčšinu ciest I. triedy v zlom alebo veľmi zlom stave by sa takto podarilo opraviť, udržať a modernizovať. Je to aj otázka spoločnej vôle, spolufinancovania, štátneho rozpočtu a priorít. Nielen politických, ale aj priorít občanov Slovenska, pretože chceme rozvíjať cestovný ruch, a ak po dobrej ceste nedostaneme návštevníkov alebo domáceho cestujúceho, ťažko budeme modelovať zlepšenie stavu na Slovensku.
Generálnym riaditeľom SSC ste sa stali s cieľom zrealizovať fúziu Slovenskej správy ciest s Národnou diaľničnou spoločnosťou. V akom štádiu sú prípravy tohto kroku?
Existujú rôzne pracovné návrhy, ktoré nie sú nové a pripravujú sa už od rozdelenia týchto dvoch spoločností. V súčasnosti nie sú vyriešené otázky, aký model spravovania štát zvolí a akým spôsobom sa vloží majetok SSC a NDS. Predstava je taká, že by išlo o obchodnú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. Odpadol by tak limit štátneho rozpočtu ako jediného zdroja financovania ciest I. triedy. Čo sa týka termínu fúzie, ten je na rozhodnutí štátu.
Slovenská správa ciest sa borí s rôznymi problémami súvisiacimi s jej financovaním zo štátneho rozpočtu. Čo by mohla táto fúzia vyriešiť?
Je toho veľa, napríklad sfunkčnenie služieb z hľadiska zimnej údržby a údržby ciest I. triedy. SSC má v správe asi 3 500 km ciest, množstvo mostov, cestných objektov a je paradoxné, že nemá vlastnú údržbu. Tú nakupuje v malom rozsahu od NDS a vo veľkom od regionálnych služieb samosprávnych krajov. Niekde sú to akciové spoločnosti, inde príspevkové organizácie. SSC by mohla mať možnosť väčšieho výberu, a nie iba povinnosť obstarávať u vopred určeného dodávateľa, ako je to v súčasnosti. Je to relatívne vazalská pozícia, v ktorej dostávate od štátu peniaze a súčasne ich vydávate za nákup toho, čo musíte urobiť. Stáva sa, že SSC nie je schopná uhrádzať faktúry dodávateľom v riadnom čase. V zime zvyčajne sneží a viac sa udržiava. SSC ako rozpočtová organizácia je však viazaná na čerpanie jednej dvanástiny rozpočtu, a keby ju vyčerpala, už nemá na výplaty zamestnancov. Rozpočtové pravidlá jej teda nepomáhajú.
Treba spomenúť aj ďalšie veci, ako sú systémy dopravných organizácií, informačné a komunikačné technológie, ktoré by zabezpečili plynulé riadenie dopravy. Ak ideme vyššie, je to takzvaný národný systém dopravných informácií, ktorý by informoval vodičov o možnosti pretrasovať cestu. Cesty potrebujú nielen asfalt a betón, ale aj technológie, ktoré pomôžu k vzniku inteligentnej dopravnej sieti. Bol by som rád, keby naše cesty boli cestami 21. storočia.
Okrem spomínaného projektu obnovy ciest I. triedy SSC rozbehla veľkú investičnú akciu s vybudovaním obchvatov Galanty, Čadce, Prešova a Trenčianskeho mosta.
Snažíme sa, aby bola nákladná doprava odklonená mimo centier miest, napríklad obchvatom v Čadci. Okrem toho sa usilujeme aj o vytvorenie možnosti tvorby pracovných miest. Vo finále máme dlho očakávané riešenie kruhovej križovatky v Dubnici nad Váhom. Jej vybudovaním sa vytvorí aj pripojenie k priemyselnej zóne, kde sa už teraz finalizuje fabrika s 300 až 400 pracovnými príležitosťami. Takýto účinok vidíme aj v Galante, kde sa nachádza jeden z najväčších výrobcov veľkoplošných LCD, pričom práve toto pripojenie umožňuje nezaťažovať ostatnú dopravu.
Prejdime teraz k vašim záujmom. Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Mám dva koníčky z mladosti – výtvarné umenie a futbal. Hrával som dorasteneckú ligu a neskôr aj vyššie súťaže. V súčasnosti hrávam skôr relaxačne, naposledy som sa zúčastnil na turnaji SSC. Okrem toho veľmi rád chodím s manželkou do hôr na turistiku a dlhé prechádzky. V poslednom čase viac bicyklujem a jazdím na kolieskových korčuliach. Je to celkom príjemné, zatiaľ bez väčšieho úrazu. Mojou základnou vášňou je však moja rodina. Tešíme sa, lebo život je o radosti. Medzi moje záľuby patrí aj čítanie dobrých kníh a na to potrebujem pokoj, aby som vnímal a rozumel tomu, čo čítam. To sa mi niekedy nedarí u študentov, ktorí skôr reagujú na pohyblivé obrázky ako na písaný text, ale to je spôsobené generačným vnímaním a poznávaním sveta. Na Slovensku nie je z môjho pohľadu účinný vzdelávací systém. Potešil by som sa, keby niektorí z mojich absolventov viac objavovali, mali čo najviac nových myšlienok, nápadov, aby na Slovensku vygenerovali čo najviac úplne nových výrobkov, strojov a technológií, pretože máme málo originálov. A na to potrebujeme dobrú rodinu, dobrú výchovu a dobrú školu. V opačnom prípade sa možno stráca aj zmysel samostatného bytia, lebo sme tu na to, aby sme objavovali.
Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
FOTO: archív Pavla Pavláska
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
