asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Povinný energetický certifikát bytu

13.04.2017

Od. 1. 1. 2017 sa v súlade s platnou legislatívou vzťahuje energetická certifikácia aj na samostatné časti predávaných alebo prenajímaných budov a na byty. Čo to v praxi znamená?

Zákon č. 300/2012 Z. z. [1], ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, a vyhláška č. 364/2012 Z. z. [2] nadobudli účinnosť 1. 1. 2013. Požiadavka na energetickú certifikáciu sa na samostatné časti budovy a byty (ďalej „byty) vzťahuje podľa § 14a zákona.

Do termínu zavedenia metodiky energetickej certifikácie bytov/samostatných častí budov bolo možno podľa § 5 ods. 3 vydať energetický certifikát iba na samostatnú časť budovy alebo byt v súlade s vydaným energetickým certifikátom budovy a iba vtedy, ak mala budova spoločný systém vykurovania.

Zákonom č. 555/2005 Z. z. v znení v znení zákona č. 300/2012 Z. z. o energetickej hospodárnosti sa v § 5 ods. 1 zavádza povinnosť zabezpečenia energetickej certifikácie nielen pre budovy, ale aj samostatné časti budov, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi.



Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. zaviedla zatrieďovanie budov podľa energetických tried zodpovedajúcich úrovniam výstavby. Vyhláškou č. 324/2016 Z. z. sa spresňuje § 4 ods. 13 minimálna požiadavka na globálny ukazovateľ určený ako horná hranica energetickej triedy podľa úrovne výstavby, ktorú musia dosiahnuť nové budovy a významne obnovené budovy.

Podľa § 4 ods. 14 horná hranica energetickej triedy B pre globálny ukazovateľ určuje nízkoenergetickú úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ určuje ultranízkoenergetickú úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ určuje úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie.

Globálny ukazovateľ primárnej energie ovplyvňuje aj faktor primárnej energie. Faktor primárnej energie uvádzaný v prílohe 2 vyhlášky sa  novelou vyhlášky pre niektoré energetické nosiče znížil (napr. pre zemný plyn z hodnoty 1,36 na 1,1 a pre elektrinu z 2,764 na 2,2).

Novým ods. 15 sa zavádza zohľadnenie vplyvu zdroja tepla pri hodnotení energetickej hospodárnosti budov. (Pre nové budovy alebo významne obnovené budovy zásobované teplom a teplou vodou z centralizovaného zásobovania teplom, pri ktorom sa vplyvom účinnosti zdroja a faktora primárnej energie určeného podľa MH SR č. 308/2016 [5] nesplní globálny ukazovateľ, sa požaduje preukázanie predpokladu splnenia globálneho ukazovateľa splnením ukazovateľa celkovej potreby energie budovy podľa úrovne výstavby.

Rovnako sa požaduje preukázanie predpokladu splnenia globálneho ukazovateľa splnením ukazovateľa celkovej potreby energie budovy podľa úrovne výstavby v prípade, ak sú budovy zásobované teplom a teplou vodou z existujúceho zdroja, pri ktorom sa vplyvom účinnosti zdroja a faktora primárnej energie nesplní globálny ukazovateľ.

Horná hranica energetickej triedy B pre ukazovateľ celkovej potreby energie budovy určuje nízkoenergetickú úroveň výstavby. Horná hranica energetickej triedy A pre ukazovateľ celkovej potreby energie budovy určuje ultranízkoenergetickú úroveň výstavby.

Dosiahnuť požiadavky na energetickú hospodárnosť už v úrovni ultranízkoenergetickej úrovni výstavby je možné iba hĺbkovou obnovou, ktorej súčasťou je významná obnova (v niektorých právnych predpisoch sa používa legislatívna skratka „zateplenie budovy“), teda zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena otvorových konštrukcií a zateplenie vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi.

Súčasťou hĺbkovej obnovy je obnova všetkých technických systémov budov podieľajúcich sa na spotrebe energie v budove.

Požiadavky na energetickú hospodárnosť a tepelnú ochranu

S uvedenými právnymi predpismi súvisí zavedenie revidovanej technickej normy STN 73 0540-2: 2012: Tepelná ochrana. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné vlastnosti, ktorá platí od 1. júla 2012 a ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2013. STN 73 0540-2: 2012 zaviedla v súlade s vyhláškou MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. nízkoenergetickú, ultranízkoenergetickú úroveň výstavby budov a úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie.

Zachováva požiadavky aj pre energeticky úsporné budovy, ktoré sú vyjadrené maximálne príspustnými hodnotami, ak z funkčných, technických alebo ekonomických dôvodov nie je uskutočniteľné dosiahnutie normalizovaných hodnôt.

STN 73 0540-2: 2012 stanovuje postupné sprísňovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnostnosti. Postupné sprísňovanie požiadaviek v roku 2013 a v roku 2016 vytvára podmienky prechodného obdobia po rok 2021, keď sa pri nových budovách budú musieť splniť požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie. Pre obnovované budovy platia rovnaké požiadavky, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné.

Vlastnosti stavebných konštrukcií, ktoré platia ako normalizované od roku 2016, rešpektujú aj výsledky výpočtu nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy, ktoré sa stanovili výpočtom podľa Nariadenia EP a R(EÚ) č. 244/2012.

Z uvedených výsledkov hodnotenia vyplynula potreba úpravy požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla strešnej konštrukcie. Zmena normy STN 73 0540-2/Z1: 2016 [4] nadobudla účinnosť od 1. augusta 2016. Normalizovaná požiadavka sa zmenila na hodnotu 0,15 W/(m2 . K) pre strešný plášť ultranízkoenergetických budov, ale aj pre konštrukcie nad vonkajším prostredím.


Požiadavky stanovené pri oknách platia pri vonkajších oknách s plochou aspoň 1,8 m2. Okná s menšou plochou, ktoré nespĺňajú požadované hodnoty, sa musia zhotoviť z rovnakých komponentov ako okná spĺňajúce požiadavky.

Tepelnotechnická norma stanovuje aj požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U vo W/(m2 . K) pre jednotlivé úrovne výstavby, ktoré zohľadňujú vplyv tepelného toku medzi priestormi (stropy pod nevykurovaným priestorom a stropy nad nevykurovaným prietorom, steny) a rozdiel teploty medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom.

Tepelná ochrana a výpočtovo stanovená potreba energie vytvára predpoklady na splnenie ďalšej požiadavky, ktorou je ukazovateľ potreby energie pre miesto spotreby energie na vykurovanie. Ovplyvňuje potom, v súčte s potrebou energie na prípravu teplej vody, potrebu energie bytového domu.

Na splnenie globálneho ukazovateľa energetickej hospodárnosti, ktorým je primárna energia, by potreba energie ultranízkoenergetickej budovy mala byť v rozpätí hodnôt energetickej triedy A. Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ.

Energetická certifikácia bytov

Energetická certifikácia bytov alebo samostatných častí budov, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú, sa zavádza vyhláškou MDVRR SR č. 324/2016 Z. z. [3] z 30. novembra 2016, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. Účinnosť nadobudla od 1. januára 2017. Vyhláška zahŕňa metodiku postupu hodnotenia energetickej hospodárnosti a podmienky pre zatrieďovanie.

Vyhláška uvádza definíciu celkovej podlahovej plochy bytu alebo samostatnej časti budovy (ďalej len „byt“) na účel energetickej certifikácie, ktorá sa určí z vonkajších rozmerov časti budovy ohraničenej vertikálnou vonkajšou konštrukciou, vnútornými deliacimi konštrukciami medzi bytmi (uvažuje sa ich polovičná hrúbka) a vnútornými deliacimi konštrukciami medzi bytom a spoločnými priestormi budovy (uvažuje sa ich celá hrúbka).

Vyhláška zahŕňa definíciu celkovej podlahovej plochy bytu alebo samostatnej časti budovy (ďalej len „byt“) na účel energetickej certifikácie.

Vyhláška v § 6a a v prílohách č. 8 a 9 spodrobňuje podmienky na proces energetickej certifikácie samostatných častí budov/bytov.

Príloha 8 vyhlášky obsahuje odporúčaný postup hodnotenia, a to:

  • výpočet celkovej podlahovej plochy bytu (bez uvažovania podielu na spoločných priestoroch);
  • výpočet súčiniteľa prechodu tepla jednotlivých stavebných konštrukcií a ich plochy;
  • výpočet priemernej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla pre jednotlivé stavebné konštrukcie;
  • výstavby a pridelenie príslušného číselného hodnotenia, porovnanie výsledkov výpočtu jednotlivých stavebných konštrukcií s požiadavkami na súčiniteľ prechodu tepla podľa jednotlivých úrovní;
  • výpočet súčtu číselného hodnotenia pre stavebné konštrukcie;
  • hodnotenie systému vykurovania posúdením, či sú zabudované termostatické ventily, hydraulicky vyregulovaný systém (zvislé rozvody – stúpačky) a zabudovaná rekuperácia;
  • porovnanie zisteného stavu s požiadavkami podľa jednotlivých úrovní výstavby a pridelenie príslušného číselného hodnotenia;
  • hodnotenie systému prípravy teplej vody zistením typu výtokových batérií, vzdialeností medzi bytovým uzáverom teplej vody a najvzdialenejšou výtokovou batériou, uskutočnenia hydraulického vyregulovania systému rozvodu teplej vody a kvality tepelnej ochrany rozvodov daného technického systému;
  • porovnanie zisteného stavu s požiadavkami podľa jednotlivých úrovní výstavby a určenie číselného hodnotenia;
  • výpočet súčtu číselného hodnotenia pre technické systémy;
  • výpočet súčtu číselného hodnotenia pre stavebné konštrukcie a technické systémy a určenie predpokladu efektívnosti riešenia stavebných konštrukcií a technických systémov bytu stanovujúcich predpoklad dosiahnutia energetickej hospodárnosti budov podľa jednotlivých úrovní výstavby;
  • porovnanie dosiahnutého počtu bodov a pridelenie výsledného hodnotenia formou príslušného piktogramu (emotikonu, smajlíka).

Vzor energetického certifikátu bytu a rozsah číselného hodnotenia stavebných konštrukcií vymedzujúcich byt a hodnotenia systémov vykurovania a prípravy teplej vody v byte podľa úrovní výstavby sú uvedené v prílohe č. 9 vyhlášky.  

Obr. 1 Tri strany vzoru energetického certifikátu bytu [3] Obr. 1 Tri strany vzoru energetického certifikátu bytu [3] Obr. 1 Tri strany vzoru energetického certifikátu bytu [3]
Obr. 1 Tri strany vzoru energetického certifikátu bytu [3]

Energetický certifikát bytu (ECB) spracováva osoba odborne spôsobilá v oblasti tepelnej ochrany, a to on-line cez informačný systém Inforeg.

V procese energetickej certifikácie bytov sa hodnotia iba stavebné konštrukcie a časti technických systémov (vykurovania a prípravy teplej vody), ktoré vytvárajú predpoklad splnenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť celej budovy.

Z kombinácie pôdorysnej a výškovej polohy je stanovených 20 typov bytov, pre ktoré sa posudzujú tepelnotechnické vlastnosti dvoch alebo troch stavebných konštrukcií. Uvedie sa poloha podľa umiestnenia v pôdoryse podlažia (1 – krajný pri štíte alebo pri otvorenom podchode/podjazde, 2 – stredný (vnútorná poloha), 3 – stredný pri vstupe) a podľa výškovej polohy v budove (1 – pod strechou, 2 – pod nevykurovaným podstrešným priestorom, čiže povala, podkrovie, technické podlažie, 3 – kombinácia sčasti pod strechou a sčasti pod nevykurovaným podstrešným priestorom, napr. technickým podlažím, 4 – v strednom podlaží, napr. nie pod strechou, nie na teréne, vrátane polohy s časťou vytvorenou lodžiou alebo terasou v rozsahu najviac 20 % celkovej podlahovej plochy bytu, 5 – nad vstupom, 6 – nad nevykurovaným podlažím, teda nad suterénom alebo pivnicou, 7 – na teréne sa uvažuje ako stredná poloha, 8 – pod terasou s plochou viac ako 20 % celkovej podlahovej plochy bytu, 9 – nad vonkajším prostredím, ktorým je podchod alebo podjazd.

Obr. 2 Typy bytov podľa polohy v pôdoryse a podľa polohy vo výške budovy Zabezpečenie energetického certifikátu je povinnosťou vlastníka ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo nájme bytu.

Obr. 2 Typy bytov podľa polohy v pôdoryse a podľa polohy vo výške budovy


Podľa čl. 1 § 3 ods. 4 vyhlášky [3] obsahuje energetický certifikát bytu číselné hodnotenie stavebných konštrukcií vymedzujúcich byt a hodnotenie jeho systémov vykurovania a prípravy teplej vody. Na základe vypočítanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla sa vygeneruje počet bodov. Ak sa vyskytujú plesne (P) alebo zatekanie (Z), číselné hodnotenie sa vždy zníži o jeden bod (plesne aj zatekanie zníženie o dva body).

Pre budovy s takmer nulovou potrebou a ultranízkoenergetickou úrovňou výstavby sa predpokladá vytvorenie pripojovacej škáry pomocou tesniacich izolačných pásov (predstlačených a nepredstlačených) a fólií (paropriepustných a parotesných). Pri ostatných úrovniach výstavby sa môže použiť na zhotovenie pripojovacej škáry výplň tmelmi a tesniacimi látkami (striekané plniace peny, napr. polyuretánová pena).

Ak sa otvorové konštrukcie s tepelnotechnickými vlastnosťami vhodnými do budov s úrovňou výstavby s takmer nulovou potrebou energie alebo ultranízkoenergetickou úrovňou zabudujú s pripojovacou škárou iba s výplňou vypenenými hmotami, určí sa číselné hodnotenie o jeden bod nižšie.

Na hodnotenie systému vykurovania sa v tabuľke 2 vzoru ECB zvýrazní v príslušnej bunke platné riešenie (systém s reguláciou termostatickými ventilmi alebo inteligentným systémom, stúpačky systému vykurovania vyregulované/nevyregulované, výmena vzduchu zabezpečená/nezabezpečená rekuperáciou).

Na hodnotenie systému rozvodu teplej vody sa v tabuľke 3 vzoru ECB sa v príslušnej bunke zvýrazní platné riešenie (či sú nainštalované termostatické, pákové alebo zmiešavacie batérie v kombinácii so vzdialenosťou medzi bytovým uzáverom teplej vody a najvzdialenejšou výtokovou batériou).

Body sa určia aj podľa toho, či je systém (stúpačky) vyregulovaný a či sú stúpacie rozvody chránené tepelnou izoláciou rôznej hrúbky na báze penového polyetylénu (návleková tepelná izolácia), ktorej súčiniteľ tepelnej vodivosti je λ = 0,035 W/(m . K), alebo iba textilnou (plsťovou) izoláciou. Vyznačí sa hrúbka tepelnej izolácie potrubia vo vzťahu k svetlému rozmeru potrubia a hydraulické vyregulovanie systému, ak sa vykonalo.

Podľa číselného hodnotenia uvedeného vo vzore ECB sa vyznačí (vygeneruje) hodnotenie pomocou emotikonov (smajlíkov), t. j. piktogramov:

Počet bodov hodnotenia je súčasne hodnotením zodpovedajúcim úrovni výstavby budov.

Prílohou energetického certifikátu bytu je správa, ktorá obsahuje údaje o budove a vstupné údaje o byte, údaje o použitých technických normách a technických podkladoch podľa prílohy č. 9. Správa k energetickému certifikátu bytu/časti budovy obsahuje najmä tieto údaje:

  • identifikačné údaje o a budove (adresa);
  • identifikácia bytu/časti budovy (č. bytu, podlažie, poloha bytu/časti budovy);
  • odkazy na použité technické normy;
  • odkazy na použité technické podklady a literatúru;
  • opis budovy, v ktorej sa nachádza byt (stavebná sústava, konštrukčný systém);
  • opis stavebných konštrukcií, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií;
  • určenie polohy budovy a klimatických podmienok;
  • opis technických systémov vykurovania a prípravy teplej vody;
  • vstupné údaje hodnotenia; všetky vstupné údaje sa majú uviesť a potvrdiť, napr. odkazom na medzinárodné alebo národné technické normy alebo odkazmi na príslušné prílohy k týmto medzinárodným technickým normám alebo na iné dokumenty; keď nie sú vstupné údaje normalizovanými údajmi, má sa uviesť zdroj vstupných údajov;
  • informáciu o použitých rozmeroch, o výpočte celkovej podlahovej plochy, údaje o plochách stavebných konštrukcií a dielčích častí stavebných konštrukcií vymedzujúcich;
  • iné údaje a informácie, ktoré nebolo možné uviesť v energetickom certifikáte bytu/časti budovy (napr. ďalšie opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti bytu/časti budovy a budovy).

Zabezpečenie energetického certifikátu bytu je povinnosťou vlastníka ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo nájme bytu alebo samostatnej časti. Energetický certifikát bytu spolu s hodnotením a správou sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno patrí vlastníkovi bytu a druhé je súčasťou registratúry osoby s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov s lehotou uloženia 10 rokov.

Osoba s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu budov, ktorá vyhotovila energetický certifikát bytu, na žiadosť vlastníka bytu vyhotoví duplikát energetického certifikátu bytu s označením „Duplikát“, ak sa pôvodný energetický certifikát bytu počas jeho platnosti stratil.

Literatúra:
1. Zákon č. 300/2012 Z. z. z 18. septembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005  Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
2. Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Vyhláška MDVRR SR č. 324/2016 Z. z. z 30. novembra 2016, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4. STN 73 0540-2: 2012, STN 73 0540-2/Z1: 2016 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.

TEXT + OBRÁZKY: prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD., Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.

Ilustračné foto: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 1/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP